Lukáš 7:1-50
Lukáš 7:1-50 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Keď skončil svoju reč k ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. Keď sa stotník dozvedel o Ježišovi, poslal k nemu niekoľkých židovských starších s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu. Tí prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil. Veď miluje náš národ, a postavil nám synagógu.“ Ježiš išiel teda s nimi. Keď už bol neďaleko jeho domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Nepovažoval som sa preto ani za hodného prísť k tebe. Ale povedz len slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: ‚Choď!‘, tak ide. A druhému: ‚Poď sem!‘, tak príde. A svojmu sluhovi: ‚Urob to!‘, tak to urobí.“ Keď to Ježiš počul, začudoval sa. Obrátil sa k zástupu, ktorý išiel za ním, a povedal: „Hovorím vám, takú veľkú vieru som nenašiel ani v Izraeli.“ Keď sa poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého. Hneď nato odišiel do mesta, ktoré sa nazývalo Naim. Šli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudí. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky, ktorá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. Keď ju Pán uzrel, prišlo mu jej ľúto. I povedal jej: „Neplač!“ Potom pristúpil k máram a dotkol sa ich. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. Ježiš ho odovzdal matke. Všetkých sa zmocnil strach. Oslavovali Boha slovami: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a „Boh navštívil svoj ľud.“ Táto zvesť sa o ňom rozniesla po celom Judsku a okolí. O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. Ján si zavolal dvoch svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: „Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného?“ Keď učeníci prišli k nemu, povedali: „Ján Krstiteľ nás poslal k tebe opýtať sa, či si ty ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ Práve v tú hodinu mnohých uzdravil z neduhov, chorôb, z moci zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. Odpovedal im teda: „Choďte, oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. Blahoslavený je, kto sa nado mnou nepohorší.“ Keď Jánovi poslovia odišli, Ježiš začal zástupom hovoriť o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď takí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v prepychu, bývajú v kráľovských palácoch. Alebo čo ste vyšli vidieť? Proroka? Veru, hovorím vám, viac ako proroka. Veď o ňom je napísané: Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou, ktorý pripraví cestu pred tebou. Hovorím vám, že medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nikto väčší ako Ján. Ale aj ten najmenší v Božom kráľovstve je väčší ako on. A všetok ľud, čo ho počúval, dokonca aj mýtnici, uznali Božiu spravodlivosť, keď prijali Jánov krst. Ale farizeji a zákonníci odmietli Boží zámer, keď neprijali jeho krst. Ku komu prirovnám ľudí tohto pokolenia, komu sa podobajú? Podobajú sa deťom, ktoré sedia na námestí a pokrikujú na seba: Pískali sme vám — a netancovali ste, nariekali sme — a neplakali ste. Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: ‚Je posadnutý.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: ‚Žráč a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov.‘ No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.“ Jeden z farizejov ho pozval, aby s ním jedol. Vošiel teda do farizejovho domu a sadol si. V tom meste žila istá hriešnica. Keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizeja, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom. S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, začala mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi. Bozkávala mu nohy a natierala ich voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si: „Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica.“ Ježiš mu povedal: „Šimon, chcem ti niečo povedať.“ On mu odpovedal: „Učiteľ, povedz.“ „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“ „Myslím si,“ odpovedal Šimon, „že ten, ktorému odpustil viac.“ Ježiš odpovedal: „Správne si povedal.“ Nato sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy, no táto žena mi slzami zmáčala nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma, ona však odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. Hlavu si mi olejom nepotrel, zatiaľ čo ona mi natierala nohy voňavým olejom. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje.“ A jej povedal: „Odpúšťajú sa ti hriechy.“ Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“ On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“
Lukáš 7:1-50 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Keď skončil svoju reč k ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. Keď sa stotník dozvedel o Ježišovi, poslal k nemu niekoľkých židovských starších s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu. Tí prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil. Veď miluje náš národ, a postavil nám synagógu.“ Ježiš išiel teda s nimi. Keď už bol neďaleko jeho domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Nepovažoval som sa preto ani za hodného prísť k tebe. Ale povedz len slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: ‚Choď!‘, tak ide. A druhému: ‚Poď sem!‘, tak príde. A svojmu sluhovi: ‚Urob to!‘, tak to urobí.“ Keď to Ježiš počul, začudoval sa. Obrátil sa k zástupu, ktorý išiel za ním, a povedal: „Hovorím vám, takú veľkú vieru som nenašiel ani v Izraeli.“ Keď sa poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého. Hneď nato odišiel do mesta, ktoré sa nazývalo Naim. Šli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudí. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky, ktorá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. Keď ju Pán uzrel, prišlo mu jej ľúto. I povedal jej: „Neplač!“ Potom pristúpil k máram a dotkol sa ich. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. Ježiš ho odovzdal matke. Všetkých sa zmocnil strach. Oslavovali Boha slovami: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a „Boh navštívil svoj ľud.“ Táto zvesť sa o ňom rozniesla po celom Judsku a okolí. O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. Ján si zavolal dvoch svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: „Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného?“ Keď učeníci prišli k nemu, povedali: „Ján Krstiteľ nás poslal k tebe opýtať sa, či si ty ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ Práve v tú hodinu mnohých uzdravil z neduhov, chorôb, z moci zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. Odpovedal im teda: „Choďte, oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. Blahoslavený je, kto sa nado mnou nepohorší.“ Keď Jánovi poslovia odišli, Ježiš začal zástupom hovoriť o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď takí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v prepychu, bývajú v kráľovských palácoch. Alebo čo ste vyšli vidieť? Proroka? Veru, hovorím vám, viac ako proroka. Veď o ňom je napísané: Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou, ktorý pripraví cestu pred tebou. Hovorím vám, že medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nikto väčší ako Ján. Ale aj ten najmenší v Božom kráľovstve je väčší ako on. A všetok ľud, čo ho počúval, dokonca aj mýtnici, uznali Božiu spravodlivosť, keď prijali Jánov krst. Ale farizeji a zákonníci odmietli Boží zámer, keď neprijali jeho krst. Ku komu prirovnám ľudí tohto pokolenia, komu sa podobajú? Podobajú sa deťom, ktoré sedia na námestí a pokrikujú na seba: Pískali sme vám — a netancovali ste, nariekali sme — a neplakali ste. Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: ‚Je posadnutý.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: ‚Žráč a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov.‘ No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.“ Jeden z farizejov ho pozval, aby s ním jedol. Vošiel teda do farizejovho domu a sadol si. V tom meste žila istá hriešnica. Keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizeja, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom. S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, začala mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi. Bozkávala mu nohy a natierala ich voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si: „Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica.“ Ježiš mu povedal: „Šimon, chcem ti niečo povedať.“ On mu odpovedal: „Učiteľ, povedz.“ „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“ „Myslím si,“ odpovedal Šimon, „že ten, ktorému odpustil viac.“ Ježiš odpovedal: „Správne si povedal.“ Nato sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy, no táto žena mi slzami zmáčala nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma, ona však odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. Hlavu si mi olejom nepotrel, zatiaľ čo ona mi natierala nohy voňavým olejom. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje.“ A jej povedal: „Odpúšťajú sa ti hriechy.“ Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“ On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“
Lukáš 7:1-50 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Keď skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil. Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil, lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil.“ Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie! Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: »Choď!« - ide; inému: »Poď sem!« - tak príde; a svojmu sluhovi: »Urob toto!« - on to urobí.“ Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!“ A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého. Potom išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“ Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke. Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a: „Boh navštívil svoj ľud.“ A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí. O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. Ján si zavolal dvoch svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ Keď muži k nemu prišli, povedali: „Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa: »Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?«“ Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. A tak im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli. Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“ Keď Jánovi poslovia odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka. Lebo to o ňom je napísané: »Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.« Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján. Ale ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on.“ A všetok ľud, čo ho počúval, ba aj mýtnici uznali Božiu spravodlivosť, keď sa dali pokrstiť Jánovým krstom. Ale farizeji a zákonníci zmarili v sebe Boží úmysel, lebo sa mu nedali pokrstiť. „Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní? Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé: »Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.« Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: »Je posadnutý zlým duchom.« Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: »Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!« No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.“ Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“ Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.“ On odvetil: „Povedz, Učiteľ!“ „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“ Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“ On mu povedal: „Správne usudzuješ.“ Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“ A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“ On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“
