Ján 10:1-42

„Amen, amen, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelieza inokadiaľ, je zlodej a zbojník. Kto však vchádza dverami, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď vyženie všetky svoje ovce, ide pred nimi a ony ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas. Cudzieho však nebudú nasledovať, ale ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“ Ježiš im povedal toto prirovnanie, oni však nepochopili, o čom im to hovoril. Ježiš im znova povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Ja som dvere k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce. Nájomník a ten, kto nie je pastier a ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká. A vlk ich chytá a rozháňa. Veď on je len nájomník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa. Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život dávam za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť. Budú počúvať môj hlas a bude jedno stádo a jeden pastier. Otec ma preto miluje, že dávam svoj život, aby som ho opäť prijal. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať. Taký príkaz som dostal od svojho Otca.“ Pre tieto slová zasa nastala roztržka medzi Židmi. Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý a šalie. Čo ho počúvate?“ Iní zasa namietali: „To nie sú reči posadnutého. Môže azda démon otvárať oči slepým?“ V Jeruzaleme boli vtedy sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovej stĺpovej sieni. Obstúpili ho Židia a povedali mu: „Dokedy nás chceš ešte držať v napätí? Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene!“ Ježiš im odpovedal: „Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, svedčia o mne. Ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. Ja a Otec sme jedno.“ Židia znova zdvihli kamene, aby ho kameňovali. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca, pre ktorý z nich ma kameňujete?“ Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie a preto, že sa robíš Bohom, hoci si len človek.“ Ježiš im odpovedal: „Či vo vašom Zákone nie je napísané: Ja som povedal: Bohovia ste ? Ak nazval bohmi tých, ku ktorým zaznelo Božie slovo — a Písmo nemožno zrušiť! —, ako teda, že tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: ‚Rúhaš sa!‘ len preto, že som povedal: ‚Som Boží Syn?‘ Ak nekonám skutky svojho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, aj keď neveríte mne, verte tým skutkom, aby ste spoznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.“ Tu ho znova chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk. Opäť odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján pôvodne krstil, a zostal tam. Mnohí prišli za ním a hovorili: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo o ňom Ján povedal, je pravda.“ A mnohí tam v neho uverili.