Jób 38:1-41
Jób 38:1-41 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Takto odpovedal Hospodin Jóbovi z búrky: „Ktože to zatemňuje zámer nevedomými slovami? Opáš si teda bedrá ako chlap, budem sa ťa pýtať a ty ma poučíš. Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz, ak niečo rozumné o tom vieš! Kto určil jej rozmery? — Veď to vieš! — Kto nad ňou natiahol meraciu šnúru? Do čoho sú zapustené jej podstavce, kto položil jej uholný kameň, keď ranné hviezdy spoločne jasali a všetci Boží synovia radostne výskali? Kto uzatvoril more vrátami, keď vyvrelo z lona zeme, keď som mu dal oblak za odev a temné mračno ho obvinulo, keď som mu stanovil medzu, a dal závoru a vráta, keď som povedal: ‚Potiaľto smieš prísť, ďalej nie, tu sa zlomí pýcha tvojich vĺn?‘ Azda si niekedy v živote dal rozkaz ránu a dal si poznať rannej zore jej miesto, aby uchopila zem za okraje a boli z nej vytrasení zločinci? Vtedy sa zem mení ako hlina pod pečatným valčekom a všetko sa ukáže vo farbe ako šaty. Bezbožným bude však svetlo odoprené a ich pozdvihnuté rameno bude zlomené. Vari si došiel až k prameňom mora a po dne prahlbiny si sa prechádzal? Azda sa ti odkryli brány smrti, na vráta tieňa smrti si pozeral? Uvedomil si si šírku zeme? Povedz, ak si ju celú spoznal! Kde je cesta k príbytku svetla a kde má miesto tma? Vedel by si ju odviesť k jej hranici a preskúmať chodníky k jej domu? Určite to vieš, veď vtedy si sa narodil a veľký je už počet tvojich dní! Došiel si k zásobám snehu a videl si zásoby ľadovca, ktoré udržujem na čas úzkosti, na deň boja a vojny? Kadiaľ vedie cesta ta, kde sa delí svetlo, a odkiaľ sa ženie východný vietor na zem? Kto utvoril korytá pre povodeň a kto pripravil cestu pre búrkové mračno, aby pršalo na ľudoprázdnu krajinu, na púšť, kde niet človeka, aby sa napojili spustošené a pusté miesta a vzišla mladá tráva? Vari má dážď otca, alebo kto splodil kvapky rosy? Z čieho lona vyšiel ľad a kto porodil nebeský srieň? Voda stuhne na kameň a zamrzne hladina nad hlbinou. Zviažeš vari Plejády reťazami alebo uvoľníš povrazy Orióna? Vyvedieš azda v pravý čas hviezdy zverokruhu a určíš dráhu Veľkého a Malého voza? Poznáš azda zákony nebies a určuješ ich vládu na zemi? Keď zakričíš na oblak, pokryje ťa záplava vôd? Posielaš azda po blesky, aby prišli a povedali: ‚Tu sme!‘? Kto dal ibisovi múdrosť alebo kto dal kohútovi rozum? Kto vo svojej múdrosti poráta oblaky a kto povylieva nebeské mechy, takže prach stuhne ako zliatina a hrudy zeme sa zlepia? Vari ty pre levicu ulovíš korisť a nasýtiš hlad levíčat, keď sa krčia v ležoviskách a striehnu skryté v húštine? Kto pripraví krkavcovi úlovok, keď jeho mláďatá volajú k Bohu a blúdia bez potravy?
