Jób 38
38
1Tu Boh prehovoril z lona búrky k Jóbovi: 2„Kto to prozreteľnosť zatemňuje zas a slovami, v ktorých vedy vôbec niet?! 3Slabiny si opáš ako hrdina, ja sa budem pýtať, ty ma poučíš. 4Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu znáš! 5Vieš ty, kto jej vtedy určil rozmery, kto to obvinul ju sťaby povrázkom? 6Do čoho jej stĺpy zapustené sú a kto položil jej kameň uholný, 7keď si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali? 8Ktože bránami to more uzavrel, keď sa prúdom vzdulo, zo dna vyvrelo, 9keď som za odev mu oblak pridelil, ako plienky zasa mračno pošmúrne? 10Potom som ho sputnal svojím zákonom, vložil som naň zámok, dvoje brány tiež. 11Povedal som: »Potiaľ smieš, ďalej nie, tu sa už rozbije pýcha tvojich vĺn.« 12Či za svojich dní si dal ránu rozkazy a zorničke si určil miesto jej, 13aby zachytila zeme okraje, a tak hriešnici z nej boli zmetení? 14Jak smola pečatná, tak sa premieňa, ona sa jak rúcho líči farbami. 15Hriešnikom ich svetla nedostane sa, napriahnuté rameno sa už doláme. 16Vari až ku žriedlam mora došiel si, na dne hlbočiny si sa prechádzal? 17Tebe brány smrti ukázali sa, alebo si videl brány temravy? 18Po šíravách zeme si sa rozhliadol? Ak ju celú poznáš, nože rozpovedz: 19Kadiaľ vedie cesta k svetla bydlisku, kde zas majú svoje miesto temnoty, 20aby si ich na ich panstvo zaviedol, akže poznáš chodník do ich domova? 21S nimi si sa zrodil, už to iste vieš, veď preveľký je počet tvojich dní. 22K zásobárňam snehu vari zašiel si, ľadovca si uzrel zásobárne tiež, 23ktoré uschoval som na deň pohromy, na deň veľkej bitky, vojny nemalej. 24Kdeže cesta je ta, hmly kde delia sa, po zemi sa šíri vietor východný? 25Ktože to vykopal ručaj prívalu, ktože cestu tobôž bleskom hromovým, 26nezaľudnenú zem dážď by zavlažil, tú púšť, na ktorej niet ani človeka, 27by zem spustošenú, sirú zavodnil, by zo stepi znovu vzišla travina? 28Kde dážď teda (svojho) otca má, alebo kto splodil rosy kvapôčky? 29Z čiehože lona to ľady vychodia, nebeská inovať, ktože splodil ju? 30Veď aj vody stvrdnú sťaby na kameň, takisto aj hĺbok stuhne hladina. 31Môžeš zakosíliť pásy Kuriatok, Orióna putá môžeš rozviazať? 32Dáš, by v svojom čase Veniec vychodil, Medveďa viesť budeš s jeho mladými? 33Vyznáš sa ty azda v nebies zákonoch, čo v nich napísané, spravíš na zemi? 34Svoj hlas pozdvihneš var’ k samým oblakom, by ťa zaliali hneď vody prívaly? 35Azda blesky hodíš, až sa rozbehnú, tebe odpovedia: »Aha, tu sme už!« 36Ktože ibisovi múdrosť udelil, ktože kohútovi umnosť daroval? 37Ktože môže mračná múdro spočítať, a kto môže nahnúť mechy nebeské, 38keď prach sa na hmotu tvrdú zlepuje, keď sa spájajú tiež hrudy navzájom? 39Hádam levici ty korisť nadháňaš, levíčat ty vari žravosť ukojíš, 40keď sa utúlili v svojich pelechoch, abo na postriežke ležia v húšťave? 41Ktože krkavcovi pokrm prichystá, keď mláďatá jeho k Bohu volajú, nemajú čo žrať už, len tak trasú sa?
Aktuálne označené:
Jób 38: SSV
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava