Skutky apoštolov 26:1-32
Skutky apoštolov 26:1-32 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Agrippa povedal Pavlovi: „Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu.“ Tu Pavol vystrel ruku a začal svoju obhajobu: „Kráľ Agrippa! Pokladám sa za šťastného, že sa smiem dnes obhajovať pred tebou proti všetkému, z čoho ma Židia obviňujú, a to hlavne preto, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Prosím ťa teda, vypočuj ma trpezlivo. Všetci Židia vedia, aký bol môj život od mladosti, poznajú, aký bol od začiatku v mojom národe i v Jeruzaleme. Poznajú ma od začiatku a ak by chceli, mohli by vydať svedectvo, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva. Ale teraz stojím pred súdom pre nádej prisľúbenia, ktoré dostali naši otcovia od Boha. Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa, že toto prisľúbenie dosiahne, a všetkých týchto dvanásť kmeňov mu vytrvalo slúži vo dne i v noci. Pre túto nádej, kráľ môj, ma Židia žalujú. Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych? Ja som si myslel, že musím všemožne konať proti menu Ježiša Nazaretského. To som v Jeruzaleme aj urobil. Keď som dostal od veľkňazov splnomocnenie, osobne som dal veľa svätých pozatvárať do väzenia. A keď ich zabíjali, schvaľoval som to. Vo všetkých synagógach som ich často trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval ešte aj po mestách v cudzine. So splnomocnením a poverením veľkňazov som sa vybral do Damasku. Kráľ môj, cestou som na pravé poludnie videl svetlo z neba, jasnejšie ako slnko; a to svetlo ožiarilo mňa i všetkých mojich spolucestujúcich. Keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: ‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Ťažko sa budeš vzpierať proti ostňu.‘ Spýtal som sa: ‚Kto si, Pane?‘ A Pán odpovedal: ‚Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vzchop sa a postav sa na nohy. Totiž preto som sa ti zjavil, aby som ťa ustanovil za svojho služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti ukážem; vytrhol som ťa z tohto ľudu aj spomedzi pohanov, ku ktorým ťa posielam, aby si im otvoril oči, nech sa odvrátia od tmy k svetlu a od satanovej moci k Bohu a aby tak dosiahli odpustenie hriechov a účasť medzi tými, ktorí sú posvätení vierou vo mňa.‘ Preto, kráľ Agrippa, nebol som neposlušný nebeskému videniu, lež som hlásal najprv tým, čo sú v Damasku, potom v Jeruzaleme aj v celej judskej krajine, i pohanom, aby sa kajali, obrátili k Bohu a konali skutky hodné pokánia. Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v chráme, a pokúšali sa ma zabiť. Boh mi však pomáhal, a tak tu v tento deň stojím ako svedok pred malými i veľkými. Nehovorím nič, než to, čo predpovedali Proroci a Mojžiš, že Mesiáš má trpieť, ako prvý vstane z mŕtvych a bude ohlasovať svetlo tomuto ľudu i pohanom.“ Keď sa takto obhajoval, Festus zvolal mocným hlasom: „Šalieš, Pavol! Tvoja veľká učenosť ťa ženie do šialenstva.“ No Pavol mu povedal: „Nešaliem, vznešený Festus. Hovorím pravdu a moje slová sú triezve. Kráľ vie o týchto veciach, preto pred ním hovorím tak otvorene, lebo som presvedčený, že mu nič z toho nie je neznáme. Veď sa to nekonalo kdesi v ústraní. Veríš, kráľ Agrippa, prorokom? Viem, že veríš.“ No Agrippa povedal Pavlovi: „Čoskoro by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“ A Pavol na to: „Želal by som si od Boha, aby si sa nielen ty, ale aj všetci ostatní, ktorí ma dnes počúvajú, skôr alebo neskôr stali takými, ako som ja, okrem týchto pút.“ Tu vstal kráľ, miestodržiteľ, Bernika a ostatní, čo s ním sedeli, a pri odchode si medzi sebou hovorili: „Tento človek nerobí nič, za čo by si zasluhoval smrť alebo putá.“ A Agrippa povedal Festovi: „Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal k cisárovi.“
Skutky apoštolov 26:1-32 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Agrippa povedal Pavlovi: „Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu.“ Tu Pavol vystrel ruku a začal svoju obhajobu: „Kráľ Agrippa! Pokladám sa za šťastného, že sa smiem dnes obhajovať pred tebou proti všetkému, z čoho ma Židia obviňujú, a to hlavne preto, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Prosím ťa teda, vypočuj ma trpezlivo. Všetci Židia vedia, aký bol môj život od mladosti, poznajú, aký bol od začiatku v mojom národe i v Jeruzaleme. Poznajú ma od začiatku a ak by chceli, mohli by vydať svedectvo, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva. Ale teraz stojím pred súdom pre nádej prisľúbenia, ktoré dostali naši otcovia od Boha. Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa, že toto prisľúbenie dosiahne, a všetkých týchto dvanásť kmeňov mu vytrvalo slúži vo dne i v noci. Pre túto nádej, kráľ môj, ma Židia žalujú. Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych? Ja som si myslel, že musím všemožne konať proti menu Ježiša Nazaretského. To som v Jeruzaleme aj urobil. Keď som dostal od veľkňazov splnomocnenie, osobne som dal veľa svätých pozatvárať do väzenia. A keď ich zabíjali, schvaľoval som to. Vo všetkých synagógach som ich často trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval ešte aj po mestách v cudzine. So splnomocnením a poverením veľkňazov som sa vybral do Damasku. Kráľ môj, cestou som na pravé poludnie videl svetlo z neba, jasnejšie ako slnko; a to svetlo ožiarilo mňa i všetkých mojich spolucestujúcich. Keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: ‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Ťažko sa budeš vzpierať proti ostňu.‘ Spýtal som sa: ‚Kto si, Pane?‘ A Pán odpovedal: ‚Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vzchop sa a postav sa na nohy. Totiž preto som sa ti zjavil, aby som ťa ustanovil za svojho služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti ukážem; vytrhol som ťa z tohto ľudu aj spomedzi pohanov, ku ktorým ťa posielam, aby si im otvoril oči, nech sa odvrátia od tmy k svetlu a od satanovej moci k Bohu a aby tak dosiahli odpustenie hriechov a účasť medzi tými, ktorí sú posvätení vierou vo mňa.‘ Preto, kráľ Agrippa, nebol som neposlušný nebeskému videniu, lež som hlásal najprv tým, čo sú v Damasku, potom v Jeruzaleme aj v celej judskej krajine, i pohanom, aby sa kajali, obrátili k Bohu a konali skutky hodné pokánia. Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v chráme, a pokúšali sa ma zabiť. Boh mi však pomáhal, a tak tu v tento deň stojím ako svedok pred malými i veľkými. Nehovorím nič, než to, čo predpovedali Proroci a Mojžiš, že Mesiáš má trpieť, ako prvý vstane z mŕtvych a bude ohlasovať svetlo tomuto ľudu i pohanom.“ Keď sa takto obhajoval, Festus zvolal mocným hlasom: „Šalieš, Pavol! Tvoja veľká učenosť ťa ženie do šialenstva.“ No Pavol mu povedal: „Nešaliem, vznešený Festus. Hovorím pravdu a moje slová sú triezve. Kráľ vie o týchto veciach, preto pred ním hovorím tak otvorene, lebo som presvedčený, že mu nič z toho nie je neznáme. Veď sa to nekonalo kdesi v ústraní. Veríš, kráľ Agrippa, prorokom? Viem, že veríš.“ No Agrippa povedal Pavlovi: „Čoskoro by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“ A Pavol na to: „Želal by som si od Boha, aby si sa nielen ty, ale aj všetci ostatní, ktorí ma dnes počúvajú, skôr alebo neskôr stali takými, ako som ja, okrem týchto pút.“ Tu vstal kráľ, miestodržiteľ, Bernika a ostatní, čo s ním sedeli, a pri odchode si medzi sebou hovorili: „Tento človek nerobí nič, za čo by si zasluhoval smrť alebo putá.“ A Agrippa povedal Festovi: „Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal k cisárovi.“
