Ján 10:1-42
Ján 10:1-42 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
„Amen, amen, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelieza inokadiaľ, je zlodej a zbojník. Kto však vchádza dverami, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď vyženie všetky svoje ovce, ide pred nimi a ony ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas. Cudzieho však nebudú nasledovať, ale ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“ Ježiš im povedal toto prirovnanie, oni však nepochopili, o čom im to hovoril. Ježiš im znova povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Ja som dvere k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce. Nájomník a ten, kto nie je pastier a ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká. A vlk ich chytá a rozháňa. Veď on je len nájomník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa. Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život dávam za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť. Budú počúvať môj hlas a bude jedno stádo a jeden pastier. Otec ma preto miluje, že dávam svoj život, aby som ho opäť prijal. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať. Taký príkaz som dostal od svojho Otca.“ Pre tieto slová zasa nastala roztržka medzi Židmi. Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý a šalie. Čo ho počúvate?“ Iní zasa namietali: „To nie sú reči posadnutého. Môže azda démon otvárať oči slepým?“ V Jeruzaleme boli vtedy sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovej stĺpovej sieni. Obstúpili ho Židia a povedali mu: „Dokedy nás chceš ešte držať v napätí? Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene!“ Ježiš im odpovedal: „Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, svedčia o mne. Ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. Ja a Otec sme jedno.“ Židia znova zdvihli kamene, aby ho kameňovali. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca, pre ktorý z nich ma kameňujete?“ Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie a preto, že sa robíš Bohom, hoci si len človek.“ Ježiš im odpovedal: „Či vo vašom Zákone nie je napísané: Ja som povedal: Bohovia ste ? Ak nazval bohmi tých, ku ktorým zaznelo Božie slovo — a Písmo nemožno zrušiť! —, ako teda, že tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: ‚Rúhaš sa!‘ len preto, že som povedal: ‚Som Boží Syn?‘ Ak nekonám skutky svojho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, aj keď neveríte mne, verte tým skutkom, aby ste spoznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.“ Tu ho znova chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk. Opäť odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján pôvodne krstil, a zostal tam. Mnohí prišli za ním a hovorili: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo o ňom Ján povedal, je pravda.“ A mnohí tam v neho uverili.
Ján 10:1-42 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
„Amen, amen, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelieza inokadiaľ, je zlodej a zbojník. Kto však vchádza dverami, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď vyženie všetky svoje ovce, ide pred nimi a ony ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas. Cudzieho však nebudú nasledovať, ale ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“ Ježiš im povedal toto prirovnanie, oni však nepochopili, o čom im to hovoril. Ježiš im znova povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Ja som dvere k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce. Nájomník a ten, kto nie je pastier a ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká. A vlk ich chytá a rozháňa. Veď on je len nájomník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa. Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život dávam za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť. Budú počúvať môj hlas a bude jedno stádo a jeden pastier. Otec ma preto miluje, že dávam svoj život, aby som ho opäť prijal. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať. Taký príkaz som dostal od svojho Otca.“ Pre tieto slová zasa nastala roztržka medzi Židmi. Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý a šalie. Čo ho počúvate?“ Iní zasa namietali: „To nie sú reči posadnutého. Môže azda démon otvárať oči slepým?“ V Jeruzaleme boli vtedy sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovej stĺpovej sieni. Obstúpili ho Židia a povedali mu: „Dokedy nás chceš ešte držať v napätí? Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene!“ Ježiš im odpovedal: „Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, svedčia o mne. Ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. Ja a Otec sme jedno.“ Židia znova zdvihli kamene, aby ho kameňovali. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca, pre ktorý z nich ma kameňujete?“ Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie a preto, že sa robíš Bohom, hoci si len človek.“ Ježiš im odpovedal: „Či vo vašom Zákone nie je napísané: Ja som povedal: Bohovia ste ? Ak nazval bohmi tých, ku ktorým zaznelo Božie slovo — a Písmo nemožno zrušiť! —, ako teda, že tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: ‚Rúhaš sa!‘ len preto, že som povedal: ‚Som Boží Syn?‘ Ak nekonám skutky svojho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, aj keď neveríte mne, verte tým skutkom, aby ste spoznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.“ Tu ho znova chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk. Opäť odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján pôvodne krstil, a zostal tam. Mnohí prišli za ním a hovorili: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo o ňom Ján povedal, je pravda.“ A mnohí tam v neho uverili.
