Jeremiáš 31:1-22

V tom čase - znie výrok Hospodinov - budem Bohom všetkým čeľadiam Izraela a ony budú mojím ľudom. Takto vraví Hospodin: Ľud, ktorý meču unikol, našiel milosť na púšti: keď Izrael vchádzal do svojho odpočinku. Z diaľky sa mu zjavil Hospodin: Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti tak dlho zachoval milosť. Ešte ťa vystaviam a budeš vystavaná, panna Izrael. Ešte sa prizdobíš svojimi bubnami a vyjdeš v kole tých, čo sa veselia. Ešte vysadíš vinice na vrchoch Samárie, tí, čo vysadia, budú aj užívať. Lebo nadíde deň, keď volať budú strážcovia na vrchu Efrajim: Hor sa, vystúpme na Sion, k Hospodinovi, svojmu Bohu! "Lebo takto vraví Hospodin: Radostne jasajte nad Jákobom, plesajte nad popredným národom; hlásajte, oslavujte a vravte: Hospodin zachránil svoj ľud, zvyšok Izraela. ""Hľa, privediem ich zo severnej krajiny a zhromaždím ich od končín zeme, medzi nimi slepých i chromých, tehotné spolu s rodičkami; navrátia sa sem ako veľký zbor. "Prídu s plačom, no privediem ich s útechou. Privediem ich k vodným tokom po rovnej ceste, na ktorej sa nepotknú, lebo som otcom Izraela a Efrajim je môj prvorodený. "Národy, čujte slovo Hospodinovo; zvestujte na ďalekých ostrovoch a vravte: Ten, ktorý rozptýlil Izrael, zhromaždí ho, bude ho strážiť ako pastier svoje stádo. "Pretože Hospodin vykúpil Jákoba a vymenil ho z ruky silnejšieho, než je on. Prídu a jasať budú na výšine Siona, pohrnú sa k dobrodeniu Hospodinovmu: k obiliu, muštu i oleju, k mláďatám oviec a dobytka. Ich duša bude ako zavlažená záhrada a nebudú viac chradnúť. Vtedy sa bude panna tešiť v kole i mládenci a starci vospolok. Na radosť obrátim ich smútok a poteším i rozveselím ich po žiali. Uhostím srdce kňazov hojnosťou a ľud môj nasýti sa mojím dobrodením - znie výrok Hospodinov. Takto vraví Hospodin: Čuj! V Ráme počuť nárek, prehorký plač. Ráchel oplakáva svojich synov, nechce sa dať potešiť pre svojich synov, lebo ich niet. "Takto vraví Hospodin: Zdrž svoj hlas od plaču a svoje oči od sĺz, lebo tvoja námaha má odmenu - znie výrok Hospodinov - vrátia sa z nepriateľskej krajiny; "tvoje potomstvo má nádej, vrátia sa synovia na svoje územie - vraví Hospodin. "Počujem, počujem žalostiť Efrajim: Pokarhal si ma, a ja som sa dal pokarhať ako necvičené teľa. Priveď ma naspäť, aby som sa obrátil, lebo Ty si Boh môj, Hospodine; "veď po svojom odvrátení cítim ľútosť, a keď som pochopil, bijem sa v bedrá. Som zahanbený a pohanený, lebo znášam potupu za svoju mladosť. Či mi je Efrajim nie drahým synom alebo rozkošným dieťaťom? Veď kedykoľvek hovorím proti nemu, ešte vždy sa naň rozpomínam. Preto moje vnútro planie preň, musím sa nad ním zmilovať - znie výrok Hospodinov. Postav si míľniky, polož si smerovky, daj pozor na hradskú, na cestu, ktorou si išla. Navráť sa, panna Izrael, navráť sa do týchto svojich miest! "Dokedy budeš blúdiť sem i tam, ty dcéra odpadlíčka? Veď Hospodin tvorí čosi nové v krajine; žena sa vráti k mužovi."