Vo všetkomUkážka

Časť rodiny

V úvode listu Filipanom sa Pavol označil za služobníka Krista Ježiša a napísal svätým v Kristovi Ježišovi. Jeho výber slov je tu významný v oboch smeroch. V celom Starom zákone boli vodcovia Izraelitov rozoznávaní tým, že boli nazývaní Božími služobníkmi. 

Keď sa Pavol predstavil, urobil jednu malú zmenu. Pavol sa nenazýval služobníkom Božím ani služobníkom Pána. Povedal, že je služobníkom Krista Ježiša. Tento výber slov má dôležitý význam: pstavil Ježiša na rovnakú úroveň ako Boha. 

Aj keď pre teba a pre mňa to nemusí byť žiadna novinka, z historického hľadiska je dôležité, že Pavol veril, že Ježiš a Boh sú rovnakí. Pochopenie, že Ježiš je Boh, nie je legendou, ktorá sa vyvinula stovky rokov po Jeho smrti, keď ľudia zabudli na skutočnú osobu. Tí, ktorí Ho nasledovali a poznali Ho osobne, verili, že Ježiš bol úplným Bohom aj úplným človekom. 

Je tiež povzbudivé poznamenať, že Pavol oslovoval Filipanov ako svätých. V skutočnosti je to termín, ktorý pravidelne používal vo svojich listoch, keď hovoril o spoluveriacich. (Pavol nikdy nenapísal „hriešnikom v Ríme“ ani nikde inde.) 

Keď sme súčasťou Božej rodiny, považujeme sa za svätých, nie za hriešnikov. To, že sme svätí, neznamená, že sme dokonalí. Svätými sa staneme, keď veríme. Naša identita neznamená, že sme oslobodení od nášho boja proti hriechu. Celý život budeme robiť chyby. Je však veľký rozdiel medzi svätým, ktorý zápasí s hriechom a hriešnikom, ktorý sa snaží byť svätým. 

Buď dnes povzbudený: si milovaný Boží svätec! Možno sa tak necítiš, ale tvoja identita je nemenná, zakorenená v Božom postoji k tebe. Vierou v Ježiša nás Boh adoptoval a sme súčasťou Jeho rodiny. 

Stráv nejaký čas v modlitbe a pros Boha, aby obnovil a osviežil tvoje srdce touto dobrou správou. Je ľahké nechať sa odradiť chybami a zlyhaniami. Určite by sme mali smútiť a vyznávať svoj hriech. Ale musíme sa tiež radovať z našej novej identity. Choď teraz k Pánovi, slobodne, v očakávaní, smelo a plný nádeje. Boh ťa vidí ako Svoje dieťa a ty Mu môžeš priniesť všetky svoje nádeje, obavy a zlyhania. 

Prečo je naša identita v Bohu niečím, z čoho sa máme radovať?