Prvá Samuelova 14:1-52

Zdieľať

Prvá Samuelova 14:1-52 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)

Raz povedal Šaulov syn Jonatán svojmu zbrojnošovi: „Poď, prenikneme k hliadke Filištíncov, ktorá je na druhej strane.“ Svojmu otcovi to však neoznámil. Šaul sa zdržoval na kraji Gibey pod granátovníkom v Migróne. Pri sebe mal okolo šesťsto mužov. Efód vtedy nosil Achija, syn Achitúba, brata Ikabóda, syna Pinchása, syna Eliho, Hospodinovho kňaza v Šile. Ľud však nevedel, že Jonatán odišiel. V priesmyku, ktorým sa Jonatán pokúšal preniknúť k hliadke Filištíncov, vyčnieval z jednej i z druhej strany skalný útes. Jeden sa volal Bocéc, druhý Senne. Jeden útes trčal strmo na sever oproti Michmásu, druhý od juhu oproti Gebe. Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: „Poď, prenikneme k hliadke tých neobrezancov. Možno pre nás Hospodin niečo urobí. On predsa dokáže zvíťaziť pomocou mnohých i málopočetných.“ Zbrojnoš mu odvetil: „Urob všetko, čo máš na mysli. Len choď, budem s tebou, nech akokoľvek rozhodneš.“ Jonatán navrhol: „Mali by sme sa dostať k tým mužom a ukázať sa im. Ak nás vyzvú: ‚Stojte, kým prídeme k vám,‘ zostaneme na svojom mieste a nevystúpime. No ak povedia: ‚Vystúpte k nám hore,‘ tak vystúpime, lebo nám ich Hospodin vydal do rúk. To nám bude znamením.“ Obaja sa teda ukázali filištínskej hliadke. Tí si povedali: „Pozrite, Hebreji vyliezajú z dier, kam sa poskrývali.“ Muži z hliadky volali na Jonatána a jeho zbrojnoša: „Poďte k nám hore, niečo vám povieme.“ Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: „Poď za mnou hore, lebo ich Hospodin vydal do rúk Izraela.“ Jonatán šiel štvornožky hore a jeho zbrojnoš za ním. Filištínci padali pred Jonatánom a jeho zbrojnoš, čo šiel za ním, ich pozabíjal. To bol prvý útok Jonatána a jeho zbrojnoša; padlo tam asi dvadsať mužov na ploche pol jutra poľa. V tábore, na poli i všade medzi ľudom zavládol strach. Zľakla sa hliadka i záškodnícka skupina a zachvela sa aj zem. Toto všetko spôsobil Boh. Šaulove hliadky v benjamínskej Gibei spozorovali, že sa dav motá sem a tam. Šaul povedal tým, čo boli s ním: „Dajte nastúpiť a zistite, kto z našich odišiel.“ Po nástupe sa zistilo, že chýba Jonatán i jeho zbrojnoš. Tu prikázal Šaul Achijovi: „Prines Božiu archu.“ Toho času bola totiž s Izraelitmi. Kým sa Šaul zhováral s kňazom, hluk v tábore Filištíncov stále mohutnel. Preto povedal Šaul kňazovi: „Nechaj to tak!“ Šaul i všetok ľud, čo bol s ním, sa zoskupili a prišli na bojisko. Zbadali však, že sa Filištínci vo veľkom zmätku vzájomne zabíjajú. Hebreji, ktorí predtým stáli na strane Filištíncov a pritiahli s nimi do tábora, prebehli k tým Izraelitom, čo boli so Šaulom a Jonatánom. Keď sa všetci izraelskí muži, ktorí sa skrývali v Efrajimskom pohorí, dozvedeli, že sa Filištínci dali na útek, pridali sa potom aj oni do boja. Hospodin v ten deň vyslobodil Izrael a boj sa presunul až k Bét-Avenu. Hoci izraelskí muži boli v ten deň unavení, Šaul ich zaprisahal týmito slovami: „Zlorečený bude ten, kto by do večera niečo zjedol prv, než sa pomstím svojim nepriateľom.“ Nikto z ľudu jedlo neokúsil. Všetok ľud vošiel do lesa, kde na zemi boli plásty medu. Keď ta ľud vošiel, zbadal, ako z nich tečie med, no nik z neho neochutnal. Ľud sa totiž bál porušiť prísahu. Jonatán nepočul, že jeho otec zaviazal ľud prísahou. Vzal palicu, čo mal v ruke, jej koniec strčil do plástu medu a ochutnal ho. Hneď sa mu rozjasnili oči. Ktosi z ľudu sa ozval: „Tvoj otec zaviazal ľud touto prísahou: ‚Zlorečený bude ten, kto by dnes niečo zjedol, aj keď ľud bol unavený.‘“ Jonatán povedal: „Môj otec vrhá krajinu do nešťastia. Len sa pozrite, ako sa mi rozjasnili oči, keď som ochutnal trochu toho medu. Keby sa len ľud mohol dnes poriadne najesť z koristi, čo našiel u nepriateľov! Takto porážka Filištíncov nebude veľká.“ V ten deň porážali Filištíncov od Michmásu po Ajalón, takže ľud bol krajne vyčerpaný. Vrhol sa na korisť a odnášal si ovce, dobytok a teľce, zarezával ich na zemi a jedol mäso aj s krvou. Šaulovi oznámili: „Pozri, ľudia hrešia proti Hospodinovi, keď jedia mäso aj s krvou.“ On povedal: „Porušili ste vernosť. Ihneď privaľte ku mne veľký kameň.“ Šaul pokračoval: „Rozíďte sa medzi ľudí a povedzte im: ‚Nech každý privedie ku mne svojho vola alebo svoju ovcu. Tu ich budete zabíjať a jesť, aby ste nehrešili proti Hospodinovi tým, že by ste jedli mäso s krvou.‘“ V tú noc každý z ľudu priviedol svojho vola a tam ho zabil. Šaul postavil Hospodinovi oltár. Bol to prvý oltár, čo mu postavil. Šaul povedal: „Vyrazme v noci za Filištíncami a plieňme medzi nimi až do svitania. Neušetrime z nich nikoho.“ Odpovedali: „Urob, čo uznáš za vhodné.“ Kňaz však navrhol: „Pristúpme sem, k Bohu.“ Šaul si pýtal radu od Boha: „Mám prenasledovať Filištíncov? Vydáš ich do rúk Izraela?“ Boh mu však v ten deň nedal odpoveď. Vtedy Šaul prikázal: „Predstúpte sem všetci náčelníci ľudu a zistite, v čom spočíva náš dnešný hriech. Akože žije Hospodin, záchranca Izraela, aj keby šlo o môjho syna Jonatána, musel by zomrieť.“ Nikto z ľudu sa však neozval. Šaul celému Izraelu prikázal: „Postavte sa na jednu stranu, kým ja a môj syn Jonatán budeme na strane druhej.“ Ľud odpovedal Šaulovi: „Urob, čo uznáš za dobré.“ Šaul volal k Hospodinovi: „Bože Izraela, daj mi jasnú odpoveď.“ Lós padol na Jonatána a Šaula a ľud sa z toho dostal. Šaul prikázal: „Losujte medzi mnou a mojím synom Jonatánom.“ Lós padol na Jonatána. Tu vyzval Šaul Jonatána: „Priznaj sa, čo si urobil!“ Jonatán sa priznal. Povedal: „Koncom palice, čo som držal, som ochutnal trochu medu. Som pripravený zomrieť.“ Šaul vyhlásil: „Nech ma Boh prísne potresce, ak by si preto, Jonatán, nezomrel.“ Ľud sa spýtal Šaula: „Vari by mal zomrieť Jonatán, ktorý dosiahol toto skvelé víťazstvo v Izraeli? To teda nie! Akože žije Hospodin, nesmie sa mu skriviť ani vlas na hlave. Veď to, čo dnes vykonal, dosiahol s Božou pomocou.“ Ľud teda zachránil Jonatána, že nemusel zomrieť. Šaul prestal prenasledovať Filištíncov a tí odišli domov. Keď sa Šaul ujal kráľovskej moci nad Izraelom, bojoval proti všetkým okolitým nepriateľom: proti Moábčanom, proti Ammónčanom, proti Edómčanom, proti kráľom Coby a proti Filištíncom. Kam sa len obrátil, víťazil. Vytvoril vojenskú moc, porazil Amaléka a vyslobodil Izrael z područia tých, čo ho pustošili. Šaulovi synovia boli: Jonatán, Jišvi a Malki-Šua. Staršia z jeho dvoch dcér sa volala Merab a mladšia Michal. Šaulova žena sa volala Achinoam, Achimaacova dcéra. Veliteľ vojska sa volal Abnér, syn Šaulovho strýka Néra. Šaulov otec Kíš a Abnérov otec Nér boli synmi Abíela. Kým žil Šaul, prebiehal krutý boj proti Filištíncom. Keď Šaul uvidel nejakého zdatného a bojaschopného muža, zaradil ho do svojho vojska.

Prvá Samuelova 14:1-52 Slovenský ekumenický preklad (SEB)

Raz povedal Šaulov syn Jonatán svojmu zbrojnošovi: „Poď, prenikneme k hliadke Filištíncov, ktorá je na druhej strane.“ Svojmu otcovi to však neoznámil. Šaul sa zdržoval na kraji Gibey pod granátovníkom v Migróne. Pri sebe mal okolo šesťsto mužov. Efód vtedy nosil Achija, syn Achitúba, brata Ikabóda, syna Pinchása, syna Eliho, Hospodinovho kňaza v Šile. Ľud však nevedel, že Jonatán odišiel. V priesmyku, ktorým sa Jonatán pokúšal preniknúť k hliadke Filištíncov, vyčnieval z jednej i z druhej strany skalný útes. Jeden sa volal Bocéc, druhý Senne. Jeden útes trčal strmo na sever oproti Michmásu, druhý od juhu oproti Gebe. Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: „Poď, prenikneme k hliadke tých neobrezancov. Možno pre nás Hospodin niečo urobí. On predsa dokáže zvíťaziť pomocou mnohých i málopočetných.“ Zbrojnoš mu odvetil: „Urob všetko, čo máš na mysli. Len choď, budem s tebou, nech akokoľvek rozhodneš.“ Jonatán navrhol: „Mali by sme sa dostať k tým mužom a ukázať sa im. Ak nás vyzvú: ‚Stojte, kým prídeme k vám,‘ zostaneme na svojom mieste a nevystúpime. No ak povedia: ‚Vystúpte k nám hore,‘ tak vystúpime, lebo nám ich Hospodin vydal do rúk. To nám bude znamením.“ Obaja sa teda ukázali filištínskej hliadke. Tí si povedali: „Pozrite, Hebreji vyliezajú z dier, kam sa poskrývali.“ Muži z hliadky volali na Jonatána a jeho zbrojnoša: „Poďte k nám hore, niečo vám povieme.“ Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: „Poď za mnou hore, lebo ich Hospodin vydal do rúk Izraela.“ Jonatán šiel štvornožky hore a jeho zbrojnoš za ním. Filištínci padali pred Jonatánom a jeho zbrojnoš, čo šiel za ním, ich pozabíjal. To bol prvý útok Jonatána a jeho zbrojnoša; padlo tam asi dvadsať mužov na ploche pol jutra poľa. V tábore, na poli i všade medzi ľudom zavládol strach. Zľakla sa hliadka i záškodnícka skupina a zachvela sa aj zem. Toto všetko spôsobil Boh. Šaulove hliadky v benjamínskej Gibei spozorovali, že sa dav motá sem a tam. Šaul povedal tým, čo boli s ním: „Dajte nastúpiť a zistite, kto z našich odišiel.“ Po nástupe sa zistilo, že chýba Jonatán i jeho zbrojnoš. Tu prikázal Šaul Achijovi: „Prines Božiu archu.“ Toho času bola totiž s Izraelitmi. Kým sa Šaul zhováral s kňazom, hluk v tábore Filištíncov stále mohutnel. Preto povedal Šaul kňazovi: „Nechaj to tak!“ Šaul i všetok ľud, čo bol s ním, sa zoskupili a prišli na bojisko. Zbadali však, že sa Filištínci vo veľkom zmätku vzájomne zabíjajú. Hebreji, ktorí predtým stáli na strane Filištíncov a pritiahli s nimi do tábora, prebehli k tým Izraelitom, čo boli so Šaulom a Jonatánom. Keď sa všetci izraelskí muži, ktorí sa skrývali v Efrajimskom pohorí, dozvedeli, že sa Filištínci dali na útek, pridali sa potom aj oni do boja. Hospodin v ten deň vyslobodil Izrael a boj sa presunul až k Bét-Avenu. Hoci izraelskí muži boli v ten deň unavení, Šaul ich zaprisahal týmito slovami: „Zlorečený bude ten, kto by do večera niečo zjedol prv, než sa pomstím svojim nepriateľom.“ Nikto z ľudu jedlo neokúsil. Všetok ľud vošiel do lesa, kde na zemi boli plásty medu. Keď ta ľud vošiel, zbadal, ako z nich tečie med, no nik z neho neochutnal. Ľud sa totiž bál porušiť prísahu. Jonatán nepočul, že jeho otec zaviazal ľud prísahou. Vzal palicu, čo mal v ruke, jej koniec strčil do plástu medu a ochutnal ho. Hneď sa mu rozjasnili oči. Ktosi z ľudu sa ozval: „Tvoj otec zaviazal ľud touto prísahou: ‚Zlorečený bude ten, kto by dnes niečo zjedol, aj keď ľud bol unavený.‘“ Jonatán povedal: „Môj otec vrhá krajinu do nešťastia. Len sa pozrite, ako sa mi rozjasnili oči, keď som ochutnal trochu toho medu. Keby sa len ľud mohol dnes poriadne najesť z koristi, čo našiel u nepriateľov! Takto porážka Filištíncov nebude veľká.“ V ten deň porážali Filištíncov od Michmásu po Ajalón, takže ľud bol krajne vyčerpaný. Vrhol sa na korisť a odnášal si ovce, dobytok a teľce, zarezával ich na zemi a jedol mäso aj s krvou. Šaulovi oznámili: „Pozri, ľudia hrešia proti Hospodinovi, keď jedia mäso aj s krvou.“ On povedal: „Porušili ste vernosť. Ihneď privaľte ku mne veľký kameň.“ Šaul pokračoval: „Rozíďte sa medzi ľudí a povedzte im: ‚Nech každý privedie ku mne svojho vola alebo svoju ovcu. Tu ich budete zabíjať a jesť, aby ste nehrešili proti Hospodinovi tým, že by ste jedli mäso s krvou.‘“ V tú noc každý z ľudu priviedol svojho vola a tam ho zabil. Šaul postavil Hospodinovi oltár. Bol to prvý oltár, čo mu postavil. Šaul povedal: „Vyrazme v noci za Filištíncami a plieňme medzi nimi až do svitania. Neušetrime z nich nikoho.“ Odpovedali: „Urob, čo uznáš za vhodné.“ Kňaz však navrhol: „Pristúpme sem, k Bohu.“ Šaul si pýtal radu od Boha: „Mám prenasledovať Filištíncov? Vydáš ich do rúk Izraela?“ Boh mu však v ten deň nedal odpoveď. Vtedy Šaul prikázal: „Predstúpte sem všetci náčelníci ľudu a zistite, v čom spočíva náš dnešný hriech. Akože žije Hospodin, záchranca Izraela, aj keby šlo o môjho syna Jonatána, musel by zomrieť.“ Nikto z ľudu sa však neozval. Šaul celému Izraelu prikázal: „Postavte sa na jednu stranu, kým ja a môj syn Jonatán budeme na strane druhej.“ Ľud odpovedal Šaulovi: „Urob, čo uznáš za dobré.“ Šaul volal k Hospodinovi: „Bože Izraela, daj mi jasnú odpoveď.“ Lós padol na Jonatána a Šaula a ľud sa z toho dostal. Šaul prikázal: „Losujte medzi mnou a mojím synom Jonatánom.“ Lós padol na Jonatána. Tu vyzval Šaul Jonatána: „Priznaj sa, čo si urobil!“ Jonatán sa priznal. Povedal: „Koncom palice, čo som držal, som ochutnal trochu medu. Som pripravený zomrieť.“ Šaul vyhlásil: „Nech ma Boh prísne potresce, ak by si preto, Jonatán, nezomrel.“ Ľud sa spýtal Šaula: „Vari by mal zomrieť Jonatán, ktorý dosiahol toto skvelé víťazstvo v Izraeli? To teda nie! Akože žije Hospodin, nesmie sa mu skriviť ani vlas na hlave. Veď to, čo dnes vykonal, dosiahol s Božou pomocou.“ Ľud teda zachránil Jonatána, že nemusel zomrieť. Šaul prestal prenasledovať Filištíncov a tí odišli domov. Keď sa Šaul ujal kráľovskej moci nad Izraelom, bojoval proti všetkým okolitým nepriateľom: proti Moábčanom, proti Ammónčanom, proti Edómčanom, proti kráľom Coby a proti Filištíncom. Kam sa len obrátil, víťazil. Vytvoril vojenskú moc, porazil Amaléka a vyslobodil Izrael z područia tých, čo ho pustošili. Šaulovi synovia boli: Jonatán, Jišvi a Malki-Šua. Staršia z jeho dvoch dcér sa volala Merab a mladšia Michal. Šaulova žena sa volala Achinoam, Achimaacova dcéra. Veliteľ vojska sa volal Abnér, syn Šaulovho strýka Néra. Šaulov otec Kíš a Abnérov otec Nér boli synmi Abíela. Kým žil Šaul, prebiehal krutý boj proti Filištíncom. Keď Šaul uvidel nejakého zdatného a bojaschopného muža, zaradil ho do svojho vojska.