Lukáš 7:1-50 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Keď (Ježiš) skončil všetky svoje slová v prítomnosti ľudu, ktorý Ho počúval, vošiel do Kafarnaumu.A sluha jedného stotníka, (stotníkovi) veľmi drahý, bol na smrť chorý.Keď (stotník) počul o Ježišovi, poslal k Nemu starších spomedzi Židov s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu."Oni teda prišli k Ježišovi a prosili Ho naliehavo: Zasluhuje si, aby si mu vyhovel;"lebo miluje náš národ a vystavil nám synagógu.Ježiš išiel teda s nimi. A keď nebol už ďaleko od domu, poslal stotník priateľov k Nemu s odkazom: Neustávaj sa, Pane, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.Preto ani seba som nepokladal za hodného ísť k Tebe. Ale povedz slovo, a ozdravie môj sluha."Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov; keď poviem tomuto: Choď! - ide, a inému: Poď sem! - príde, a svojmu sluhovi: Sprav toto! - urobí."Keď to Ježiš počul, zadivil sa a obrátiac sa k zástupu, ktorý Ho nasledoval, povedal: Hovorím vám: Ani v Izraeli nenašiel som takej viery.Keď sa potom poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého. Potom na druhý deň išiel do mesta Naimu, a šli s Ním učeníci a veľký zástup."Keď sa priblížili k mestskej bráne, ajhľa, práve vynášali mŕtveho, jediného syna matky, a tá bola vdova; početný zástup mesta šiel s ňou."Keď ju Pán uzrel, zľutoval sa nad ňou a povedal jej: Neplač!Potom pristúpil, dotkol sa már, a tí, čo ich niesli, zastali. A riekol: Mládenec, hovorím ti, vstaň!I posadil sa mŕtvy a začal rozprávať. A dal ho jeho matke.Tu sa zmocnila všetkých bázeň a velebili Boha hovoriac: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.A rozniesla sa zvesť o Ňom po celom Judsku a po celom okolí. Aj Jánovi priniesli zvesť o tom všetkom jeho učeníci. Ján si zavolal dvoch z učeníkova poslal ich k Ježišovi s dotazom: Ty si Ten, čo má prísť, a či iného čakať?Keď tí mužovia prišli k Nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k Tebe s dotazom: Ty si Ten, čo má prísť, a či iného čakať?Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, z utrpenia a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak.Odpovedal im teda Ježiš: Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú, chudobným sa evanjelium zvestuje,a blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne.Keď poslovia Jánovi odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorou vietor sem-tam kolíše?Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia nádherné rúcho a žijú rozkošne, bývajú v kráľovských domoch.Alebo čo ste vyšli vidieť? Vari proroka? Áno, hovorím vám, i viac ako proroka.To je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou, a ten pripraví cestu pred Tebou. Hovorím vám: Medzi narodenými zo žien nieto väčšieho nad Jána, ale kto je najmenší v kráľovstve Božom, je väčší než on.A všetok ľud, ktorý Ho počúval, i colníci, pokrstení Jánovým krstom, uznali spravodlivosť Božiu.Ale farizeji a zákonníci, keďže sa mu nedali krstiť, zmarili úmysel, ktorý mal Boh s nimi.Komu však pripodobním ľudí tohto pokolenia? A komu sú podobní?"Podobní sú deťom, ktoré sedia na námestí a vykrikujú si: Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste. "Prišiel totiž Ján Krstiteľ, ktorý ani chlieb neje, ani víno nepije, a hovoríte: Posadnutý je!Prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, a hovoríte: Ajhľa, človek žráč a pijan vína, priateľ colníkov a hriešnikov.I ospravedlnená je múdrosť svojimi skutkami. Istý farizej Ho prosil, aby jedol s ním. Preto vošiel do domu farizejovho a stoloval s ním."A hľa, v meste bola žena-hriešnica; keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizejovom, priniesla alabastrovú nádobu masti,"odzadu s plačom pristúpila Mu k nohám, začala Mu slzami zmáčať nohy, utierala ich vlasmi svojej hlavy, bozkávala Mu nohy a mazala masťou."Keď to videl farizej, ktorý Ho bol pozval, povedal si: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica."Odpovedal mu Ježiš: Šimon, mám ti niečo povedať. A on povedal: Hovor, Majstre!Dvoch dlžníkov mal jeden veriteľ. Jeden bol dlžen päťsto denárov a druhý päťdesiat.A keď nemali z čoho zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý z nich ho bude väčšmi milovať?Šimon riekol: Domnievam sa, že ten, ktorému viac odpustil. A On odpovedal: Správne si rozsúdil.Nato obrátil sa k žene a Šimonovi riekol: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nepodal si mi vody na nohy, ale táto zmáčala mi nohy slzami a utrela svojimi vlasmi.Nepobozkal si ma, ale ona, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy.Nepomazal si mi hlavu olejom, ale táto masťou mazala mi nohy.Preto hovorím ti: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo odpúšťa, málo miluje.A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy.Vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: Kto je tento, že aj hriechy odpúšťa?On však povedal žene: Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji!