Jób 2:1-13
Jób 2:1-13 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Jedného dňa, keď Boží synovia predstúpili pred Hospodina, prišiel medzi nich aj satan, aby sa ukázal Hospodinovi. Hospodin sa pýta satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Satan hovorí: „Z potuliek a pochôdzok po zemi.“ Vtedy Hospodin povedal satanovi: „Dobre si si všimol môjho služobníka Jóba? Veď na zemi niet nikoho ako on, kto by bol taký bezúhonný a priamy, bál sa Boha a stránil sa zlého. Ešte stále sa drží svojej bezúhonnosti, hoci si ma proti nemu nahovoril, aby som ho bez príčiny ničil.“ Satan odpovedal Hospodinovi: „Kožu za kožu a všetko, čo človek má, dá za svoj život. Veď len polož naňho svoju ruku a dotkni sa jeho kostí a jeho tela, či sa ti nebude do očí rúhať!?“ Hospodin odpovedal satanovi: „Nech je teda v tvojich rukách, len ušetri jeho život.“ Potom satan odišiel spred Hospodina a ranil Jóba boľavými vredmi od hlavy po päty. Vzal si teda črep, aby sa ním škrabal, a pritom sedel v popole. Manželka mu povedala: „Čo sa ešte stále pridŕžaš svojej bezúhonnosti? Rúhaj sa Bohu a zomri!“ Jób jej odpovedal: „Rozprávaš ako nejaká bláznivá žena. Či len dobré budeme prijímať od Boha a zlé nie?“ Keď sa toto všetko dialo, Jób ústami nezhrešil. Keď sa traja Jóbovi priatelia dopočuli o všetkom nešťastí, ktoré ho postihlo, každý z nich sa vydal na cestu. Elifaz z Temánu, Bildad zo Šúachu a Cofar z Naamy sa stretli, aby mu išli prejaviť sústrasť a potešili ho. Keď ho zazreli z diaľky, ani ho nespoznali. Vtedy nahlas zaplakali, všetci si roztrhli šaty a vyhadzovali prach, aby im padal na hlavu. Nato si sadli k nemu na zem a bez slova sedeli sedem dní a sedem nocí, pretože videli to veľké trápenie.
Jób 2:1-13 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Jedného dňa, keď Boží synovia predstúpili pred Hospodina, prišiel medzi nich aj satan, aby sa ukázal Hospodinovi. Hospodin sa pýta satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Satan hovorí: „Z potuliek a pochôdzok po zemi.“ Vtedy Hospodin povedal satanovi: „Dobre si si všimol môjho služobníka Jóba? Veď na zemi niet nikoho ako on, kto by bol taký bezúhonný a priamy, bál sa Boha a stránil sa zlého. Ešte stále sa drží svojej bezúhonnosti, hoci si ma proti nemu nahovoril, aby som ho bez príčiny ničil.“ Satan odpovedal Hospodinovi: „Kožu za kožu a všetko, čo človek má, dá za svoj život. Veď len polož naňho svoju ruku a dotkni sa jeho kostí a jeho tela, či sa ti nebude do očí rúhať!?“ Hospodin odpovedal satanovi: „Nech je teda v tvojich rukách, len ušetri jeho život.“ Potom satan odišiel spred Hospodina a ranil Jóba boľavými vredmi od hlavy po päty. Vzal si teda črep, aby sa ním škrabal, a pritom sedel v popole. Manželka mu povedala: „Čo sa ešte stále pridŕžaš svojej bezúhonnosti? Rúhaj sa Bohu a zomri!“ Jób jej odpovedal: „Rozprávaš ako nejaká bláznivá žena. Či len dobré budeme prijímať od Boha a zlé nie?“ Keď sa toto všetko dialo, Jób ústami nezhrešil. Keď sa traja Jóbovi priatelia dopočuli o všetkom nešťastí, ktoré ho postihlo, každý z nich sa vydal na cestu. Elifaz z Temánu, Bildad zo Šúachu a Cofar z Naamy sa stretli, aby mu išli prejaviť sústrasť a potešili ho. Keď ho zazreli z diaľky, ani ho nespoznali. Vtedy nahlas zaplakali, všetci si roztrhli šaty a vyhadzovali prach, aby im padal na hlavu. Nato si sadli k nemu na zem a bez slova sedeli sedem dní a sedem nocí, pretože videli to veľké trápenie.
