Ozeáš 2
2
Nevera Izraela a vernosť Božia
1Raz bude Izraelcov
ako morského piesku,
ktorý sa nedá zmerať ani spočítať.
A miesto toho, ako ich volali:
Vy nie ste môj ľud,
dajú im meno:
Synovia živého Boha.
2Potom sa zhromaždia
Júdejci s Izraelcami,
ustanovia si jednu hlavu
a vyjdú z krajiny,
lebo veľký bude deň Jezreela.#hebr. šabbát
3Oslovte svojich bratov: Ľud môj
a svoje sestry: Omilostená.
4Obviňujte si matku,
obviňujte,
lebo nie mi je ženou
a ja nie som jej mužom.
Nech si odstráni z tváre
známky svojho smilstva
a zo svojich ňadier
znaky cudzoložstva.
5"Ináč vyzlečiem ju donaha,
postavím ju,
aká bola v deň svojho narodenia;
spravím ju podobnou púšti,
urobím ju podobnou
vyprahnutej krajine
a umorím ju smädom.
"6Nezľutujem sa ani nad jej synmi,
lebo sú deťmi smilstva.
7Lebo ich matka smilnila,
hanebne si počínala tá,
čo ich počala,
veď hovorievala:
Zájdem si za svojimi milencami,
ktorí mi dávajú chlieb a vodu,
vlnu a ľan, olej a nápoje.
8"Preto jej zatarasím cestu tŕnim
a zastaviam múrom,
aby nenašla svoje chodníky;
"9"keď sa bude zháňať
za svojimi milencami,
nedobehne ich,
a keď ich bude hľadať, nenájde ich;
potom si povie:
Pôjdem a vrátim sa
ku svojmu prvému mužovi,
lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz.
"10Ona totiž nepoznala,
že som jej dával obilie, mušt i olej
a obsýpal ju striebrom a zlatom,
čo venovala Baalovi.
11"Preto si vezmem späť svoje obilie,
keď príde jeho čas,
i svoj mušt, keď príde jeho doba;
poberiem svoju vlnu i svoj ľan,
ktorý mal zakrývať jej nahotu.
"12Teraz odhalím jej hanbu
pred očami jej milencov,
a nik ju nevytrhne z mojej ruky.
13Urobím koniec všetkej jej radosti,
jej sviatkom, novmesiacom
a dňom odpočinku#základný tvar od úfarsín
i všetkým slávnostiam.
14Spustoším jej vinič i figovníky,
o ktorých hovorí:
Ony sú mojou mzdou,
ktorú mi dali moji milenci.
Ale ja ich zmením na les
a poľná zver ich poobžiera.
15Potrestám ju pre dni baalov,
keď im kadievala,
zdobila sa svojím prsteňom
a šperkom,
a tak chodila za svojimi milencami,
ale na mňa zabudla
- znie výrok Hospodinov.
16"Preto, hľa, vyvábim ju
a zavediem na púšť;
budem sa o ňu uchádzať.
"17Tam jej dám jej vinice
a údolie Áchor spravím
bránou nádeje.
Tam potom bude povoľná
ako v dňoch svojej mladosti,
ako keď vychádzala z Egypta.
18V ten deň
- znie výrok Hospodinov -
budeš ma volať: Muž môj,
a nebudeš ma už volať: Baal môj.
19Odstránim z jej úst mená baalov
a na ich mená si už nespomenú.
20"V ten deň uzavriem pre nich zmluvu
s poľnou zverinou,
s nebeským vtáctvom
a s plazmi;
zničím luk, meč i vojnu v krajine
a dám im líhať v bezpečí.
"21"Zasnúbim si ťa na večnosť,
zasnúbim si ťa spravodlivosťou
a právom,
láskou a milosrdenstvom;
"22zasnúbim si ťa vernosťou,
a ty budeš poznať Hospodina.
23V ten deň vypočujem
- znie výrok Hospodinov -
nebesá vypočujem
a ony vypočujú zem.
24A zem vypočuje obilie, mušt a olej
a ony vypočujú Jezreela.
25"Zasejem si ho v krajine,
omilostím Lóruchámu;
Lóammímu poviem:
Ľud môj si ty,
a on povie: Bože môj!"
Aktuálne označené:
Ozeáš 2: SLB
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
TRANOSCIUS a. s.