Logo YouVersion
Ikona Hľadať

Lukáš 7:1-50

Lukáš 7:1-50 SLB

Keď (Ježiš) skončil všetky svoje slová v prítomnosti ľudu, ktorý Ho počúval, vošiel do Kafarnaumu.A sluha jedného stotníka, (stotníkovi) veľmi drahý, bol na smrť chorý.Keď (stotník) počul o Ježišovi, poslal k Nemu starších spomedzi Židov s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu."Oni teda prišli k Ježišovi a prosili Ho naliehavo: Zasluhuje si, aby si mu vyhovel;"lebo miluje náš národ a vystavil nám synagógu.Ježiš išiel teda s nimi. A keď nebol už ďaleko od domu, poslal stotník priateľov k Nemu s odkazom: Neustávaj sa, Pane, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.Preto ani seba som nepokladal za hodného ísť k Tebe. Ale povedz slovo, a ozdravie môj sluha."Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov; keď poviem tomuto: Choď! - ide, a inému: Poď sem! - príde, a svojmu sluhovi: Sprav toto! - urobí."Keď to Ježiš počul, zadivil sa a obrátiac sa k zástupu, ktorý Ho nasledoval, povedal: Hovorím vám: Ani v Izraeli nenašiel som takej viery.Keď sa potom poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého. Potom na druhý deň išiel do mesta Naimu, a šli s Ním učeníci a veľký zástup."Keď sa priblížili k mestskej bráne, ajhľa, práve vynášali mŕtveho, jediného syna matky, a tá bola vdova; početný zástup mesta šiel s ňou."Keď ju Pán uzrel, zľutoval sa nad ňou a povedal jej: Neplač!Potom pristúpil, dotkol sa már, a tí, čo ich niesli, zastali. A riekol: Mládenec, hovorím ti, vstaň!I posadil sa mŕtvy a začal rozprávať. A dal ho jeho matke.Tu sa zmocnila všetkých bázeň a velebili Boha hovoriac: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.A rozniesla sa zvesť o Ňom po celom Judsku a po celom okolí. Aj Jánovi priniesli zvesť o tom všetkom jeho učeníci. Ján si zavolal dvoch z učeníkova poslal ich k Ježišovi s dotazom: Ty si Ten, čo má prísť, a či iného čakať?Keď tí mužovia prišli k Nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k Tebe s dotazom: Ty si Ten, čo má prísť, a či iného čakať?Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, z utrpenia a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak.Odpovedal im teda Ježiš: Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú, chudobným sa evanjelium zvestuje,a blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne.Keď poslovia Jánovi odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorou vietor sem-tam kolíše?Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia nádherné rúcho a žijú rozkošne, bývajú v kráľovských domoch.Alebo čo ste vyšli vidieť? Vari proroka? Áno, hovorím vám, i viac ako proroka.To je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou, a ten pripraví cestu pred Tebou. Hovorím vám: Medzi narodenými zo žien nieto väčšieho nad Jána, ale kto je najmenší v kráľovstve Božom, je väčší než on.A všetok ľud, ktorý Ho počúval, i colníci, pokrstení Jánovým krstom, uznali spravodlivosť Božiu.Ale farizeji a zákonníci, keďže sa mu nedali krstiť, zmarili úmysel, ktorý mal Boh s nimi.Komu však pripodobním ľudí tohto pokolenia? A komu sú podobní?"Podobní sú deťom, ktoré sedia na námestí a vykrikujú si: Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste. "Prišiel totiž Ján Krstiteľ, ktorý ani chlieb neje, ani víno nepije, a hovoríte: Posadnutý je!Prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, a hovoríte: Ajhľa, človek žráč a pijan vína, priateľ colníkov a hriešnikov.I ospravedlnená je múdrosť svojimi skutkami. Istý farizej Ho prosil, aby jedol s ním. Preto vošiel do domu farizejovho a stoloval s ním."A hľa, v meste bola žena-hriešnica; keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizejovom, priniesla alabastrovú nádobu masti,"odzadu s plačom pristúpila Mu k nohám, začala Mu slzami zmáčať nohy, utierala ich vlasmi svojej hlavy, bozkávala Mu nohy a mazala masťou."Keď to videl farizej, ktorý Ho bol pozval, povedal si: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica."Odpovedal mu Ježiš: Šimon, mám ti niečo povedať. A on povedal: Hovor, Majstre!Dvoch dlžníkov mal jeden veriteľ. Jeden bol dlžen päťsto denárov a druhý päťdesiat.A keď nemali z čoho zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý z nich ho bude väčšmi milovať?Šimon riekol: Domnievam sa, že ten, ktorému viac odpustil. A On odpovedal: Správne si rozsúdil.Nato obrátil sa k žene a Šimonovi riekol: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nepodal si mi vody na nohy, ale táto zmáčala mi nohy slzami a utrela svojimi vlasmi.Nepobozkal si ma, ale ona, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy.Nepomazal si mi hlavu olejom, ale táto masťou mazala mi nohy.Preto hovorím ti: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo odpúšťa, málo miluje.A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy.Vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: Kto je tento, že aj hriechy odpúšťa?On však povedal žene: Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji!