Jób 2:1-13

Istého dňa, keď prišli synovia Boží postaviť sa pred Hospodina, prišiel aj Satan medzi nich, aby sa postavil pred Hospodina.Vtedy Hospodin povedal Satanovi: Odkiaľ prichádzaš? On odvetil: Z potuliek po zemi a z pochôdzky po nej.Nato Hospodin povedal Satanovi: Všimol si si môjho sluhu Jóba? Lebo nieto na zemi jemu podobného bezúhonného, úprimného a bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého. A ešte sa drží svojej bezúhonnosti, hoci si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny nivočil.Satan však Hospodinovi odvetil: Kožu za kožu! Človek dá za svoj život všetko, čo má.Ale vystri len ruku a dotkni sa jeho kostí a tela, či sa ti do očí nebude rúhať!Vtedy Hospodin povedal Satanovi: Ajhľa, máš ho v rukách, len život mu zachovaj!Nato Satan odišiel spred Hospodina a Jóba ranil zhubným vredom od päty po temeno.Vtedy si Jób vzal črep, aby sa ním poškrabal, sediac v popole.Jeho žena mu povedala: Ešte sa držíš svojej bezúhonnosti? Rúhaj sa Bohu a zomri!Ale on jej odpovedal: Aj ty vravíš ako nejaká bláznivá žena. Dobré prijímame od Boha, a zlé by sme nemali prijímať? Pri tom všetkom sa Jób neprehrešil svojimi perami. Keď sa traja Jóbovi priatelia dopočuli o všetkom nešťastí, ktoré ho zastihlo, prišli každý zo svojho miesta: Elífaz z Témánu, Bildad zo Šúachu a Cófar z Naamy. Dohovorili sa, že mu prídu vysloviť sústrasť a potešiť ho.Keď pozdvihli zďaleka oči, nepoznali ho a vypukli v hlasný plač. Každý roztrhol svoj plášť a smerom k nebu trúsili prach na svoje hlavy.Sadli si k Jóbovi na zem a ostali s ním sedem dní a sedem nocí, ale nikto neprehovoril k nemu slova, lebo videli, že jeho bolesť je veľmi veľká.