Skutky apoštolov 26:1-32 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Agrippa povedal Pavlovi: „Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu.“ Vtedy Pavol vystrel ruku a začal svoju obrannú reč: „Kráľ Agrippa, pokladám sa za šťastného, že sa smiem dnes pred tebou brániť proti všetkému, čo Židia na mňa žalujú, tým viac, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Preto ťa prosím, trpezlivo ma vypočuj. Všetci Židia poznajú môj život od mladosti, aký bol od začiatku v mojom národe i v Jeruzaleme. Poznajú ma od začiatku - len keby chceli vydať svedectvo -, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva. A teraz stojím pred súdom pre nádej z prisľúbenia, ktoré dostali od Boha naši otcovia. Dvanásť našich kmeňov dúfa, že ho dosiahne, a preto mu vytrvalo slúži dňom i nocou. Pre túto nádej ma Židia, kráľ môj, žalujú. Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych?! Ja som si tiež myslel, že musím všemožne bojovať proti menu Ježiša Nazaretského. A to som v Jeruzaleme aj robil. A keď som dostal od veľkňazov moc, veľa svätých som dal pozatvárať do väzenia; a keď ich zabíjali, ja som súhlasil. Po všetkých synagógach som ich často trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval aj po cudzích mestách. Keď som takto išiel do Damasku s mocou a dovolením veľkňazov, cestou som na pravé poludnie videl, kráľ môj, svetlo z neba jasnejšie než žiara slnka, ktoré zalialo mňa aj tých, čo šli so mnou Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: »Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko ti proti ostňu sa vzpierať.« Ja som sa spýtal: »Kto si, Pane?« A Pán povedal: »Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vstaň a stoj na nohách; lebo som sa ti na to zjavil, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti ešte zjavím. Budem ťa chrániť pred ľudom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam otvoriť im oči, aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou vo mňa.« Preto som, kráľ Agrippa, nemohol odporovať nebeskému videniu, ale hlásal som najprv tým, čo sú v Damasku, a potom v Jeruzaleme, a po celej judejskej krajine aj pohanom, aby robili pokánie a obrátili sa k Bohu a konali skutky hodny pokánia. Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v chráme, a chceli ma zabiť. Ale Boh mi pomohol, a tak som tu do dnešného dňa a svedčím malému i veľkému. A nehovorím nič zvláštne, len to, čo predpovedali do budúcnosti Proroci a Mojžiš: že Mesiáš bude trpieť a že ako prvý vstane z mŕtvych a zvestuje svetlo ľudu i pohanom.“ Keď sa takto bránil, Festus zvolal veľkým hlasom: „Šalieš, Pavol! Veľká učenosť ťa privádza do šialenstva.“ Ale Pavol povedal: „Nešaliem, vznešený Festus, hovorím pravdivé a triezve slová. Kráľ sa vyzná v týchto veciach preto mu hovorím tak odvážne, lebo si myslím, že nič z tohto nie je mu neznáme, veď sa to nedialo v zákutí. Veríš, kráľ Agrippa, prorokom? Viem, že veríš.“ Agrippa povedal Pavlovi: „Bezmála by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“ A Pavol: „Dal by Boh, aby si sa nielen ty, ale aby sa všetci títo, čo ma dnes počúvajú, stali v malom i veľkom takými, akým som ja, okrem týchto pút!“ Tu vstal kráľ aj vladár, Berenika a ostatní, čo s nimi sedeli, a keď odchádzali, hovorili medzi sebou: „Tento človek nerobí nič také, za čo by si zasluhoval smrť alebo putá.“ A Agrippa povedal Festovi: „Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal na cisára.“
