Jeremiáš 31:1-22
Jeremiáš 31:1-22 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
„V tom čase,“ znie výrok Hospodina, „budem Bohom všetkým rodom Izraela a ony budú mojím ľudom.“ Toto hovorí Hospodin: „Na púšti našiel milosť národ, ktorý unikol meču. Izrael šiel, aby dosiahol svoj odpočinok.“ Zďaleka sa mi zjavil Hospodin: „Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti zachoval priazeň. Opäť ťa vybudujem, budeš vystavaná, izraelská panna. Znova sa ozdobíš svojimi bubnami, vyjdeš tancovať v kole tých, čo sa tešia. Opäť budeš vysádzať vinice na vrchoch Samárie. Tí, čo budú sadiť, budú aj užívať. Príde deň, keď budú kričať strážnici na Efrajimskom pohorí: ‚Hor sa, vystúpme na Sion, k Hospodinovi, nášmu Bohu!‘“ Toto hovorí Hospodin: „Radostne jasajte nad Jákobom, plesajte nad popredným národom! Oznamujte, oslavujte a hovorte: ‚Hospodin vyslobodil svoj ľud, zvyšok Izraela.‘ Hľa, privediem ich zo severnej krajiny a zhromaždím ich z končín zeme. Bude medzi nimi slepý a chromý, tehotná žena i rodička; vrátia sa ako veľký zástup. Prídu s plačom, s prosbou o zmilovanie. Povediem ich a privediem ich k potokom vôd, po rovnej ceste, kde sa nepotknú, lebo som otec Izraela a Efrajim je môj prvorodený. Národy, čujte slovo Hospodina, zvestujte ho na ďalekých ostrovoch a hovorte: ‚Ten, čo Izrael rozptýlil, ho zhromaždí, a bude ho strážiť ako pastier svoje stádo.‘ Pretože Hospodin vykúpil Jákoba a vyslobodil ho z ruky silnejšieho, ako je on. Prídu a zaplesajú na výšine Siona, budú sa hrnúť k dobrote Hospodina, k obiliu, muštu a oleju, k mláďatám oviec a dobytka. Ich duša bude ako zavlažená záhrada, už sa nebudú trápiť. Vtedy sa bude tešiť panna v tanci, mladíci a starci pospolu. Ich smútok obrátim na radosť, po žiali ich poteším a rozveselím. Kňazov občerstvím najlepšími vecami a môj ľud sa nasýti mojím dobrodením,“ znie výrok Hospodina. Toto hovorí Hospodin: „Čuj, v Ráme počuť nariekanie, prehorký plač. Ráchel oplakáva svojich synov, nedá sa potešiť pre svojich synov, lebo ich už niet.“ Toto hovorí Hospodin: „Zadrž vzlykanie i slzy v očiach, lebo tvoja námaha dostane odmenu,“ znie výrok Hospodina, „vrátia sa z nepriateľskej krajiny. Tvoje potomstvo má nádej,“ znie výrok Hospodina, „synovia sa vrátia na svoje územie. Zreteľne počujem nariekať Efrajim: ‚Karhal si ma a ja som sa dal karhať ako neskrotený býček. Priveď ma späť a navrátim sa, veď ty si Hospodin, môj Boh. Keď som sa odvrátil, obanoval som to, keď som to pochopil, bil som sa po bedrách, hanbil som sa, červenal, lebo som niesol hanbu svojej mladosti.‘ Či nie je Efrajim mojím drahým synom alebo roztomilým dieťaťom? Kedykoľvek hovorím proti nemu, musím si ho pripomínať, preto sa moje vnútro kvôli nemu chveje, musím sa nad ním zmilovať,“ znie výrok Hospodina. Postav si míľniky, urob si smerovky! Premýšľaj nad upravenou cestou, nad cestou, po ktorej si šla. Vráť sa, izraelská panna, vráť sa do týchto svojich miest! Dokedy budeš blúdiť, odpadlícka dcéra? Čosi nové stvorí Hospodin v krajine: žena sa bude uchádzať o muža.
