Genezis 47:1-27

Jozef odišiel a oznámil faraónovi: „Môj otec a moji bratia prišli z Kanaánu so svojimi stádami, s dobytkom a s celým majetkom. Sú v kraji Gošen.“ Potom spomedzi svojich bratov vybral piatich a predstavil ich faraónovi. Faraón sa spýtal jeho bratov: „Čím sa zamestnávate?“ Oni mu odpovedali: „Tvoji sluhovia sú pastieri stád, ako boli aj naši otcovia.“ Povedali mu ešte: „Prišli sme bývať do tejto krajiny ako cudzinci, lebo pre stáda tvojich sluhov niet paše. Na Kanaán dolieha veľký hlad. Dovoľ teda, aby tvoji sluhovia mohli bývať v kraji Gošen.“ Faraón povedal Jozefovi: „Tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe. Celý Egypt je vám otvorený. Usídli svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji. Nech teda obývajú kraj Gošen. Ak uznáš, že sú medzi nimi schopní muži, ustanov ich za správcov nad mojimi stádami.“ Jozef uviedol svojho otca Jákoba, predstavil ho faraónovi a Jákob požehnal faraóna. Faraón sa spýtal Jákoba: „Koľko máš rokov?“ Jákob odvetil faraónovi: „Moja životná púť trvá stotridsať rokov. Krátke a zlé boli roky môjho života a nedosahujú dĺžky životnej púte mojich otcov.“ Potom Jákob požehnal faraóna a odišiel od neho. Jozef usídlil svojho otca a bratov a dal im majetok v Egypte, v jeho najlepšej časti, v kraji Raamsés, ako to rozkázal faraón. Jozef sa postaral o obživu svojho otca a bratov a celej otcovej rodiny podľa počtu detí. V celej krajine nebolo chleba; hlad veľmi ťažko doliehal na Egypt a Kanaán a celkom ich zničil. Jozef za predané obilie zhromaždil všetko striebro, čo bolo v Egypte a v Kanaáne a odviedol ho do faraónovho domu. Keď však už peňazí v Egypte a v Kanaáne nebolo, všetci Egypťania prichádzali k Jozefovi a žiadali: „Daj nám chlieb! Máme azda zomrieť len preto, že sa nám minuli peniaze?“ Jozef im povedal: „Keď nemáte peniaze, priveďte dobytok a budem vám predávať za dobytok.“ Privádzali teda k Jozefovi svoj dobytok a on im dával chlieb za kone, ovce, dobytok a osly. V tom roku ich Jozef zásobil chlebom za všetky ich stáda. Tak sa minul jeden rok. V nasledujúcom roku prišli znova a vraveli: „Nechceme tajiť pred tebou, náš pán, že peniaze sa nám minuli a tvoje, náš pán, sú už aj naše stáda dobytka. Nezostalo nám už nič, náš pán, iba naše telo a pôda. Prečo máme hynúť pred tvojimi očami, my i naša pôda? Kúp si nás aj s našou pôdou za chlieb a budeme aj s pôdou faraónovými otrokmi. Len nám daj osivo, aby sme zostali nažive a nezomreli a nespustla naša pôda.“ Takto skúpil Jozef všetku egyptskú pôdu pre faraóna. Všetci Egypťania predávali svoje polia, lebo hlad na nich ťažko doliehal. Takto sa dostala pôda do faraónovho vlastníctva. Tým sa egyptský ľud dostal do otroctva od jedného konca krajiny po druhý. Len kňazskú pôdu neodkupoval, lebo kňazi dostávali dôchodok od faraóna a žili z dôchodkov, ktoré im poskytoval faraón. Preto svoju pôdu nepredávali. Jozef povedal ľudu: „Dnes som kúpil pre faraóna vás i vašu pôdu. Tu máte osivo, aby ste mohli obsiať polia. Pätinu úrody však odovzdáte faraónovi a štyri čiastky zostanú vám na obsiatie poľa a na obživu vašu, vašich domácností a vašich detí.“ Oni povedali: „Ty si nás udržal pri živote. Kiež by sme získali milosť v očiach svojho pána! Budeme faraónovými otrokmi.“ Jozef vtedy vydal nariadenie o egyptskej pôde, ktoré je v platnosti dodnes: pätina patrí faraónovi; jedine pôda kňazov nemala patriť faraónovi. Izraeliti sa usídlili v Egypte, v kraji Gošen, zaujali ho, rozmnožili sa a veľmi sa rozrástli.