Skutky apoštolov 26:1-32 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
I povedal Agripa Pavlovi: Smieš hovoriť na svoju obranu. Nato Pavel vystrel ruku a takto sa bránil:"Pokladám sa za šťastného, že sa pred tebou, kráľ Agripa, smiem brániť proti všetkému, z čoho ma Židia obviňujú;"veď ty najlepšie poznáš všetky obyčaje a sporné otázky Židov. Preto prosím ťa, vypočuj ma trpezlivo.Aký bol môj život od mladosti, od prvopočiatku v mojom národe, aj v Jeruzaleme, vedia všetci Židia.Veď poznajú ma oddávna - len keby chceli vydať svedectvo - že som žil podľa najprísnejšej strany nášho náboženstva ako farizej.A teraz stojím tu obžalovaný pre svoju nádej zasľúbenia, ktorú naši otcovia prijali od Boha,a náš dvanásťkmeňový národ ustavične, dňom-nocou slúžiac Bohu, dúfa, že bude mať účasť na tom zasľúbení. Pre túto nádej, kráľ [Agripa], žalujú Židia na mňa.Ale čo neuveriteľné vidíte v tom, že Boh kriesi mŕtvych?Aj ja som sa nazdával kedysi, že sa mi treba všemožne protiviť menu Ježiša Nazaretského.Aj som to robil v Jeruzaleme a mnohých svätých som pozatváral, keď som dostal moc od veľkňazov. A keď ich mordovali, schvaľoval som to.Áno, po všetkých synagógach často som ich trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti prenasledoval som ich aj po vidieckych mestách. Keď som takto s mocou a povolením veľkňazov išiel do Damasku,cestou na pravé poludnie som videl, kráľ môj, svetlo z neba, jasnejšie nad slnko, ktoré ma ožiarilo, aj ostatných, ktorí šli so mnou.Keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi hovoril hebrejskou rečou: Saul, Saul, čo ma prenasleduješ? Ťažko sa ti protiviť ostňu!Spýtal som sa: Kto si, Pane? A Pán odpovedal: Ja som Ježiš, ktorého prenasleduješ.Ale vstaň a postav sa na nohy, lebo preto som sa ti zjavil, aby som si ťa vyvolil za služobníka a za svedka, aj toho, ako si ma videl, aj toho, ako sa ti ukážem,keď som ťa vytrhol zo (židovského) ľudu a z pohanov, ku ktorým ťa posielamotvárať im oči, aby sa obrátili od tmy ku svetlu a od diabolskej moci k Bohu a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel s tými, čo sú posvätení vierou vo mňa.Preto, kráľ Agripa, nebol som neposlušný nebeskému videniu,ale kázal som najprv tým v Damasku, potom v Jeruzaleme a v celom Judsku, aj pohanom, aby sa kajali, obrátili sa k Bohu, a konali skutky hodné pokánia.Pre toto ma Židia zlapali v chráme a pokúsili sa zabiť ma."Ale Boh mi pomáhal až do dnešného dňa; a tak tu stojím a svedčím malému aj veľkému, a nehovorím nič iné, ako čo aj Mojžiš a proroci predpovedali, že sa stane,"už či to, že Kristus musel trpieť to, a či to, že prvý musel vstať z mŕtvych a zvestovať svetlo aj (židovskému) ľudu, aj pohanom. Keď sa takto bránil, zvolal Festus silným hlasom: Blázniš, Pavel! Tvoja veľká učenosť ženie ťa do bláznovstva.Ale Pavel povedal: Nebláznim, výborný Festus, ale hovorím pravdivé a rozumné slová."Veď vie o týchto veciach kráľ, pred ktorým tiež otvorene hovorím; neverím, že mu je tajné niečo z toho, lebo sa to nedialo v skrytosti."Či veríš prorokom, kráľ Agripa? Viem, že veríš!I povedal Agripa Pavlovi: Bezmála by si ma presvedčil a urobil zo mňa kresťana."A Pavel (odvetil): Žiadal by som si od Boha, aby nielen ty, ale všetci, ktorí ma dnes počúvate, stali ste sa skôr alebo neskôr takými, ako som ja; okrem týchto pút. "Tu vstal kráľ aj vladár a Bernika, podobne ostatní, ktorí sedeli s nimi,a pri odchode hovorili medzi sebou: Tento človek nerobí nič, za čo by zasluhoval smrť alebo žalár.A Agripa povedal Festovi: Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal k cisárovi.