Izaiáš 33:1-24
Izaiáš 33:1-24 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Beda ti, ktorý ničíš, a sám nie si zničený, ty, čo zrádzaš, a teba nezrádzajú. Keď skončíš ničenie, budeš zničený, a keď zavŕšiš zradu, budeš zradený. Hospodin, zmiluj sa nad nami, očakávame ťa, každé ráno buď našou silou a v čase súženia našou spásou. Pred dunivým hlasom ujdú ľudia, keď ty povstaneš, rozpŕchnu sa národy. Vašu korisť vám uchmatnú, ako keď odlietajú kobylky, potom sa vrhnú na ňu, ako sa kobylky vrhajú na úrodu. Vyvýšený je Hospodin, lebo býva na výsostiach, Sion napĺňa právom a spravodlivosťou. On bude istotou tvojich čias, bohatstvom spásy, múdrosti a poznania. Bázeň pred Hospodinom bude tvoj poklad. Hľa, hrdinovia bedákajú na ulici a poslovia pokoja horko plačú. Pusté sú cesty, niet pútnikov na chodníkoch, zmluva sa zrušila, mestá sú zavrhnuté a človeka nepokladajú za nič. Chradnúca zem smúti, Libanon je zahanbený, napadnutý voškami, Šarón je vysušený ako step, Bášan a Karmel zhadzujú lístie. Teraz povstanem, hovorí Hospodin, teraz sa vyvýšim, teraz sa pozdvihnem. Počnete seno a porodíte plevy, váš dych je oheň, ktorý vás strávi. Národy budú vypálené ako vápno, ako posekané tŕnie budú spálené v ohni. Vy, vzdialení, čujte, čo som urobil, a vy, blízki, presvedčte sa o mojej moci. Hriešnici sa trasú na Sione, bezbožníkov zachvacuje strach. Kto z nás môže bývať pri stravujúcom ohni? Kto z nás môže bývať pri večných plameňoch? Ten, čo kráča podľa spravodlivosti a hovorí úprimne, odmieta zisk z útlaku, kto odmieta rukami sa dotknúť úplatku, zapcháva si uši, aby nepočul o krvi a zatvára si oči, aby nevidel zlo, ten bude bývať na výšinách, skalná pevnosť bude jeho útočiskom, dostane svoj chlieb a ustavične bude mať vodu. Tvoje oči uvidia kráľa v jeho nádhere, uvidia rozsiahlu krajinu. Tvoje srdce bude spomínať na hrôzu: „Kde je ten, čo počítal? Kde je ten, čo vážil? Kde je ten, čo zratúval veže?“ Neuvidíš bezočivý národ, národ s nejasnou a nezrozumiteľnou rečou, so zajakavým jazykom, ktorému nemožno rozumieť. Hľaď na Sion, miesto našich sviatkov, tvoje oči uvidia Jeruzalem, bezpečný príbytok, neprenosný stan, jeho kolíky sa nikdy nevytiahnu, ani jeden jeho povraz neroztrhnú. Tam je náš vznešený Hospodin, miesto širokých riečnych prúdov, cez ktoré sa nepreplaví veslami hnané plavidlo ani mocná loď sa cezeň nepreplaví. Lebo Hospodin je náš sudca, Hospodin je náš zákonodarca, Hospodin je náš kráľ, on nás spasí. Tvoje povrazy sú uvoľnené, neudržia stožiar na podstavci, nerozvinú zástavu. Vtedy sa bude deliť veľká korisť a ulúpia z nej aj tí, čo krívajú. Nikto z obyvateľov nepovie: „Som chorý.“ Ľudu, čo tam býva, odpustí sa vina.
