Prvá Samuelova 14:1-52

Raz povedal Šaulov syn Jonatán svojmu zbrojnošovi: „Poď, prenikneme k hliadke Filištíncov, ktorá je na druhej strane.“ Svojmu otcovi to však neoznámil. Šaul sa zdržoval na kraji Gibey pod granátovníkom v Migróne. Pri sebe mal okolo šesťsto mužov. Efód vtedy nosil Achija, syn Achitúba, brata Ikabóda, syna Pinchása, syna Eliho, Hospodinovho kňaza v Šile. Ľud však nevedel, že Jonatán odišiel. V priesmyku, ktorým sa Jonatán pokúšal preniknúť k hliadke Filištíncov, vyčnieval z jednej i z druhej strany skalný útes. Jeden sa volal Bocéc, druhý Senne. Jeden útes trčal strmo na sever oproti Michmásu, druhý od juhu oproti Gebe. Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: „Poď, prenikneme k hliadke tých neobrezancov. Možno pre nás Hospodin niečo urobí. On predsa dokáže zvíťaziť pomocou mnohých i málopočetných.“ Zbrojnoš mu odvetil: „Urob všetko, čo máš na mysli. Len choď, budem s tebou, nech akokoľvek rozhodneš.“ Jonatán navrhol: „Mali by sme sa dostať k tým mužom a ukázať sa im. Ak nás vyzvú: ‚Stojte, kým prídeme k vám,‘ zostaneme na svojom mieste a nevystúpime. No ak povedia: ‚Vystúpte k nám hore,‘ tak vystúpime, lebo nám ich Hospodin vydal do rúk. To nám bude znamením.“ Obaja sa teda ukázali filištínskej hliadke. Tí si povedali: „Pozrite, Hebreji vyliezajú z dier, kam sa poskrývali.“ Muži z hliadky volali na Jonatána a jeho zbrojnoša: „Poďte k nám hore, niečo vám povieme.“ Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: „Poď za mnou hore, lebo ich Hospodin vydal do rúk Izraela.“ Jonatán šiel štvornožky hore a jeho zbrojnoš za ním. Filištínci padali pred Jonatánom a jeho zbrojnoš, čo šiel za ním, ich pozabíjal. To bol prvý útok Jonatána a jeho zbrojnoša; padlo tam asi dvadsať mužov na ploche pol jutra poľa. V tábore, na poli i všade medzi ľudom zavládol strach. Zľakla sa hliadka i záškodnícka skupina a zachvela sa aj zem. Toto všetko spôsobil Boh. Šaulove hliadky v benjamínskej Gibei spozorovali, že sa dav motá sem a tam. Šaul povedal tým, čo boli s ním: „Dajte nastúpiť a zistite, kto z našich odišiel.“ Po nástupe sa zistilo, že chýba Jonatán i jeho zbrojnoš. Tu prikázal Šaul Achijovi: „Prines Božiu archu.“ Toho času bola totiž s Izraelitmi. Kým sa Šaul zhováral s kňazom, hluk v tábore Filištíncov stále mohutnel. Preto povedal Šaul kňazovi: „Nechaj to tak!“ Šaul i všetok ľud, čo bol s ním, sa zoskupili a prišli na bojisko. Zbadali však, že sa Filištínci vo veľkom zmätku vzájomne zabíjajú. Hebreji, ktorí predtým stáli na strane Filištíncov a pritiahli s nimi do tábora, prebehli k tým Izraelitom, čo boli so Šaulom a Jonatánom. Keď sa všetci izraelskí muži, ktorí sa skrývali v Efrajimskom pohorí, dozvedeli, že sa Filištínci dali na útek, pridali sa potom aj oni do boja. Hospodin v ten deň vyslobodil Izrael a boj sa presunul až k Bét-Avenu. Hoci izraelskí muži boli v ten deň unavení, Šaul ich zaprisahal týmito slovami: „Zlorečený bude ten, kto by do večera niečo zjedol prv, než sa pomstím svojim nepriateľom.“ Nikto z ľudu jedlo neokúsil. Všetok ľud vošiel do lesa, kde na zemi boli plásty medu. Keď ta ľud vošiel, zbadal, ako z nich tečie med, no nik z neho neochutnal. Ľud sa totiž bál porušiť prísahu. Jonatán nepočul, že jeho otec zaviazal ľud prísahou. Vzal palicu, čo mal v ruke, jej koniec strčil do plástu medu a ochutnal ho. Hneď sa mu rozjasnili oči. Ktosi z ľudu sa ozval: „Tvoj otec zaviazal ľud touto prísahou: ‚Zlorečený bude ten, kto by dnes niečo zjedol, aj keď ľud bol unavený.‘“ Jonatán povedal: „Môj otec vrhá krajinu do nešťastia. Len sa pozrite, ako sa mi rozjasnili oči, keď som ochutnal trochu toho medu. Keby sa len ľud mohol dnes poriadne najesť z koristi, čo našiel u nepriateľov! Takto porážka Filištíncov nebude veľká.“ V ten deň porážali Filištíncov od Michmásu po Ajalón, takže ľud bol krajne vyčerpaný. Vrhol sa na korisť a odnášal si ovce, dobytok a teľce, zarezával ich na zemi a jedol mäso aj s krvou. Šaulovi oznámili: „Pozri, ľudia hrešia proti Hospodinovi, keď jedia mäso aj s krvou.“ On povedal: „Porušili ste vernosť. Ihneď privaľte ku mne veľký kameň.“ Šaul pokračoval: „Rozíďte sa medzi ľudí a povedzte im: ‚Nech každý privedie ku mne svojho vola alebo svoju ovcu. Tu ich budete zabíjať a jesť, aby ste nehrešili proti Hospodinovi tým, že by ste jedli mäso s krvou.‘“ V tú noc každý z ľudu priviedol svojho vola a tam ho zabil. Šaul postavil Hospodinovi oltár. Bol to prvý oltár, čo mu postavil. Šaul povedal: „Vyrazme v noci za Filištíncami a plieňme medzi nimi až do svitania. Neušetrime z nich nikoho.“ Odpovedali: „Urob, čo uznáš za vhodné.“ Kňaz však navrhol: „Pristúpme sem, k Bohu.“ Šaul si pýtal radu od Boha: „Mám prenasledovať Filištíncov? Vydáš ich do rúk Izraela?“ Boh mu však v ten deň nedal odpoveď. Vtedy Šaul prikázal: „Predstúpte sem všetci náčelníci ľudu a zistite, v čom spočíva náš dnešný hriech. Akože žije Hospodin, záchranca Izraela, aj keby šlo o môjho syna Jonatána, musel by zomrieť.“ Nikto z ľudu sa však neozval. Šaul celému Izraelu prikázal: „Postavte sa na jednu stranu, kým ja a môj syn Jonatán budeme na strane druhej.“ Ľud odpovedal Šaulovi: „Urob, čo uznáš za dobré.“ Šaul volal k Hospodinovi: „Bože Izraela, daj mi jasnú odpoveď.“ Lós padol na Jonatána a Šaula a ľud sa z toho dostal. Šaul prikázal: „Losujte medzi mnou a mojím synom Jonatánom.“ Lós padol na Jonatána. Tu vyzval Šaul Jonatána: „Priznaj sa, čo si urobil!“ Jonatán sa priznal. Povedal: „Koncom palice, čo som držal, som ochutnal trochu medu. Som pripravený zomrieť.“ Šaul vyhlásil: „Nech ma Boh prísne potresce, ak by si preto, Jonatán, nezomrel.“ Ľud sa spýtal Šaula: „Vari by mal zomrieť Jonatán, ktorý dosiahol toto skvelé víťazstvo v Izraeli? To teda nie! Akože žije Hospodin, nesmie sa mu skriviť ani vlas na hlave. Veď to, čo dnes vykonal, dosiahol s Božou pomocou.“ Ľud teda zachránil Jonatána, že nemusel zomrieť. Šaul prestal prenasledovať Filištíncov a tí odišli domov. Keď sa Šaul ujal kráľovskej moci nad Izraelom, bojoval proti všetkým okolitým nepriateľom: proti Moábčanom, proti Ammónčanom, proti Edómčanom, proti kráľom Coby a proti Filištíncom. Kam sa len obrátil, víťazil. Vytvoril vojenskú moc, porazil Amaléka a vyslobodil Izrael z područia tých, čo ho pustošili. Šaulovi synovia boli: Jonatán, Jišvi a Malki-Šua. Staršia z jeho dvoch dcér sa volala Merab a mladšia Michal. Šaulova žena sa volala Achinoam, Achimaacova dcéra. Veliteľ vojska sa volal Abnér, syn Šaulovho strýka Néra. Šaulov otec Kíš a Abnérov otec Nér boli synmi Abíela. Kým žil Šaul, prebiehal krutý boj proti Filištíncom. Keď Šaul uvidel nejakého zdatného a bojaschopného muža, zaradil ho do svojho vojska.