Žalmy 77:1-9

Úpenlivo volám k Bohu, volám k Bohu a on ma vypočuje. V deň svojho súženia sa pýtam Pána, v noci neúnavne vystieram ruky. Moja duša odmieta útechu. Rozpomínam sa na Boha a vzdychám, rozjímam a môj duch sa trápi. — Sela — Viečka mi držíš otvorené, som rozrušený, nemôžem ani hovoriť. Premýšľam o dávnych dňoch, o rokoch pradávnych. V noci si spomínam, ako som hrával na strunách, premýšľam a môj duch uvažuje: Zavrhuje vari Pán naveky a neprejaví už priazeň? Navždy sa skončila jeho milosť a prestane hovoriť ďalším pokoleniam?