Boh, ktorý je vernýUkážka

História vernosti

Publikum tohto žalmu je jasné: „potomstvo Abraháma, jeho služobníka, synovia Jákoba, jeho vyvolení“ (v. 6). Boží ľud mal tieto slová počuť a rešpektovať ich.

Zdá sa, že izraelský ľud trpel duchovnou amnéziou. Počnúc Abrahámom žalmista pripomínal Božiu vernosť v rozsahu 40 veršov. Boh Izraela nikomu nedovolil utláčať ho (v. 14-15). Slovo Pánovo sa naplnilo na vzostupe Jozefa (v. 17-22). Pán urobil svoj ľud plodným, početnejším ako ich nepriatelia (v. 24). Keď boli zotročení, Boh poslal Mojžiša (v. 26).

Zatiaľ čo žalm uvádza rôzne mená, Boh dokazuje, že je hlavnou postavou. Bol to On, ktorý ich mocne vyslobodil od faraóna (v. 27-38). Aj keď tento žalm obsahuje iba to najlepšie z izraelskej histórie, pointa je jasná: nič, čo Boh zamýšľal, nezlyhalo.

Žalmista začal Abrahámom. Ježiš však v Jánovom evanjeliu mohol jasne tvrdiť: „Skôr ako bol Abrahám, Ja som“ (Ján 8,58). Epicentrum Božej vernosti nielenže predchádzalo izraelského otca, ale všetky Božie zasľúbenia v ňom nakoniec nachádzajú svoje „Áno“ (2. Korinťanom 1,20). Boh si pamätá svoju zmluvu; Boží ľud si pamätá Jeho zázraky (Žalmy 105,5-11).

Dnešná modlitba:

Ježišu, nikdy nechcem trpieť duchovnou amnéziou. Pomôž mi pamätať si stále všetko, čo si pre mňa urobil, a všetko, čo si zasľúbil urobiť. Amen.

Zamyslenie je vyňaté z knihy z The Jesus Bible, NIV Edition