Izaiáš 33:1-24 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Beda ti, ktorý ničíš, a sám nie si zničený, ty, čo zrádzaš, a teba nezrádzajú. Keď skončíš ničenie, budeš zničený, a keď zavŕšiš zradu, budeš zradený. Hospodin, zmiluj sa nad nami, očakávame ťa, každé ráno buď našou silou a v čase súženia našou spásou. Pred dunivým hlasom ujdú ľudia, keď ty povstaneš, rozpŕchnu sa národy. Vašu korisť vám uchmatnú, ako keď odlietajú kobylky, potom sa vrhnú na ňu, ako sa kobylky vrhajú na úrodu. Vyvýšený je Hospodin, lebo býva na výsostiach, Sion napĺňa právom a spravodlivosťou. On bude istotou tvojich čias, bohatstvom spásy, múdrosti a poznania. Bázeň pred Hospodinom bude tvoj poklad. Hľa, hrdinovia bedákajú na ulici a poslovia pokoja horko plačú. Pusté sú cesty, niet pútnikov na chodníkoch, zmluva sa zrušila, mestá sú zavrhnuté a človeka nepokladajú za nič. Chradnúca zem smúti, Libanon je zahanbený, napadnutý voškami, Šarón je vysušený ako step, Bášan a Karmel zhadzujú lístie. Teraz povstanem, hovorí Hospodin, teraz sa vyvýšim, teraz sa pozdvihnem. Počnete seno a porodíte plevy, váš dych je oheň, ktorý vás strávi. Národy budú vypálené ako vápno, ako posekané tŕnie budú spálené v ohni. Vy, vzdialení, čujte, čo som urobil, a vy, blízki, presvedčte sa o mojej moci. Hriešnici sa trasú na Sione, bezbožníkov zachvacuje strach. Kto z nás môže bývať pri stravujúcom ohni? Kto z nás môže bývať pri večných plameňoch? Ten, čo kráča podľa spravodlivosti a hovorí úprimne, odmieta zisk z útlaku, kto odmieta rukami sa dotknúť úplatku, zapcháva si uši, aby nepočul o krvi a zatvára si oči, aby nevidel zlo, ten bude bývať na výšinách, skalná pevnosť bude jeho útočiskom, dostane svoj chlieb a ustavične bude mať vodu. Tvoje oči uvidia kráľa v jeho nádhere, uvidia rozsiahlu krajinu. Tvoje srdce bude spomínať na hrôzu: „Kde je ten, čo počítal? Kde je ten, čo vážil? Kde je ten, čo zratúval veže?“ Neuvidíš bezočivý národ, národ s nejasnou a nezrozumiteľnou rečou, so zajakavým jazykom, ktorému nemožno rozumieť. Hľaď na Sion, miesto našich sviatkov, tvoje oči uvidia Jeruzalem, bezpečný príbytok, neprenosný stan, jeho kolíky sa nikdy nevytiahnu, ani jeden jeho povraz neroztrhnú. Tam je náš vznešený Hospodin, miesto širokých riečnych prúdov, cez ktoré sa nepreplaví veslami hnané plavidlo ani mocná loď sa cezeň nepreplaví. Lebo Hospodin je náš sudca, Hospodin je náš zákonodarca, Hospodin je náš kráľ, on nás spasí. Tvoje povrazy sú uvoľnené, neudržia stožiar na podstavci, nerozvinú zástavu. Vtedy sa bude deliť veľká korisť a ulúpia z nej aj tí, čo krívajú. Nikto z obyvateľov nepovie: „Som chorý.“ Ľudu, čo tam býva, odpustí sa vina.
Izaiáš 33:1-24 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Beda ti, ničiteľ, sám však neničený, a lupič, sám však neolúpený! Až skončíš ničenie, zničia ťa, až dovŕšiš lúpenie, olúpia ťa. Pane, zmiluj sa nad nami, v teba dúfame, buď naším ramenom každé ráno a našou spásou v čase tiesne! Pred hlasom hrmotu utečú národy, a keď sa pozdvihneš, kmene sa rozpŕchnu. Nakopíte korisť, ako sa kopia kobylky, poskokom koníčkov poskočíte na ňu. Velebný je Pán, veď býva na výsosti, naplňuje Sion právom a spravodlivosťou. Jeho časy budú bezpečné, bohatstvo spásy, múdrosť a poznanie a bázeň pred Pánom bude jeho poklad. Hľa, hrdinovia volajú vonku, poslovia pokoja horko plačú. Pusté sú chodníky, zanikli pútnici. Zrušil zmluvu, opovrhol mestami, znevažoval ľudí. Smúti, uvädá zem, hanbí sa Libanon, vyschýna, Sáron je podobný púšti, opršal Bášan a Karmel. „Teraz povstanem,“ hovorí Pán, „teraz sa vyvýšim, teraz sa zdvihnem. Počali ste seno, porodíte plevu, váš dych je ohňom, pohltí vás. Národy budú spálené sťa vápenec, odťaté tŕnie sa spáli na ohni. Čujte, vzdialení, čo som urobil, a blízki, poznajte moju moc!“ Trasú sa hriešnici na Sione, pokrytcov zachvacuje strach: „Kto z nás môže bývať s ohňom, čo stravuje? Kto z nás môže bývať s večným požiarom? Kto kráča v pravde a hovorí priamo, odmieta násilný zisk, potriasa rukami, aby sa nedotkol úplatku, zapcháva si uši, aby nepočul o krvi, a oči zatvára aby zlo nevidel: Ten bude bývať na výsostiach, skalopevný je jeho hrad, dostane chleba a voda sa mu neminie.“ Kráľa v jeho kráse uzrú tvoje oči, uvidia rozsiahlu krajinu. Tvoje srdce spomína na hrôzu: „Kde je, čo sčitoval? - Kde je, čo zvažoval? - Kde je, čo zratúval veže?“ Neuvidíš bezočivý národ, národ s rečou nejasnou, že ho nerozumieť, a brblavým jazykom, že ho nemožno pochopiť. Hľaď na Sion, mesto našich sviatkov, tvoje oči uzrú Jeruzalem, príbytok bezpečný, stánok neprenosný. Jeho kolíky sa nikdy nevytiahnu, ani jeden jeho povraz sa neroztrhne. Ba Velebný, Pán, tam bude pre nás namiesto prúdov, riek, brehov širokých. Veslová loď po nich neprejde a pyšná loď ich neprepláva. Lebo Pán je naším sudcom, Pán naším zákonodarcom. Pán je naším kráľom, on nás spasí. Tvoje povrazy sú popustené, neudržia podstavec sťažňa, nerozvinú zástavu. Vtedy sa bude deliť veľká korisť, kuľhaví budú hojne plieniť. Nik z obyvateľov nepovie: „Chorý som.“ Ľudu, čo tam býva, je odpustený hriech.