Jób 38:1-41 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Takto odpovedal Hospodin Jóbovi z búrky: „Ktože to zatemňuje zámer nevedomými slovami? Opáš si teda bedrá ako chlap, budem sa ťa pýtať a ty ma poučíš. Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz, ak niečo rozumné o tom vieš! Kto určil jej rozmery? — Veď to vieš! — Kto nad ňou natiahol meraciu šnúru? Do čoho sú zapustené jej podstavce, kto položil jej uholný kameň, keď ranné hviezdy spoločne jasali a všetci Boží synovia radostne výskali? Kto uzatvoril more vrátami, keď vyvrelo z lona zeme, keď som mu dal oblak za odev a temné mračno ho obvinulo, keď som mu stanovil medzu, a dal závoru a vráta, keď som povedal: ‚Potiaľto smieš prísť, ďalej nie, tu sa zlomí pýcha tvojich vĺn?‘ Azda si niekedy v živote dal rozkaz ránu a dal si poznať rannej zore jej miesto, aby uchopila zem za okraje a boli z nej vytrasení zločinci? Vtedy sa zem mení ako hlina pod pečatným valčekom a všetko sa ukáže vo farbe ako šaty. Bezbožným bude však svetlo odoprené a ich pozdvihnuté rameno bude zlomené. Vari si došiel až k prameňom mora a po dne prahlbiny si sa prechádzal? Azda sa ti odkryli brány smrti, na vráta tieňa smrti si pozeral? Uvedomil si si šírku zeme? Povedz, ak si ju celú spoznal! Kde je cesta k príbytku svetla a kde má miesto tma? Vedel by si ju odviesť k jej hranici a preskúmať chodníky k jej domu? Určite to vieš, veď vtedy si sa narodil a veľký je už počet tvojich dní! Došiel si k zásobám snehu a videl si zásoby ľadovca, ktoré udržujem na čas úzkosti, na deň boja a vojny? Kadiaľ vedie cesta ta, kde sa delí svetlo, a odkiaľ sa ženie východný vietor na zem? Kto utvoril korytá pre povodeň a kto pripravil cestu pre búrkové mračno, aby pršalo na ľudoprázdnu krajinu, na púšť, kde niet človeka, aby sa napojili spustošené a pusté miesta a vzišla mladá tráva? Vari má dážď otca, alebo kto splodil kvapky rosy? Z čieho lona vyšiel ľad a kto porodil nebeský srieň? Voda stuhne na kameň a zamrzne hladina nad hlbinou. Zviažeš vari Plejády reťazami alebo uvoľníš povrazy Orióna? Vyvedieš azda v pravý čas hviezdy zverokruhu a určíš dráhu Veľkého a Malého voza? Poznáš azda zákony nebies a určuješ ich vládu na zemi? Keď zakričíš na oblak, pokryje ťa záplava vôd? Posielaš azda po blesky, aby prišli a povedali: ‚Tu sme!‘? Kto dal ibisovi múdrosť alebo kto dal kohútovi rozum? Kto vo svojej múdrosti poráta oblaky a kto povylieva nebeské mechy, takže prach stuhne ako zliatina a hrudy zeme sa zlepia? Vari ty pre levicu ulovíš korisť a nasýtiš hlad levíčat, keď sa krčia v ležoviskách a striehnu skryté v húštine? Kto pripraví krkavcovi úlovok, keď jeho mláďatá volajú k Bohu a blúdia bez potravy?
Jób 38:1-41 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Tu Boh prehovoril z lona búrky k Jóbovi: „Kto to prozreteľnosť zatemňuje zas a slovami, v ktorých vedy vôbec niet?! Slabiny si opáš ako hrdina, ja sa budem pýtať, ty ma poučíš. Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu znáš! Vieš ty, kto jej vtedy určil rozmery, kto to obvinul ju sťaby povrázkom? Do čoho jej stĺpy zapustené sú a kto položil jej kameň uholný, keď si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali? Ktože bránami to more uzavrel, keď sa prúdom vzdulo, zo dna vyvrelo, keď som za odev mu oblak pridelil, ako plienky zasa mračno pošmúrne? Potom som ho sputnal svojím zákonom, vložil som naň zámok, dvoje brány tiež. Povedal som: »Potiaľ smieš, ďalej nie, tu sa už rozbije pýcha tvojich vĺn.« Či za svojich dní si dal ránu rozkazy a zorničke si určil miesto jej, aby zachytila zeme okraje, a tak hriešnici z nej boli zmetení? Jak smola pečatná, tak sa premieňa, ona sa jak rúcho líči farbami. Hriešnikom ich svetla nedostane sa, napriahnuté rameno sa už doláme. Vari až ku žriedlam mora došiel si, na dne hlbočiny si sa prechádzal? Tebe brány smrti ukázali sa, alebo si videl brány temravy? Po šíravách zeme si sa rozhliadol? Ak ju celú poznáš, nože rozpovedz: Kadiaľ vedie cesta k svetla bydlisku, kde zas majú svoje miesto temnoty, aby si ich na ich panstvo zaviedol, akže poznáš chodník do ich domova? S nimi si sa zrodil, už to iste vieš, veď preveľký je počet tvojich dní. K zásobárňam snehu vari zašiel si, ľadovca si uzrel zásobárne tiež, ktoré uschoval som na deň pohromy, na deň veľkej bitky, vojny nemalej. Kdeže cesta je ta, hmly kde delia sa, po zemi sa šíri vietor východný? Ktože to vykopal ručaj prívalu, ktože cestu tobôž bleskom hromovým, nezaľudnenú zem dážď by zavlažil, tú púšť, na ktorej niet ani človeka, by zem spustošenú, sirú zavodnil, by zo stepi znovu vzišla travina? Kde dážď teda (svojho) otca má, alebo kto splodil rosy kvapôčky? Z čiehože lona to ľady vychodia, nebeská inovať, ktože splodil ju? Veď aj vody stvrdnú sťaby na kameň, takisto aj hĺbok stuhne hladina. Môžeš zakosíliť pásy Kuriatok, Orióna putá môžeš rozviazať? Dáš, by v svojom čase Veniec vychodil, Medveďa viesť budeš s jeho mladými? Vyznáš sa ty azda v nebies zákonoch, čo v nich napísané, spravíš na zemi? Svoj hlas pozdvihneš var’ k samým oblakom, by ťa zaliali hneď vody prívaly? Azda blesky hodíš, až sa rozbehnú, tebe odpovedia: »Aha, tu sme už!« Ktože ibisovi múdrosť udelil, ktože kohútovi umnosť daroval? Ktože môže mračná múdro spočítať, a kto môže nahnúť mechy nebeské, keď prach sa na hmotu tvrdú zlepuje, keď sa spájajú tiež hrudy navzájom? Hádam levici ty korisť nadháňaš, levíčat ty vari žravosť ukojíš, keď sa utúlili v svojich pelechoch, abo na postriežke ležia v húšťave? Ktože krkavcovi pokrm prichystá, keď mláďatá jeho k Bohu volajú, nemajú čo žrať už, len tak trasú sa?