Prvá Samuelova 14:1-52 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

Ktorýsi deň povedal Šaulov syn Jonatán svojmu zbrojnošovi: „Nože, prejdime k posádke Filištíncov, ktorá je na druhej strane!“ Svojmu otcovi to však neoznámil. Šaul sa zdržoval na okraji Gabay pod granátovou jabloňou, ktorá bola v Magrone. Ľudí, ktorí boli s ním, bolo okolo šesťsto mužov. Achiáš, syn Ichabodovho brata Achitoba, ktorý bol synom Finésa, Héliho syna, Pánovho kňaza v Šíle, nosil efód. - Ľud však nevedel, že Jonatán odišiel. Vprostred prechodu, cez ktorý sa Jonatán usiloval prejsť k posádke Filištíncov, bol z jednej i druhej strany skalný výbežok, jeden sa volal Bóses (lesklý), druhý Séne (pichľavý). Jeden výbežok bol na sever oproti Machmasu, druhý na juh oproti Gabae. Jonatán povedal chlapcovi, svojmu zbrojnošovi: „Nože, prejdime k posádke tých neobrezancov, azda Pán urobí (niečo) v náš prospech. Veď Pánovi nič neprekáža zachrániť pomocou veľkého alebo nepatrného počtu!“ Zbrojnoš mu odpovedal: „Urob, čokoľvek je v tvojom srdci! Rozhodni sa a ja som s tebou, ako si len praješ!“ Jonatán vravel: „Prejdime tamto k tým chlapom a ukážeme sa im. Ak nám povedia: »Stojte, kým neprídeme k vám!«, ostaneme stáť a nepôjdeme k nim. Ale ak nám povedia: »Poďte!«, pôjdeme, lebo nám ich Pán vydal do ruky. Toto nám bude znamením.“ Vtom sa obaja ukázali posádke Filištíncov. Filištínci vraveli: „Aha, Hebrejci vychádzajú z dier, do ktorých sa poschovávali!“ A mužovia posádky hovorili Jonatánovi a jeho zbrojnošovi: „Poďte k nám, voľačo vám porozprávame!“ Nato Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: „Poď za mnou, lebo ich Pán vydal do ruky Izraela!“ Jonatán sa teda škriabal nahor rukami a nohami a jeho zbrojnoš za ním. I padali pred Jonatánom a jeho zbrojnoš ich za ním zabíjal. Prvá porážka, ktorú zapríčinil Jonatán a jeho zbrojnoš, čítala okolo dvadsať mužov, asi na pol jutre oráčiny. I rozšíril sa zmätok v tábore, na poli a v celom ľude. Posádka a koristníci sa tiež triasli, lebo sa chvela zem; to bol strach Boží. Keď sa Šaulove hliadky pozreli do Benjamínovej Gabay, tábor sa vlnil sem i tam. Vtedy Šaul povedal ľudu, ktorý bol s ním: „Spočítajte a zistite, kto odišiel spomedzi nás!“ Spočítali a hľa, nebolo Jonatána a jeho zbrojnoša! Vtedy Šaul povedal Achiášovi: „Prines Božiu archu!“ Božia archa bola totiž v ten deň pri synoch Izraela. A kým Šaul hovoril s veľkňazom, zmätok, ktorý bol v tábore Filištíncov, rozrastal sa čoraz viac. Vtedy povedal Šaul veľkňazovi: „Stiahni ruku späť!“ Tu sa Šaul a všetok ľud, ktorý bol s ním, zhromaždil, došli až k bitke a hľa, meče mali obrátené vzájomne proti sebe vo veľmi veľkom zmätku! Aj Hebrejci, ktorí už dávnejšie boli s Filištíncami a ktorí s nimi tiahli do poľa, sa obrátili a chceli byť s Izraelitmi, ktorí boli so Šaulom a Jonatánom. Aj všetci izraelskí mužovia, čo boli schovaní v Efraimskom pohorí, počuli, že sa Filištínci dali na útek, a zapojili sa do boja proti nim. Tak Pán zachránil v ten deň Izrael. Boj sa však preniesol až k Bethavenu. V ten deň boli mužovia Izraela unavení, lebo Šaul zaprisahal ľud slovami: „Nech je prekliaty muž, ktorý by požil jedlo do večera, kým sa nevypomstí na svojich nepriateľoch!