Žalmy 39
39
Boh útechou pri pocite hriešnosti a pominuteľnosti
1Pre hudobný prednes. Pre Jedutúna. Žalm Dávidov.
2"Povedal som:
Pozor dám na svoje cesty,
aby som nezhrešil jazykom;
na uzde si chcem držať jazyk,
dokiaľ je bezbožník predo mnou!
"3Onemel som a zatíchol,
zamĺkol som nedbajúc na výhody,
ale moja bolesť sa rozjatrila.
4Tlelo mi srdce vo vnútri,
pri rozjímaní oheň vzplanul vo mne.
Musel som prehovoriť jazykom:
5Hospodine, daj mi poznať,
že skonať musím,
a ako je môj život vymeraný,
aby som vedel,
aký som pominuteľný!
6Ajhľa, na piade si mi vymeral dni
a čas môjho života je ako nič
pred Tebou.
Len ako márnosť
stojí tu každý človek. Sela.
7Len ako tôňa chodí človek,
len pre márnosť sa vzrušuje,
hromadí, ale nevie, kto to poberie.
8A teraz, čo očakávať, Pane?
K Tebe sa nesie moja nádej.
9Vytrhni ma
zo všetkých mojich priestupkov,
nevydávaj ma bláznom na posmech!
10Onemel som, neotvorím ústa,
lebo Ty si to urobil.
11Odvráť odo mňa svoj úder,
zhynul som od švihania Tvojej ruky.
12Trestami za vinu karháš človeka,
rozkladáš sťa moľ to,
čo je vzácne na ňom.
Len márnosťou je každý človek. Sela.
13Počuj moju modlitbu, ó Hospodine,
naslúchaj môjmu volaniu!
Nemlč, keď vylievam slzy,
lebo som hosťom u Teba,
pútnikom ako všetci moji otcovia.
14Odvráť odo mňa pohľad,
nech pookrejem
skôr, ako odídem, a nebude ma viac.
Aktuálne označené:
Žalmy 39: SLB
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
TRANOSCIUS a. s.