Ján 10:1-42 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“ Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier. Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.“ Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka. Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?!“ Iní namietali: „To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?“ V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“ Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“ Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“ Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“ Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: »Ja som povedal: Ste bohmi?« Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo - a Písmo nemožno zrušiť! -, prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: »Rúhaš sa« za to, že som povedal: Som Boží Syn?! Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“ Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk. Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal. Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“ A mnohí tam uverili v neho.
Ján 10:1-42 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Veru, veru vám hovorím: Kto nevchádza do ovčinca dvermi, ale inokade prelieza, je zlodej a lotor.Kto však dvermi vchádza, je pastier oviec.Tomu vrátnik otvára, ovce počúvajú jeho hlas, a on volá po mene svoje ovce a vyvádza ich."Keď vyženie všetky svoje [ovce], ide pred nimi a ovce ho nasledujú, pretože poznajú jeho hlas;"cudzieho však nebudú nasledovať, ale utečú od neho, pretože nepoznajú hlas cudzích (ľudí).Ježiš im povedal toto prirovnanie, ale oni nerozumeli, čo im hovoril. I povedal im Ježiš znova: Veru, veru vám hovorím: Ja som dvere k ovciam.Tí, čo prišli predo mnou, sú samí zlodeji a lotri, ale ovce ich neposlúchali."Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu.""Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil; a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere! "Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce."Nájomník a ten, čo nie je pastier, a ovce nie sú jeho, (keď) vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ich chytá a rozháňa;"[nájomník uteká], pretože je nájomník, a nedbá o ovce.Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje,ako ma pozná Otec, aj ja poznám Otca, a život kladiem za ovce.Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím viesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier.Otec ma miluje preto, lebo dávam svoj život, aby som si ho zase vzal.Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovoľne. Mám moc ho dať a mám moc ho zase vziať. Toto poverenie som prijal od svojho Otca. Pre tieto reči zase vznikla roztržka medzi Židmi."Mnohí z nich hovorili: Démonom je posadnutý a blaznie; čo Ho počúvate?""Iní zas vraveli: To nie sú reči posadnutého; či démon môže otvárať slepým oči?" "V Jeruzaleme nastali slávnosti posvätenia chrámu; a bola zima."Keď sa Ježiš prechádzal v chráme v sieni Šalamúnovej,obkľúčili Ho Židia a spýtali sa Ho: Dokedy nám budeš držať dušu (v napätí)? Ak si ty Kristus, povedz nám otvorene."Ježiš im riekol: Povedal som vám, a neveríte; skutky, ktoré činím v mene svojho Otca, svedčia o mne."Ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec.Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma.Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky.Čo mi dal Otec, je väčšie ako všetko, a nikto to nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky.Ja a Otec sme jedno.Nato Židia zase zdvihli kamene, aby Ho kameňovali.Ježiš im odpovedal: Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od Otca: pre ktorý z nich ma kameňujete?Odpovedali Mu Židia: Pre dobrý skutok Ťa nekameňujeme, ale pre rúhanie, že sa Ty, človek, robíš Bohom.Odpovedal im Ježiš: Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste.Keď tých, ktorým bolo hovorené slovo Božie, pomenovali bohmi - a Písmo nemôže byť zrušené! -prečo tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: Rúhaš sa! preto, že som povedal: Syn Boží som?Ak nečiním skutky svojho Otca, neverte mi,ale ak ich činím, aj keď ste mne neverili, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi. Znovu Ho teda chceli zlapať, ale ušiel im z rúka odišiel späť za Jordán, na miesto, kde Ján spočiatku krstil, i zostal tam.A mnohí prišli k Nemu a hovorili si: Ján síce nevykonal znamenie, ale čo Ján povedal o Ňom, je všetko pravdivé.A mnohí tam v Neho uverili.