“ Preto nik z ľudu neokúsil jedla. Tu prišiel všetok ľud k plástom; na poli bol med. Keď ľud došiel k plástom, tie pretekali medom, ale nebolo nikoho, kto by bol ruku zdvihol k ústam, lebo ľud sa bál prísahy. Lenže Jonatán nepočul, keď jeho otec zaprisahal ľud, preto vystrel koniec palice, ktorú mal v ruke, namočil ju do medového plásta, potom si obrátil ruku k ústam a rozsvietili sa mu oči. Ktosi z ľudu ho však oslovil: „Tvoj otec prísne zaprisahal ľud slovami: Nech je prekliaty muž, ktorý dnes požije pokrm!“ Ľud však bol unavený. Jonatán odpovedal: „Môj otec vrhá krajinu do nešťastia, pozrite, rozsvietili sa mi oči, hoci som požil len trochu tohto medu. O koľko viac, keby bol ľud dnes jedol z koristi svojich nepriateľov, ktorú našiel; nebola by teraz porážka Filištíncov väčšia?“ V ten deň teda porazili Filištíncov od Machmasu po Ajalon. Ale ľud sa veľmi unavil. Preto sa ľud vrhol na korisť, zajali ovce, hovädá a teľce, zabíjali ich na zemi a ľud jedol aj s krvou. Oznámili to Šaulovi: „Hľa, ľud hreší proti Pánovi, lebo je s krvou!“ I povedal: „Zhrešili ste! Privaľte teraz ku mne veľký kameň!“ Potom Šaul povedal: „Zamiešajte sa medzi ľudí a povedzte im: Priveďte si každý ku mne svojho vola a svoju ovcu, zabíjajte na tomto (kameni) a tak jedzte! Nehrešte proti Pánovi, že jete s krvou!“ A všetok ľud privádzal, každý vola, ktorého mal poruke, a zabíjali tam až do noci. Šaul však postavil Pánovi oltár. To bol prvý oltár, ktorý postavil Pánovi. Potom Šaul povedal: „Poďme za Filištíncami v noci a spustošme ich, kým zasvitne ráno, aby z nich nezostal nik!“ Odpovedali: „Urob všetko, čo sa ti páči!“ Veľkňaz však povedal: „Pristúpme sem, k Bohu!“ A Šaul sa radil Boha: „Mám prenasledovať Filištíncov? Vydáš ich do ruky Izraela?“ Ale v ten deň mu nedal odpoveď. Vtedy vravel Šaul: „Priblížte sa sem všetci pohlavári ľudu, skúmajte a pozrite sa, kto spáchal dnes tento hriech! Lebo na život Pána, záchrancu Izraela, ak sa to stalo hoci aj pre môjho syna Jonatána, určite zomrie.“ A z celého ľudu mu nik neodpovedal. Nato vravel celému ľudu: „Vy buďte na jednej strane, ja však a môj syn Jonatán budeme na strane druhej.“ Ľud odpovedal Šaulovi: „Urob, čo sa ti páči!“ A Šaul hovoril Pánovi: „Bože Izraela, zjednaj právo!“ I zachytil sa Jonatán a Šaul, ľud však vyviazol. Nato povedal Šaul: „Žrebujte medzi mnou a mojím synom Jonatánom!“ A zachytil sa Jonatán. Šaul sa spýtal Jonatána: „Povedz mi, čo si urobil!“ Jonatán mu povedal: „Na konci palice, ktorú mám v ruke, okúsil som trochu medu. Tu som, nech zomriem!“ Šaul povedal: „Toto nech mi urobí Pán a toto nech mi dodá! Veru umrieš, Jonatán!“ Ale ľud hovoril: „Nuž Jonatán má zomrieť, ktorý získal Izraelu toto veľké víťazstvo? Ani zďaleka! Ako žije Pán, ani vlások mu nepadne z hlavy na zem! Veď toto urobil dnes s Božou pomocou!“ A tak ľud vyslobodil Jonatána a nezomrel. A Šaul odišiel bez prenasledovania Filištíncov, takže sa Filištínci vrátili domov. Keď sa Šaul ujal kráľovstva nad Izraelom, bojoval proti všetkým jeho okolitým nepriateľom, proti Moabu, proti Amončanom, proti Edomčanom, proti kráľom Soby a proti Filištíncom. A víťazil nad všetkými, proti ktorým sa obrátil. Konal udatne, porazil Amalekitov a vyslobodil Izrael z ruky jeho ničiteľov. Šaulovi synovia boli Jonatán, Ješui a Melchisua. Mená jeho dvoch dcér boli: meno staršej Merob a meno mladšej Michol. A meno Šaulovej manželky Achinoam, dcéra Achimása. Meno jeho vojvodcu bolo Abner, syn Néra, Šaulovho strýca. Kis bol Šaulovým otcom a Nér, Abnerov otec, bol synom Abiela. Vojna proti Filištíncom bola prudká po celý Šaulov život. Ktoréhokoľvek mocného a udatného muža Šaul zbadal, pritiahol ho k sebe.

Prvá Samuelova 14:1-52 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)

Ktoréhosi dňa Saulov syn Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: Poď, prejdeme k hliadke Filištíncov, ktorá je na druhej strane. Svojmu otcovi to však neoznámil.Saul sa zdržoval na konci Gibey, pod granátovou jabloňou, ktorá bola v Migróne. Ľudí, ktorí boli s ním, bolo okolo šesťsto mužov.Achijá, syn Achitúba, brata Ikabódovho, syna Pinchásovho, syna Éliho, Hospodinovho kňaza v Šíle, nosil efód. Ľud však nevedel, že Jonatán odišiel.V priesmyku, ktorým sa Jonatán pokúšal prejsť ku hliadke Filištíncov, bol z jednej i z druhej strany končitý skalný výbežok.Jeden sa volal Bócéc a druhý Sene. Jeden výbežok vyčnieval od severu oproti Michmásu a druhý od juhu oproti Gebe.Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: Poď, prejdeme k hliadke tých neobrezaných, azda Hospodin urobí niečo pre nás, veď Hospodinovi nič neprekáža zachraňovať veľkým alebo malým počtom."Zbrojnoš mu odpovedal: Urob všetko, čo máš na mysli; odhodlaj sa, ajhľa, ja som s tebou podľa tvojej vôle."Jonatán povedal: Prejdime teda k tým mužom a ukážeme sa im.Ak nám povedia: Stojte, kým prídeme k vám, vtedy zastaneme na svojom mieste a nepôjdeme k nim.Ale ak by povedali: Poďte hore k nám, pôjdeme, lebo ich Hospodin vydal do našich rúk. To nám bude znamením.Vtedy sa obaja ukázali filištínskej hliadke. Filištínci povedali: Hľa, Hebrejci vychádzajú z dier, do ktorých sa poskrývali.I volali mužovia hliadky na Jonatána a na jeho zbrojnoša: Poďte hore k nám, chceme vám niečo povedať. Vtedy povedal Jonatán svojmu zbrojnošovi: Poď so mnou, lebo Hospodin ich vydal do rúk Izraela.Jonatán vyliezol štvornožky a jeho zbrojnoš za ním. Hneď padali pred Jonatánom a jeho zbrojnoš ich zabíjal za ním.To bola prvá porážka, v ktorej Jonatán a jeho zbrojnoš zabili okolo dvadsať mužov na pol hone oráčiny.Nato nastal zmätok v tábore i na poli, i v celom ľude. Hliadka i záškodníci sa zdesili, lebo sa im zem triasla, a to bol zmätok od Boha. Keď Saulove predné hliadky v Benjamínskej Gibei videli, že množstvo sa sem-tam hýbe,vtedy Saul povedal ľudu, ktorý bol s ním: Nože spočítajte a pozrite, kto odišiel od nás. Keď spočítali, nebolo tam Jonatána a jeho zbrojnoša.Tu povedal Saul Achijovi: Prines sem truhlu Božiu. Truhla Božia bola totiž v ten deň medzi Izraelcami.Kým ešte Saul hovoril kňazom, hluk v tábore Filištíncov sa stále zväčšoval. Preto povedal Saul kňazovi: Daj ruky preč (od veštby)!Vtedy sa Saul a všetok ľud, ktorý bol s ním, zhromaždil a vstúpil do boja, kde meč jedného bojoval proti druhému vo veľkom zmätku.Aj Hebrejci, ktorí sa dávnejšie pridali k Filištíncom a teraz tiahli s nimi do tábora, sa vrátili, aby boli s tými izraelskými, ktorí držali so Saulom a Jonatánom.Všetci izraelskí mužovia, ktorí sa skrývali na Efrajimskom pohorí a dopočuli sa, že Filištínci utekajú, stíhali ich v boji.Takto Hospodin vyslobodil v ten deň Izrael a boj sa preniesol až za Bét-Áven. Hoci Izraelci boli v ten deň unavení, Saul predsa zaviazal ľud prísahou: Zlorečený muž, ktorý by jedol chlieb pred večerom, prv, než sa pomstíme na svojich nepriateľoch. A nikto z ľudu neokúsil chlieb.Potom vošiel všetok ľud do lesa, kde bol med na povrchu zeme.Keď ľud vošiel do lesa, med pretekal, ale nikto nezdvihol ruku k ústam, lebo ľud sa bál tej prísahy.Jonatán však nepočul, keď jeho otec zaväzoval ľud prísahou, a koniec palice, ktorú mal v ruke, namočil do plásta medu, obrátil si ruku k ústam a oči mu zažiarili."Nato niekto z ľudu povedal: Tvoj otec zaviazal ľud veľkou prísahou a povedal: Zlorečený muž, ktorý by dnes jedol chlieb; ľud však bol unavený.""Jonatán povedal: Môj otec priviedol krajinu do nešťastia; pozrite, ako mi zažiarili oči, keď som ochutnal trochu medu."