Genezis 47:1-27
Genezis 47:1-27 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Jozef odišiel a oznámil faraónovi: „Môj otec a moji bratia prišli z Kanaánu so svojimi stádami, s dobytkom a s celým majetkom. Sú v kraji Gošen.“ Potom spomedzi svojich bratov vybral piatich a predstavil ich faraónovi. Faraón sa spýtal jeho bratov: „Čím sa zamestnávate?“ Oni mu odpovedali: „Tvoji sluhovia sú pastieri stád, ako boli aj naši otcovia.“ Povedali mu ešte: „Prišli sme bývať do tejto krajiny ako cudzinci, lebo pre stáda tvojich sluhov niet paše. Na Kanaán dolieha veľký hlad. Dovoľ teda, aby tvoji sluhovia mohli bývať v kraji Gošen.“ Faraón povedal Jozefovi: „Tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe. Celý Egypt je vám otvorený. Usídli svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji. Nech teda obývajú kraj Gošen. Ak uznáš, že sú medzi nimi schopní muži, ustanov ich za správcov nad mojimi stádami.“ Jozef uviedol svojho otca Jákoba, predstavil ho faraónovi a Jákob požehnal faraóna. Faraón sa spýtal Jákoba: „Koľko máš rokov?“ Jákob odvetil faraónovi: „Moja životná púť trvá stotridsať rokov. Krátke a zlé boli roky môjho života a nedosahujú dĺžky životnej púte mojich otcov.“ Potom Jákob požehnal faraóna a odišiel od neho. Jozef usídlil svojho otca a bratov a dal im majetok v Egypte, v jeho najlepšej časti, v kraji Raamsés, ako to rozkázal faraón. Jozef sa postaral o obživu svojho otca a bratov a celej otcovej rodiny podľa počtu detí. V celej krajine nebolo chleba; hlad veľmi ťažko doliehal na Egypt a Kanaán a celkom ich zničil. Jozef za predané obilie zhromaždil všetko striebro, čo bolo v Egypte a v Kanaáne a odviedol ho do faraónovho domu. Keď však už peňazí v Egypte a v Kanaáne nebolo, všetci Egypťania prichádzali k Jozefovi a žiadali: „Daj nám chlieb! Máme azda zomrieť len preto, že sa nám minuli peniaze?“ Jozef im povedal: „Keď nemáte peniaze, priveďte dobytok a budem vám predávať za dobytok.“ Privádzali teda k Jozefovi svoj dobytok a on im dával chlieb za kone, ovce, dobytok a osly. V tom roku ich Jozef zásobil chlebom za všetky ich stáda. Tak sa minul jeden rok. V nasledujúcom roku prišli znova a vraveli: „Nechceme tajiť pred tebou, náš pán, že peniaze sa nám minuli a tvoje, náš pán, sú už aj naše stáda dobytka. Nezostalo nám už nič, náš pán, iba naše telo a pôda. Prečo máme hynúť pred tvojimi očami, my i naša pôda? Kúp si nás aj s našou pôdou za chlieb a budeme aj s pôdou faraónovými otrokmi. Len nám daj osivo, aby sme zostali nažive a nezomreli a nespustla naša pôda.“ Takto skúpil Jozef všetku egyptskú pôdu pre faraóna. Všetci Egypťania predávali svoje polia, lebo hlad na nich ťažko doliehal. Takto sa dostala pôda do faraónovho vlastníctva. Tým sa egyptský ľud dostal do otroctva od jedného konca krajiny po druhý. Len kňazskú pôdu neodkupoval, lebo kňazi dostávali dôchodok od faraóna a žili z dôchodkov, ktoré im poskytoval faraón. Preto svoju pôdu nepredávali. Jozef povedal ľudu: „Dnes som kúpil pre faraóna vás i vašu pôdu. Tu máte osivo, aby ste mohli obsiať polia. Pätinu úrody však odovzdáte faraónovi a štyri čiastky zostanú vám na obsiatie poľa a na obživu vašu, vašich domácností a vašich detí.“ Oni povedali: „Ty si nás udržal pri živote. Kiež by sme získali milosť v očiach svojho pána! Budeme faraónovými otrokmi.“ Jozef vtedy vydal nariadenie o egyptskej pôde, ktoré je v platnosti dodnes: pätina patrí faraónovi; jedine pôda kňazov nemala patriť faraónovi. Izraeliti sa usídlili v Egypte, v kraji Gošen, zaujali ho, rozmnožili sa a veľmi sa rozrástli.
