Izaiáš 33:1-24

Beda ti, ktorý ničíš, a sám nie si zničený, ty, čo zrádzaš, a teba nezrádzajú. Keď skončíš ničenie, budeš zničený, a keď zavŕšiš zradu, budeš zradený. Hospodin, zmiluj sa nad nami, očakávame ťa, každé ráno buď našou silou a v čase súženia našou spásou. Pred dunivým hlasom ujdú ľudia, keď ty povstaneš, rozpŕchnu sa národy. Vašu korisť vám uchmatnú, ako keď odlietajú kobylky, potom sa vrhnú na ňu, ako sa kobylky vrhajú na úrodu. Vyvýšený je Hospodin, lebo býva na výsostiach, Sion napĺňa právom a spravodlivosťou. On bude istotou tvojich čias, bohatstvom spásy, múdrosti a poznania. Bázeň pred Hospodinom bude tvoj poklad. Hľa, hrdinovia bedákajú na ulici a poslovia pokoja horko plačú. Pusté sú cesty, niet pútnikov na chodníkoch, zmluva sa zrušila, mestá sú zavrhnuté a človeka nepokladajú za nič. Chradnúca zem smúti, Libanon je zahanbený, napadnutý voškami, Šarón je vysušený ako step, Bášan a Karmel zhadzujú lístie. Teraz povstanem, hovorí Hospodin, teraz sa vyvýšim, teraz sa pozdvihnem. Počnete seno a porodíte plevy, váš dych je oheň, ktorý vás strávi. Národy budú vypálené ako vápno, ako posekané tŕnie budú spálené v ohni. Vy, vzdialení, čujte, čo som urobil, a vy, blízki, presvedčte sa o mojej moci. Hriešnici sa trasú na Sione, bezbožníkov zachvacuje strach. Kto z nás môže bývať pri stravujúcom ohni? Kto z nás môže bývať pri večných plameňoch? Ten, čo kráča podľa spravodlivosti a hovorí úprimne, odmieta zisk z útlaku, kto odmieta rukami sa dotknúť úplatku, zapcháva si uši, aby nepočul o krvi a zatvára si oči, aby nevidel zlo, ten bude bývať na výšinách, skalná pevnosť bude jeho útočiskom, dostane svoj chlieb a ustavične bude mať vodu. Tvoje oči uvidia kráľa v jeho nádhere, uvidia rozsiahlu krajinu. Tvoje srdce bude spomínať na hrôzu: „Kde je ten, čo počítal? Kde je ten, čo vážil? Kde je ten, čo zratúval veže?“ Neuvidíš bezočivý národ, národ s nejasnou a nezrozumiteľnou rečou, so zajakavým jazykom, ktorému nemožno rozumieť. Hľaď na Sion, miesto našich sviatkov, tvoje oči uvidia Jeruzalem, bezpečný príbytok, neprenosný stan, jeho kolíky sa nikdy nevytiahnu, ani jeden jeho povraz neroztrhnú. Tam je náš vznešený Hospodin, miesto širokých riečnych prúdov, cez ktoré sa nepreplaví veslami hnané plavidlo ani mocná loď sa cezeň nepreplaví. Lebo Hospodin je náš sudca, Hospodin je náš zákonodarca, Hospodin je náš kráľ, on nás spasí. Tvoje povrazy sú uvoľnené, neudržia stožiar na podstavci, nerozvinú zástavu. Vtedy sa bude deliť veľká korisť a ulúpia z nej aj tí, čo krívajú. Nikto z obyvateľov nepovie: „Som chorý.“ Ľudu, čo tam býva, odpustí sa vina.