Jeremiáš 31:1-22 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
„V tom čase,“ znie výrok Hospodina, „budem Bohom všetkým rodom Izraela a ony budú mojím ľudom.“ Toto hovorí Hospodin: „Na púšti našiel milosť národ, ktorý unikol meču. Izrael šiel, aby dosiahol svoj odpočinok.“ Zďaleka sa mi zjavil Hospodin: „Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti zachoval priazeň. Opäť ťa vybudujem, budeš vystavaná, izraelská panna. Znova sa ozdobíš svojimi bubnami, vyjdeš tancovať v kole tých, čo sa tešia. Opäť budeš vysádzať vinice na vrchoch Samárie. Tí, čo budú sadiť, budú aj užívať. Príde deň, keď budú kričať strážnici na Efrajimskom pohorí: ‚Hor sa, vystúpme na Sion, k Hospodinovi, nášmu Bohu!‘“ Toto hovorí Hospodin: „Radostne jasajte nad Jákobom, plesajte nad popredným národom! Oznamujte, oslavujte a hovorte: ‚Hospodin vyslobodil svoj ľud, zvyšok Izraela.‘ Hľa, privediem ich zo severnej krajiny a zhromaždím ich z končín zeme. Bude medzi nimi slepý a chromý, tehotná žena i rodička; vrátia sa ako veľký zástup. Prídu s plačom, s prosbou o zmilovanie. Povediem ich a privediem ich k potokom vôd, po rovnej ceste, kde sa nepotknú, lebo som otec Izraela a Efrajim je môj prvorodený. Národy, čujte slovo Hospodina, zvestujte ho na ďalekých ostrovoch a hovorte: ‚Ten, čo Izrael rozptýlil, ho zhromaždí, a bude ho strážiť ako pastier svoje stádo.‘ Pretože Hospodin vykúpil Jákoba a vyslobodil ho z ruky silnejšieho, ako je on. Prídu a zaplesajú na výšine Siona, budú sa hrnúť k dobrote Hospodina, k obiliu, muštu a oleju, k mláďatám oviec a dobytka. Ich duša bude ako zavlažená záhrada, už sa nebudú trápiť. Vtedy sa bude tešiť panna v tanci, mladíci a starci pospolu. Ich smútok obrátim na radosť, po žiali ich poteším a rozveselím. Kňazov občerstvím najlepšími vecami a môj ľud sa nasýti mojím dobrodením,“ znie výrok Hospodina. Toto hovorí Hospodin: „Čuj, v Ráme počuť nariekanie, prehorký plač. Ráchel oplakáva svojich synov, nedá sa potešiť pre svojich synov, lebo ich už niet.“ Toto hovorí Hospodin: „Zadrž vzlykanie i slzy v očiach, lebo tvoja námaha dostane odmenu,“ znie výrok Hospodina, „vrátia sa z nepriateľskej krajiny. Tvoje potomstvo má nádej,“ znie výrok Hospodina, „synovia sa vrátia na svoje územie. Zreteľne počujem nariekať Efrajim: ‚Karhal si ma a ja som sa dal karhať ako neskrotený býček. Priveď ma späť a navrátim sa, veď ty si Hospodin, môj Boh. Keď som sa odvrátil, obanoval som to, keď som to pochopil, bil som sa po bedrách, hanbil som sa, červenal, lebo som niesol hanbu svojej mladosti.‘ Či nie je Efrajim mojím drahým synom alebo roztomilým dieťaťom? Kedykoľvek hovorím proti nemu, musím si ho pripomínať, preto sa moje vnútro kvôli nemu chveje, musím sa nad ním zmilovať,“ znie výrok Hospodina. Postav si míľniky, urob si smerovky! Premýšľaj nad upravenou cestou, nad cestou, po ktorej si šla. Vráť sa, izraelská panna, vráť sa do týchto svojich miest! Dokedy budeš blúdiť, odpadlícka dcéra? Čosi nové stvorí Hospodin v krajine: žena sa bude uchádzať o muža.
Jeremiáš 31:1-22 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
V tom čase, hovorí Pán, budem Bohom všetkým rodom Izraela a oni budú mojím ľudom. Toto hovorí Pán: Na pustatine našiel milosť národ, ušetrený mečom, do svojho odpočinku išiel Izrael.“ Zďaleka sa mu zjavil Pán: „Láskou odvekou som ťa miloval, preto som ti zachoval priazeň. Ešte ťa zbudujem, vystavia ťa, panna, Izrael; ešte sa ozdobíš bubnami, vykročíš do tanca natešených. Ešte budeš sadiť vinice na vrchoch Samárie: čo sadzači zasadia, aj užijú. Lebo príde deň, keď budú kričať strážnici na vrchoch Efraima: »Hor’ sa, poďme na Sion k Pánovi, svojmu Bohu!« Lebo toto hovorí Pán: Jasajte pre Jakuba v radosti a plesajte nad hlavou národov! Rozhlasujte, oslavujte a hovorte: »Pán vyslobodil svoj ľud, zvyšky Izraela.« Hľa, privediem ich zo severnej krajiny a z končín zeme ich zhromaždím; medzi nimi i slepých a chromých, samodruhé i šestonedieľky: veľký zástup sa vráti sem. Prichádzajú s plačom, no vediem ich s potechou, zavediem ich k potokom vôd po rovnej ceste, kde sa nepotknú, lebo som Izraelov otec a Efraim je môj prvorodený.“ Národy, čujte slovo Pánovo; ohlasujte na ďalekých ostrovoch a vravte: „Ten, čo rozosial Izrael, pozbiera ho a ustráži ho ako pastier stádo.“ Áno, Pán vykúpi Jakuba, vyslobodí ho z ruky, čo ho premohla. Prídu a zaplesajú na výšine Siona, budú sa hrnúť k darom Pánovým, k obiliu, muštu a oleju, k mláďatám oviec a statku. Ich duša bude ako zavodnená záhrada, nebudú viac mrieť túžbou. Vtedy sa bude panna tešiť v tanci, i mladíci a starci pospolu. „Ich smútok zmením na radosť, poteším ich, rozveselím po žiali. Opojím dušu kňazov hojnosťou a môj ľud sa nasýti mojimi darmi“ - hovorí Pán. Toto hovorí Pán: „Čuj, v Ráme počuť vzdychanie, prehorký plač, Ráchel narieka nad svojimi deťmi, nedá sa potešiť nad deťmi, pretože ich niet.“ Toto hovorí Pán: „Zabráň svojmu hlasu plač a svojim očiam slzy, veď tvoja námaha dostane odmenu, hovorí Pán, vrátia sa z nepriateľskej krajiny. Je nádej pre tvoju budúcnosť - hovorí Pán, synovia sa vrátia na svoje územie. Počujem Efraima vzdychať: »Šľahal si ma, nuž dal som sa šľahať ako neskrotený junec. Priveď ma späť a navrátim sa, veď ty si Pán, môj Boh! Už som oželel svoj odpad, a keď som uznal, bil som si stehno, hanbil som sa a červenal, lebo som niesol hanbu svojej mladosti.« Či mi je Efraim drahým synom? Či je rozkošným dieťaťom? Veď kedykoľvek mu hrozím, znovu si musím naň spomenúť a trasie sa mi preň vnútro, musím sa nad ním zmilovať“ - hovorí Pán. Postav si stĺpy, zasaď si kamene, daj pozor na cestu, na chodník, ktorým si kráčal; vráť sa späť, panna, Izrael, vráť sa sem do týchto svojich miest! Dokedyže budeš blúdiť, dcéra odbojná? Veď Pán stvorí čosi nové na zemi: Žena obkľúči muža.