Genezis 47:1-27 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Jozef odišiel a oznámil faraónovi: „Môj otec a moji bratia prišli z Kanaánu so svojimi stádami, s dobytkom a s celým majetkom. Sú v kraji Gošen.“ Potom spomedzi svojich bratov vybral piatich a predstavil ich faraónovi. Faraón sa spýtal jeho bratov: „Čím sa zamestnávate?“ Oni mu odpovedali: „Tvoji sluhovia sú pastieri stád, ako boli aj naši otcovia.“ Povedali mu ešte: „Prišli sme bývať do tejto krajiny ako cudzinci, lebo pre stáda tvojich sluhov niet paše. Na Kanaán dolieha veľký hlad. Dovoľ teda, aby tvoji sluhovia mohli bývať v kraji Gošen.“ Faraón povedal Jozefovi: „Tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe. Celý Egypt je vám otvorený. Usídli svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji. Nech teda obývajú kraj Gošen. Ak uznáš, že sú medzi nimi schopní muži, ustanov ich za správcov nad mojimi stádami.“ Jozef uviedol svojho otca Jákoba, predstavil ho faraónovi a Jákob požehnal faraóna. Faraón sa spýtal Jákoba: „Koľko máš rokov?“ Jákob odvetil faraónovi: „Moja životná púť trvá stotridsať rokov. Krátke a zlé boli roky môjho života a nedosahujú dĺžky životnej púte mojich otcov.“ Potom Jákob požehnal faraóna a odišiel od neho. Jozef usídlil svojho otca a bratov a dal im majetok v Egypte, v jeho najlepšej časti, v kraji Raamsés, ako to rozkázal faraón. Jozef sa postaral o obživu svojho otca a bratov a celej otcovej rodiny podľa počtu detí. V celej krajine nebolo chleba; hlad veľmi ťažko doliehal na Egypt a Kanaán a celkom ich zničil. Jozef za predané obilie zhromaždil všetko striebro, čo bolo v Egypte a v Kanaáne a odviedol ho do faraónovho domu. Keď však už peňazí v Egypte a v Kanaáne nebolo, všetci Egypťania prichádzali k Jozefovi a žiadali: „Daj nám chlieb! Máme azda zomrieť len preto, že sa nám minuli peniaze?“ Jozef im povedal: „Keď nemáte peniaze, priveďte dobytok a budem vám predávať za dobytok.“ Privádzali teda k Jozefovi svoj dobytok a on im dával chlieb za kone, ovce, dobytok a osly. V tom roku ich Jozef zásobil chlebom za všetky ich stáda. Tak sa minul jeden rok. V nasledujúcom roku prišli znova a vraveli: „Nechceme tajiť pred tebou, náš pán, že peniaze sa nám minuli a tvoje, náš pán, sú už aj naše stáda dobytka. Nezostalo nám už nič, náš pán, iba naše telo a pôda. Prečo máme hynúť pred tvojimi očami, my i naša pôda? Kúp si nás aj s našou pôdou za chlieb a budeme aj s pôdou faraónovými otrokmi. Len nám daj osivo, aby sme zostali nažive a nezomreli a nespustla naša pôda.“ Takto skúpil Jozef všetku egyptskú pôdu pre faraóna. Všetci Egypťania predávali svoje polia, lebo hlad na nich ťažko doliehal. Takto sa dostala pôda do faraónovho vlastníctva. Tým sa egyptský ľud dostal do otroctva od jedného konca krajiny po druhý. Len kňazskú pôdu neodkupoval, lebo kňazi dostávali dôchodok od faraóna a žili z dôchodkov, ktoré im poskytoval faraón. Preto svoju pôdu nepredávali. Jozef povedal ľudu: „Dnes som kúpil pre faraóna vás i vašu pôdu. Tu máte osivo, aby ste mohli obsiať polia. Pätinu úrody však odovzdáte faraónovi a štyri čiastky zostanú vám na obsiatie poľa a na obživu vašu, vašich domácností a vašich detí.“ Oni povedali: „Ty si nás udržal pri živote. Kiež by sme získali milosť v očiach svojho pána! Budeme faraónovými otrokmi.“ Jozef vtedy vydal nariadenie o egyptskej pôde, ktoré je v platnosti dodnes: pätina patrí faraónovi; jedine pôda kňazov nemala patriť faraónovi. Izraeliti sa usídlili v Egypte, v kraji Gošen, zaujali ho, rozmnožili sa a veľmi sa rozrástli.
Genezis 47:1-27 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Jozef potom šiel a oznámil faraónovi: „Prišli môj otec a moji bratia so svojimi ovcami a dobytkom i so všetkým svojím majetkom z krajiny Kanaán a teraz sú v kraji Gesen.“ Zo svojich bratov vzal so sebou piatich a predstavil ich faraónovi. Keď sa potom faraón pýtal jeho bratov: „Čím sa zamestnávate?“ - oni odpovedali faraónovi: „Tvoji sluhovia sú pastiermi oviec, tak my, ako i naši otcovia.“ A ďalej vraveli faraónovi: „Prišli sme bývať do krajiny ako cudzinci, lebo niet paše pre ovce tvojich sluhov, pretože hlad veľmi dolieha na krajinu Kanaán. Dovoľ teda, aby tvoji sluhovia zostali v kraji Gesen!“ Nato faraón takto hovoril Jozefovi: „Tvoj otec a tvoji bratia prišli za tebou. Egyptská krajina je (voľná) pred tebou, v najlepšom kraji zeme osaď svojho otca a svojich bratov! Môžu zostať aj v kraji Gesen a ak vieš, že sú medzi nimi súci mužovia, ustanov ich za dohliadačov nad mojimi stádami!“ Potom Jozef voviedol dnu svojho otca a predstavil ho faraónovi. A Jakub žehnal faraónovi. Nato sa faraón opýtal Jakuba: „Koľkože máš rokov?“ A Jakub odpovedal faraónovi: „Dní môjho putovania je stotridsať rokov. Nemnohé a nešťastné sú roky môjho života a nedosahujú roky života mojich otcov, čo oni preputovali.“ A Jakub opäť požehnal faraóna a vyšiel od faraóna. Jozef osadil svojho otca a svojich bratov a dal im v egyptskej krajine pozemok v najlepšom kraji zeme, v kraji Rameses, ako rozkázal faraón. A Jozef sa staral o potravu pre svojho otca a svojich bratov, ako i pre celú rodinu svojho otca podľa ich množstva. Vtedy nebolo chleba na celej zemi, lebo hlad sa veľmi rozrástol; egyptská krajina aj krajina Kanaán boli hladom celkom vyčerpané. A tak Jozef za obilie, ktoré sa muselo kupovať, stiahol všetky peniaze, čo sa nachodili v egyptskej krajine a v krajine Kanaán, a uložil ich vo faraónovom dome. A keď už nebolo peňazí v egyptskej krajine a v krajine Kanaán, všetci Egypťania prichádzali k Jozefovi a vraveli: „Daj nám chleba! Prečo by sme mali umierať pred tvojimi očami len preto, že niet peňazí?“ Jozef im odpovedal: „Dajte mi svoj dobytok a za dobytok vám dám chlieb, keď už niet peňazí!“ Privádzali teda k Jozefovi svoj dobytok a Jozef im vydával chlieb za kone, ovce, hovädzí dobytok a osly a v tom roku ich zaopatroval chlebom za všetok ich dobytok. Keď sa však rok minul, prišli aj v nasledujúcom roku k nemu a vraveli: „Nezatajujeme, pane, pred tebou, že peniaze sa minuli a že stáda dobytka, pane, sú už tvoje. Neostalo už nič, pane, pred tebou, len naše telá a naše polia! Prečo by sme však mali pred tvojimi očami hynúť spolu i s našimi poľami?! Kúp si nás a naše polia za chlieb, a tak budeme i s našimi poľami faraónovými nevoľníkmi. Daj nám však zrno na siatie, aby sme žili a nepomreli a aby sa naše polia nestali púšťou!“ Takto Jozef odkúpil pre faraóna všetky egyptské pozemky, lebo všetci Egypťania popredali svoje polia, pretože ich hlad veľmi ťažil. Takto sa krajina dostala do faraónovho vlastníctva. A obyvateľstvo od jedného konca egyptského územia až po druhý urobil faraónovými nevoľníkmi. Iba kňazské pozemky neodkúpil, lebo kňazi dostávali od faraóna stály prídel a žili zo svojho stáleho prídelu, ktorý im určil faraón. Preto nepredávali svoje pozemky. Potom Jozef hovoril ľudu: „Hľa, dnes som vás kúpil spolu s vašimi poľami pre faraóna! Tu máte zrno na siatie, aby ste mohli obsiať polia! Lenže z úrody budete odovzdávať piatu čiastku faraónovi, štyri čiastky však budú vaše na osievanie poľa a na živobytie pre vás a pre vaše rodiny a na výživu pre vaše deti.“ Oni vraveli: „Ty nám zachraňuješ život! Kiežby sme získali tvoju priazeň, pane, radi budeme faraónovými poddanými.“ A Jozef to ustanovil ako záväzok v egyptskej krajine, ktorý trvá až dodnes, podľa ktorého piata časť z výnosu poľa patrí faraónovi, len pozemky kňazov nepodliehali tejto podmienke. Izraeliti sa osadili v egyptskej krajine, v kraji Gesen. Zaujali ho, množili sa a veľmi sa rozrástli.