Či by porážka Filištíncov nebola bývala väčšia, keby bol ľud dnes čím viac jedol z koristi svojich nepriateľov, ktorú našiel?Bili v ten deň Filištíncov od Michmásu až po Ajjalón. Ale ľud bol veľmi unavený."Preto sa ľud vrhol na korisť, nabrali si oviec, volov a teliat, zabíjali ich na zemi; ľud jedol i s krvou."Potom oznámili Saulovi: Hľa, ľud hreší proti Hospodinovi, lebo je s krvou. On odpovedal: Spreneverili ste sa! Privaľte ku mne ihneď veľký kameň."Saul pokračoval: Rozíďte sa medzi ľudí a povedzte im: Nech každý privedie ku mne svojho vola a svoju ovcu; zabíjajte ich na tomto kameni a jedzte! Neprehrešujte sa proti Hospodinovi jediac s krvou! Vtedy každý z ľudu priviedol svojho vola a až do noci ich tam zabíjali.""A Saul postavil oltár Hospodinovi; bol to prvý oltár, ktorý postavil Hospodinovi."Vtedy Saul povedal: Prepadnime Filištíncov v noci, rabujme až do svitania a neponechajme z nich nikoho. Povedali: Urob všetko, čo sa ti páči. Kňaz však povedal: Pristúpme sem k Bohu.Dopytoval sa Saul Boha: Mám sa spustiť za Filištíncami? Vydáš ich Izraelu do rúk? Ale v ten deň mu neodpovedal."Vtedy povedal Saul: Pristúpte sem všetci náčelníci ľudu a dozvedajte sa; zistite, čím sa dnes spáchal tento hriech."Lebo, ako je živý Hospodin, záchranca Izraela, keby sa to dokázalo i na vlastnom mojom synovi Jonatánovi, i ten musí zomrieť! A z celého ľudu nikto mu neodpovedal.Povedal teda celému Izraelu: Vy buďte na jednej strane, ja a môj syn Jonatán budeme na druhej strane. Nato ľud odpovedal Saulovi: Urob, čo sa ti páči!Saul povedal Hospodinovi: Bože Izraela, daj poznať pravdu! I padol lós na Jonatána a Saula, ale ľud sa z toho dostal.Saul povedal: Hoďte lós medzi mnou a mojím synom Jonatánom. Lós padol na Jonatána.Vtedy sa spýtal Saul Jonatána: Povedz mi, čo si urobil! Nato mu Jonatán odpovedal: Na konci palice, ktorú som mal v ruke, okúsil som trochu medu. Nech teda zomriem.Saul povedal: Toto nech mi učiní Boh a toto nech mi pridá: Jonatán, ty musíš zomrieť!Vtedy ľud povedal Saulovi: Tak teda má zomrieť Jonatán, ktorý spôsobil toto veľké vyslobodenie v Izraeli! To sa nestane! Akože žije Hospodin, nespadne ani vlas z jeho hlavy na zem. Veď dnes konal s Bohom. Tak ľud vyslobodil Jonatána a nemusel zomrieť.Vtedy upustil Saul od prenasledovania Filištíncov a Filištínci sa navrátili domov. "Keď sa Saul zmocnil vlády nad Izraelom, bojoval proti všetkým svojim okolitým nepriateľom, proti Moábcom, Ammóncom, proti Edómu, proti kráľom Coby aj proti Filištíncom; kamkoľvek sa obrátil, robil im čo najhoršie."Počínal si udatne, porazil Amálékovcov a vyslobodil Izrael z moci tých, ktorí ho pustošili. "Saul mal synov Jonatána, Jišvího, Malkíšuu; jeho dve dcéry sa volali: staršia Mérab a mladšia Míkal."Saulova žena bola Achínóam, dcéra Achímaacova. Veliteľ jeho vojska sa volal Abner, syn Saulovho strýka Néra.Kíš bol otcom Saulovým a Nér bol otcom Abnerovým a synom Abíélovým. "Boj proti Filištíncom bol tvrdý po celý Saulov život; keď Saul videl akéhokoľvek udatného muža alebo bojovníka, pripojil ho k sebe."