Jeremiáš 31:1-22 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
V tom čase - znie výrok Hospodinov - budem Bohom všetkým čeľadiam Izraela a ony budú mojím ľudom. Takto vraví Hospodin: Ľud, ktorý meču unikol, našiel milosť na púšti: keď Izrael vchádzal do svojho odpočinku. Z diaľky sa mu zjavil Hospodin: Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti tak dlho zachoval milosť. Ešte ťa vystaviam a budeš vystavaná, panna Izrael. Ešte sa prizdobíš svojimi bubnami a vyjdeš v kole tých, čo sa veselia. Ešte vysadíš vinice na vrchoch Samárie, tí, čo vysadia, budú aj užívať. Lebo nadíde deň, keď volať budú strážcovia na vrchu Efrajim: Hor sa, vystúpme na Sion, k Hospodinovi, svojmu Bohu! "Lebo takto vraví Hospodin: Radostne jasajte nad Jákobom, plesajte nad popredným národom; hlásajte, oslavujte a vravte: Hospodin zachránil svoj ľud, zvyšok Izraela. ""Hľa, privediem ich zo severnej krajiny a zhromaždím ich od končín zeme, medzi nimi slepých i chromých, tehotné spolu s rodičkami; navrátia sa sem ako veľký zbor. "Prídu s plačom, no privediem ich s útechou. Privediem ich k vodným tokom po rovnej ceste, na ktorej sa nepotknú, lebo som otcom Izraela a Efrajim je môj prvorodený. "Národy, čujte slovo Hospodinovo; zvestujte na ďalekých ostrovoch a vravte: Ten, ktorý rozptýlil Izrael, zhromaždí ho, bude ho strážiť ako pastier svoje stádo. "Pretože Hospodin vykúpil Jákoba a vymenil ho z ruky silnejšieho, než je on. Prídu a jasať budú na výšine Siona, pohrnú sa k dobrodeniu Hospodinovmu: k obiliu, muštu i oleju, k mláďatám oviec a dobytka. Ich duša bude ako zavlažená záhrada a nebudú viac chradnúť. Vtedy sa bude panna tešiť v kole i mládenci a starci vospolok. Na radosť obrátim ich smútok a poteším i rozveselím ich po žiali. Uhostím srdce kňazov hojnosťou a ľud môj nasýti sa mojím dobrodením - znie výrok Hospodinov. Takto vraví Hospodin: Čuj! V Ráme počuť nárek, prehorký plač. Ráchel oplakáva svojich synov, nechce sa dať potešiť pre svojich synov, lebo ich niet. "Takto vraví Hospodin: Zdrž svoj hlas od plaču a svoje oči od sĺz, lebo tvoja námaha má odmenu - znie výrok Hospodinov - vrátia sa z nepriateľskej krajiny; "tvoje potomstvo má nádej, vrátia sa synovia na svoje územie - vraví Hospodin. "Počujem, počujem žalostiť Efrajim: Pokarhal si ma, a ja som sa dal pokarhať ako necvičené teľa. Priveď ma naspäť, aby som sa obrátil, lebo Ty si Boh môj, Hospodine; "veď po svojom odvrátení cítim ľútosť, a keď som pochopil, bijem sa v bedrá. Som zahanbený a pohanený, lebo znášam potupu za svoju mladosť. Či mi je Efrajim nie drahým synom alebo rozkošným dieťaťom? Veď kedykoľvek hovorím proti nemu, ešte vždy sa naň rozpomínam. Preto moje vnútro planie preň, musím sa nad ním zmilovať - znie výrok Hospodinov. Postav si míľniky, polož si smerovky, daj pozor na hradskú, na cestu, ktorou si išla. Navráť sa, panna Izrael, navráť sa do týchto svojich miest! "Dokedy budeš blúdiť sem i tam, ty dcéra odpadlíčka? Veď Hospodin tvorí čosi nové v krajine; žena sa vráti k mužovi."