Genezis 47:1-27 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Potom vošiel Jozef a oznámil faraónovi: Môj otec a moji bratia prišli z Kanaánu so svojimi ovcami, s dobytkom i so všetkým, čo majú, a teraz sú v krajine Góšen.Spomedzi svojich bratov vzal päť mužov a predstavil ich faraónovi.Vtedy sa faraón opýtal jeho bratov: Čo je vaším zamestnaním? Oni odpovedali faraónovi: Pastieri oviec sú tvoji služobníci, my aj naši otcovia.Potom povedal faraónovi: Prišli sme bývať do tejto krajiny ako cudzinci, keďže nieto pastvy pre ovce tvojich služobníkov, lebo v Kanaáne je veľký hlad. Dovoľ teda tvojim služobníkom bývať v krajine Góšen.Nato povedal faraón Jozefovi: Teda tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe.Máš celý Egypt pred sebou, usaď otca i bratov v najlepšej časti krajiny, nech bývajú v krajine Góšen. Ak poznáš medzi nimi súcich ľudí, urob ich správcami nad stádami, ktoré mám.Vtedy Jozef voviedol svojho otca, a keď ho predstavil faraónovi, Jákob pozdravil faraóna so žehnaním.I opýtal sa faraón Jákoba: Koľko máš rokov?"Jákob faraónovi odpovedal: Celý čas môjho putovania je stotridsať rokov; krátke a nedobré boli roky môjho života; vek môjho života nedosiahol počet rokov života mojich otcov."Keď faraóna pozdravil so žehnaním, odišiel od neho.Jozef usadil svojho otca i bratov a dal im majetky v Egypte, a to najlepšie časti krajiny, v krajine Rameses, ako prikázal faraón.Tak Jozef živil svojho otca, bratov a celú rodinu chlebom podľa počtu jej príslušníkov. Na celej zemi nebolo chleba, lebo hladomor bol veľmi veľký, takže bol zmorený Egypt i Kanaán.Jozef zozbieral všetky peniaze, ktoré boli v Egypte a Kanaáne a ktoré získal za obilie, čo ľudia kupovali. Jozef odvádzal peniaze do faraónovho domu.Keď sa v Egypte i Kanaáne minuli peniaze, prišli všetci Egypťania k Jozefovi a povedali: Daj nám chleba! Prečo máme zomrieť pred tebou, keď nemáme peňazí?Jozef im povedal: Dajte mi svoje stáda a ja vám dám chleba za vaše stáda, ak nemáte peňazí.Vtedy doviedli k Jozefovi svoje stáda a Jozef im dal chleba za kone, ovce, dobytok a za osly. Tak ich toho roku za všetky ich stáda zaopatroval chlebom.Keď sa rok minul, na druhý rok prišli k nemu a povedali mu: Netajíme pred svojím pánom, že nielen peniaze sa nám minuli, ale i stáda dobytka už patria nášmu pánovi: neostalo nám pred naším pánom nič, iba naše telá a naša pôda."Prečo máme hynúť pred tvojimi očami, my a naša pôda? Kúp nás i našu pôdu za chlieb a my aj so svojou pôdou budeme otročiť faraónovi; daj nám osiva, aby sme ostali nažive a nepomreli, a aby nám pôda nespustla."Tak Jozef vykúpil všetku pôdu Egypta pre faraóna, lebo všetci Egypťania popredali svoje polia, pretože hlad na nich tvrdo doliehal. Tak sa krajina stala faraónovoua ľud od jedného konca územia Egypta po druhý urobil otrokmi."Len pôdu kňazov nevykúpil, lebo kňazi mali pevný dôchodok a žili z dôchodku, čo im dával faraón; preto svoju pôdu nemuseli predať.""Vtedy Jozef povedal ľudu: Ajhľa, dnes som vás i vašu pôdu kúpil pre faraóna; tu máte osivo, obsejte pôdu!"Ale z úrody piatu čiastku odovzdáte faraónovi a štyri čiastky zostanú vám za obsiatie poľa a na výživu vašich detí."Nato povedali: Zachoval si nás nažive; ak nájdeme priazeň v očiach svojho pána, budeme faraónovými otrokmi."Z toho Jozef urobil zákon o egyptskej pôde, platný až do dnešného dňa, podľa ktorého pätinu sú povinní odvádzať faraónovi, jedine pôda kňazov sa nestala faraónovou. "Tak sa Izrael usadil v Egypte, v krajine Góšen; udomácnili sa v nej, množili sa a veľmi sa rozrástli."