Agrippa povedal Pavlovi: „Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu.“ Tu Pavol vystrel ruku a začal svoju obhajobu: „Kráľ Agrippa! Pokladám sa za šťastného, že sa smiem dnes obhajovať pred tebou proti všetkému, z čoho ma Židia obviňujú, a to hlavne preto, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Prosím ťa teda, vypočuj ma trpezlivo. Všetci Židia vedia, aký bol môj život od mladosti, poznajú, aký bol od začiatku v mojom národe i v Jeruzaleme. Poznajú ma od začiatku a ak by chceli, mohli by vydať svedectvo, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva. Ale teraz stojím pred súdom pre nádej prisľúbenia, ktoré dostali naši otcovia od Boha. Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa, že toto prisľúbenie dosiahne, a všetkých týchto dvanásť kmeňov mu vytrvalo slúži vo dne i v noci. Pre túto nádej, kráľ môj, ma Židia žalujú. Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych? Ja som si myslel, že musím všemožne konať proti menu Ježiša Nazaretského. To som v Jeruzaleme aj urobil. Keď som dostal od veľkňazov splnomocnenie, osobne som dal veľa svätých pozatvárať do väzenia. A keď ich zabíjali, schvaľoval som to. Vo všetkých synagógach som ich často trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval ešte aj po mestách v cudzine.
So splnomocnením a poverením veľkňazov som sa vybral do Damasku. Kráľ môj, cestou som na pravé poludnie videl svetlo z neba, jasnejšie ako slnko; a to svetlo ožiarilo mňa i všetkých mojich spolucestujúcich. Keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: ‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Ťažko sa budeš vzpierať proti ostňu.‘ Spýtal som sa: ‚Kto si, Pane?‘ A Pán odpovedal: ‚Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vzchop sa a postav sa na nohy. Totiž preto som sa ti zjavil, aby som ťa ustanovil za svojho služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti ukážem; vytrhol som ťa z tohto ľudu aj spomedzi pohanov, ku ktorým ťa posielam, aby si im otvoril oči, nech sa odvrátia od tmy k svetlu a od satanovej moci k Bohu a aby tak dosiahli odpustenie hriechov a účasť medzi tými, ktorí sú posvätení vierou vo mňa.‘
Preto, kráľ Agrippa, nebol som neposlušný nebeskému videniu, lež som hlásal najprv tým, čo sú v Damasku, potom v Jeruzaleme aj v celej judskej krajine, i pohanom, aby sa kajali, obrátili k Bohu a konali skutky hodné pokánia. Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v chráme, a pokúšali sa ma zabiť. Boh mi však pomáhal, a tak tu v tento deň stojím ako svedok pred malými i veľkými. Nehovorím nič, než to, čo predpovedali Proroci a Mojžiš, že Mesiáš má trpieť, ako prvý vstane z mŕtvych a bude ohlasovať svetlo tomuto ľudu i pohanom.“ Keď sa takto obhajoval, Festus zvolal mocným hlasom: „Šalieš, Pavol! Tvoja veľká učenosť ťa ženie do šialenstva.“ No Pavol mu povedal: „Nešaliem, vznešený Festus. Hovorím pravdu a moje slová sú triezve.
Kráľ vie o týchto veciach, preto pred ním hovorím tak otvorene, lebo som presvedčený, že mu nič z toho nie je neznáme. Veď sa to nekonalo kdesi v ústraní. Veríš, kráľ Agrippa, prorokom? Viem, že veríš.“ No Agrippa povedal Pavlovi: „Čoskoro by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“ A Pavol na to: „Želal by som si od Boha, aby si sa nielen ty, ale aj všetci ostatní, ktorí ma dnes počúvajú, skôr alebo neskôr stali takými, ako som ja, okrem týchto pút.“
Tu vstal kráľ, miestodržiteľ, Bernika a ostatní, čo s ním sedeli, a pri odchode si medzi sebou hovorili: „Tento človek nerobí nič, za čo by si zasluhoval smrť alebo putá.“ A Agrippa povedal Festovi: „Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal k cisárovi.“
Aplikácia Biblia
Aplikácia Biblia pre deti
