Žalmy 10:1-18

Hospodin, prečo si tak ďaleko a prečo sa skrývaš v čase súženia? Spupnosť bezbožníka spaľuje chudobného. Nech sa chytí do nástrah, ktoré pripravil. Bezbožník sa vystatuje svojimi záľubami, chváli lakomca a pohŕda Hospodinom. Bezbožník hovorí povýšene: „Boh sa nestará, Boha niet.“ Také je celé jeho zmýšľanie. Úspešné sú jeho cesty v každom čase. Tvoje súdy sú pre neho privysoko. Soptí proti všetkým svojim protivníkom. Myslí si: „Nepohnem sa. Z pokolenia na pokolenie nič zlé ma nestihne.“ Ústa má plné kliatby, klamu a násilia, na jazyku trápenie a neprávosť. Sedáva na postriežke za ohradou, v úkrytoch vraždí nevinného, očami sliedi po bezbranných. V húštine striehne ako v úkryte lev. Striehne, aby sa zmocnil biedneho. Zmocní sa biedneho, vtiahne ho do siete. Plazí sa a krčí, nešťastníci padajú do jeho pazúrov. Myslí si: „Boh zabudol, skryl si tvár, nikdy to neuvidí.“ Hospodin, Bože, povstaň, zdvihni svoju ruku! Nezabúdaj na ubiedených! Prečo smie bezbožník znevažovať Boha a myslieť si: „Ty to nevyskúmaš?“ Ty však vidíš trápenie a žiaľ, hľadíš a berieš to do svojich rúk. Bezbranný sa spolieha na teba, ty pomáhaš sirote. Zlom rameno bezbožného a zlého človeka. Jeho bezbožnosť vypátraš, nič ti neunikne. Hospodin je kráľom na večné veky, pohania zmiznú z jeho krajiny. Vypočúvaš túžbu pokorných, Hospodin, posilňuješ ich srdce, nakláňaš k nim ucho. Brániš právo siroty i zdeptaného. Pozemský človek už nebude naháňať strach.