Jób 2:1-13 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Tu v ktorýsi deň zasa prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan a postavil sa pred Pána. A Pán povedal satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal Pánovi: „Chodil som krížom-krážom po zemi.“ Pán povedal satanovi: „A všimol si si môjho služobníka Jóba, že mu niet rovného na zemi? Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého. Podnes si zachoval svoju dokonalosť, a ty si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny trápil!“ Satan odpovedal Pánovi: „Kožu za kožu! Všetko, čo človek má, dá za svoj život! Ale vztiahni ruku a zasiahni jeho kosti a telo, či ti nebude kliať do očí!“ Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, je v tvojich rukách, len jeho život ušetri!“ Satan sa vzdialil spred Pánovej tváre a ranil Jóba ukrutným vredom od päty nôh až po temeno hlavy. Takže Jób si vzal črepinu, aby sa mal čím oškrabovať, a utiahol sa na smetisko. Jeho žena mu povedala: „Ešte sa držíš svojej dokonalosti?! Prekľaj Pána a zhyň!“ On jej však povedal: „Hovoríš, ako len hlúpe ženy hovoria. Azda máme len dobré brať od Pána, a zlé prijať by sme nemali?“ V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami. Keď traja Jóbovi priatelia počuli o všetkom nešťastí, ktoré ho postihlo, prišli každý zo svojho kraja: Elifaz z Temanu, Bildad zo Šuachu a Sofar z Naamatu. Uzhovorili sa, že mu pôjdu prejaviť sústrasť a potešiť ho. Už zďaleka ho videli, ale nepoznali ho. I zaplakali hlasno, roztrhli si odev a zvysoka si trúsili prach na hlavy. Sadli si k nemu na zem, ale sedem dní a sedem nocí mu nik nepovedal ani slova, lebo videli, že jeho bolesť je nesmierna.
Jób 2:1-13 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Istého dňa, keď prišli synovia Boží postaviť sa pred Hospodina, prišiel aj Satan medzi nich, aby sa postavil pred Hospodina.Vtedy Hospodin povedal Satanovi: Odkiaľ prichádzaš? On odvetil: Z potuliek po zemi a z pochôdzky po nej.Nato Hospodin povedal Satanovi: Všimol si si môjho sluhu Jóba? Lebo nieto na zemi jemu podobného bezúhonného, úprimného a bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého. A ešte sa drží svojej bezúhonnosti, hoci si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny nivočil.Satan však Hospodinovi odvetil: Kožu za kožu! Človek dá za svoj život všetko, čo má.Ale vystri len ruku a dotkni sa jeho kostí a tela, či sa ti do očí nebude rúhať!Vtedy Hospodin povedal Satanovi: Ajhľa, máš ho v rukách, len život mu zachovaj!Nato Satan odišiel spred Hospodina a Jóba ranil zhubným vredom od päty po temeno.Vtedy si Jób vzal črep, aby sa ním poškrabal, sediac v popole.Jeho žena mu povedala: Ešte sa držíš svojej bezúhonnosti? Rúhaj sa Bohu a zomri!Ale on jej odpovedal: Aj ty vravíš ako nejaká bláznivá žena. Dobré prijímame od Boha, a zlé by sme nemali prijímať? Pri tom všetkom sa Jób neprehrešil svojimi perami. Keď sa traja Jóbovi priatelia dopočuli o všetkom nešťastí, ktoré ho zastihlo, prišli každý zo svojho miesta: Elífaz z Témánu, Bildad zo Šúachu a Cófar z Naamy. Dohovorili sa, že mu prídu vysloviť sústrasť a potešiť ho.Keď pozdvihli zďaleka oči, nepoznali ho a vypukli v hlasný plač. Každý roztrhol svoj plášť a smerom k nebu trúsili prach na svoje hlavy.Sadli si k Jóbovi na zem a ostali s ním sedem dní a sedem nocí, ale nikto neprehovoril k nemu slova, lebo videli, že jeho bolesť je veľmi veľká.