Jób 38:1-41 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Vtedy Hospodin odpovedal Jóbovi z búrky a riekol: Kto to zatemňuje moju radu nezmyselnými slovami? "Opáš si bedrá ako statný muž; budem sa ťa pýtať, a ty ma pouč!" Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz niečo rozumné, ak vieš! Ty iste vieš, kto jej určil rozmery a kto roztiahol nad ňou merací pás! Na aký základ boli spustené jej piliere a kto položil jej uholný kameň vtedy, keď ranné hviezdy zvučne plesali a jasali všetci nebešťania? Kto uzavrel more bránami, keď vyrazilo prúdom z lona hlbiny, keď som mu oblaky dal za odev a hustú mrákavu za plienky, keď som mu vyznačil medze a položil závoru i bránu? Vtedy som povedal: Až potiaľ môžeš ísť, a nie ďalej, tu sa zlomí pýcha tvojich vĺn. Či si niekedy za svojho života ránu dával rozkaz? Či si vykázal rannej zore miesto, aby uchopila okraje zeme a aby bezbožníci boli z nej strasení? Mení sa ako hlina pod pečaťou a sfarbí sa ako oblek, takže sa bezbožným nedostane svetlo a zdvihnuté rameno sa zlomí. Prenikol si už k prameňom mora a poprechádzal si sa po dne prahlbiny? Odhalili sa ti brány smrti a videl si vráta veľkej temnoty? Či môžeš pochopiť rozlohu zeme? Povedz, ak ju celú poznáš! Kadiaľ vedie cesta k obydliu svetla a kde má svoje miesto tma, aby si ju zavrátil do jej medzí a poznal chodník k jej domu? Ty to vieš, lebo vtedy si sa narodil, a veľký je počet tvojich dní. Či si už prenikol k zásobárňam snehu a videl si skladiská kamenca, ktorý som si nasporil pre časy súženia, pre deň boja a vojny? Kadiaľ vedie cesta k miestu, kde sa rozdeľuje svetlo a odkiaľ sa východný vietor rozvieva po zemi? Kto vytvoril koryto pre príval a cestu pre hromové blesky, aby pršalo na neobývaný kraj, na púšť, na ktorej nieto človeka, aby napájal nehostinnú púšť a k rastu nútil sviežu zeleň? Či dážď má otca, alebo kto splodil kvapôčky rosy? Z čieho lona vyšiel ľad a kto zrodil nebies inovať, keď voda tuhne na kameň a zaviera sa povrch hlbiny? Môžeš ty zviazať hviezdy Plejád, alebo rozviazať zväzky Oriona? Vyvedieš načas hviezdy zvieratníka a Medveďa vyvedieš i s jeho mladými? Poznáš ty zákony neba, alebo ty určuješ jeho vládu na zemi? Pozdvihneš svoj hlas k oblakom, aby ťa zakryla záplava vôd? Ty vyšleš blesky, aby šli a povedali ti: Ajhľa, tu sme? Kto vložil múdrosť do mračien, alebo kto dal zmysel jasným oblakom? Kto svojou múdrosťou spočíta oblaky a kto vyprázdni mechy nebeské, keď sa prach zleje v tuhú hmotu a hrudy sa pozliepajú? Či môžeš uloviť korisť pre levicu a ukojiť žravosť levíčat, keď sa krčia vo svojich brlohoch a na postriežke ležia v húštine? Kto zaopatrí krkavcovi jeho pokrm, keď jeho mláďatá volajú k Bohu a bez potravy bludne poletujú?