Izaiáš 33:1-24 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Beda ti, záhubca, ktorý si nebol zničený, ty zradca, s ktorým nikto zradne nezaobchádzal! Keď prestaneš hubiť, budeš zničený, keď skončíš zradné správanie sa, aj s tebou naložia zradne. Hospodine, zmiluj sa nad nami, na Teba čakáme, buď naším ramenom ráno čo ráno, našou spásou v čase súženia. Na hromový hlas utekajú národy, keď sa Ty zdvihneš, rozpŕchnu sa kmene, "a korisť vaša bude schmátaná, ako chmácu chrústy; priženú sa na ňu, ako sa ženú kobylky. ""Vznešený je Hospodin, lebo býva na výsostiach; On naplní Sion právom a spravodlivosťou. ""On bude istotou jeho čias, bohatstvom spásy, múdrosťou a poznaním; bázeň pred Hospodinom je jeho pokladom. "Ajhľa, ich hrdinovia bedákajú na ulici, poslovia mieru trpko plačú. "Spustnuté sú cesty, pútnici odpočívajú; záhubca zrušil zmluvu, zavrhol mestá, ľudí nemá za nič. ""Trúchli, prahne krajina, hanbí sa Libanon; chorľavie, napadnutý je voškami; Šárón je sťa púšť, Bášán a Karmel zhadzuje lístie. "Teraz povstanem, vraví Hospodin, teraz sa zdvihnem, teraz sa vyvýšim. "Počali ste seno, porodíte plevu; váš dych je oheň, čo vás strávi. "Národy budú spálené na vápno, zhoria v ohni ako zoťaté tŕne. Vy ďalekí, čujte, čo som urobil, a vy blízki, poznajte moju moc! Ľakajú sa hriešnici na Sione, triaška zachvátila hriešnych: Kto z nás môže bývať pri stravujúcom ohni? Kto z nás môže bývať pri večných plameňoch? Ten, kto chodí v spravodlivosti a hovorí úprimne, pohŕda ziskom z útlaku, kto odmieta dlaňami dotknúť sa úplatku, kto si zapcháva uši, aby nepočul o krvnej vine, kto si zatvára oči, aby sa nepozeral na zlo, ten bude bývať na výšinách, skalné pevnosti mu budú útočiskom, dostane svoj chlieb a jeho voda bude stála. Tvoje oči uzrú kráľa v jeho kráse, uvidia rozsiahlu krajinu. Tvoje srdce pomyslí na časy hrôzy: Kde je ten, kto počítal, kde je ten, kto vážil, kde je ten, kto rátal veže? Neuzrieš drzý národ, národ s temnou, nezrozumiteľnou rečou a zajakavým, nezmyselným jazykom. "Hľaď na Sion, mesto našich sviatkov! Tvoje oči uvidia Jeruzalem; pokojný príbytok, stan, ktorý neputuje, jeho kolíky nikdy nebudú vytrhnuté a žiadne laná sa mu neroztrhnú. "Lebo tam nám bude slávnym Hospodin, na mieste širokých riečnych prúdov. Nebude sa po nich plaviť veslami poháňaná loď, ani skvelé plavidlo neprejde po nich. "Lebo Hospodin je naším sudcom, Hospodin je naším vládcom; Hospodin je naším kráľom; On nás zachráni. "Tvoje povrazy povolili, neudržia stožiar na podstavci, nenapnú plachty. Vtedy rozdelia veľkú korisť, aj chromí si ulúpia lup. Ani jeden obyvateľ nepovie: Chorý som! Ľudu, ktorý tam prebýva, sú viny odpustené.