Cestovanie s Ježišom – 40-dňové pôstne zamyslenieUkážka

Dej z dnešného čítania sa presúva z hornej siene do Getsemanskej záhrady. Atmosféra je čoraz ťaživejšia a pochmúrnejšia. Ježiš volá svojich troch najbližších priateľov, a vyzýva ich, aby sa spolu s ním modlili.

Hoci som už uvažovala nad Ježišovým utrpením v Getsemanskej záhrade, nikdy som sa nepozastavila nad skutočnosťou, že Ježiš pozval svojich priateľov žialiť a modliť sa spolu s ním.

Neznamená to, že Pán vesmíru ich potreboval. Ani to neznamená, že by dopredu nevedel, že namiesto modlitby budú jeho učeníci spať.

Tým, že sa Ježiš delil o svoje utrpenie s učeníkmi, nám dáva najavo, že je v poriadku deliť sa o svoje trápenia s druhými. To, že máme Boha vo svojom živote, ešte neznamená, že budeme vždy vnútorne vyrovnaní a nezraniteľní. Je v poriadku povedať: „Počuj, mohol by si mi pomôcť prejsť touto situáciou?“ a dať druhým príležitosť modliť sa s nami a za nás.

Ježiš nám ukázal úžasnú otvorenosť v pozvaní svojich učeníkov sprevádzať ho.

Určite nie sme úplne závislí len na našich drahých. Taktiež sa ale nemôžeme tváriť, že naša viera ich úplne vymazáva z nášho života.

Zamyslenie

S čím sa dnes snažím dať si rady sám? Ukazuje mi Boh konkrétnych ľudí, s ktorými mám zdieľať svoje trápenia i sny? Som ochotný nechať sa pozvať do trápení druhých, aj keď to môže znamenať obetu môjho času a záujmov?

Modlitba

Nebeský Otče, pomôž mi pochopiť, že požiadanie druhých o pomoc či modlitbu neoslabuje moju vieru. Pomáhaj mi byť dostatočne pokorný na to, aby som dokázal pozývať ľudí, ktorým verím, sprevádzať ma na mojej ceste viery. Amen