Veľpieseň 7:1-13

Vráť sa, vráť sa, Šulamitka, vráť sa, vráť sa, nech ťa vidíme! Čo chcete na Šulamitke vidieť? Nuž jej tanec v táboroch! Aké krásne sú tvoje kroky v sandáloch, kniežacia dcéra. Krivky tvojich bokov sú ako náhrdelník, dielo majstrovských rúk. Tvoje brucho je oblá nádoba, nech nechýba korenené víno! Tvoje lono je hromada pšenice, lemovaná ľaliami. Tvoje dve ňadrá sú ako dve mláďatá, gazelie dvojičky. Tvoj krk je ako veža zo slonoviny. Tvoje oči — rybníky v Chešbóne pri bráne Bat-Rabbím. Tvoj nos je ako libanonská veža, čo hľadí k Damasku. Tvoja hlava je na tebe ako Karmel a vrkoče tvojej hlavy ako purpur. Kráľ je uväznený v tvojich kučerách. Aká si krásna, aká ľúbezná, láska, pri rozkošiach. Vzrastom sa podobáš palme a ňadrami hroznovým strapcom. Povedal som: „Vyleziem na palmu, chytím sa jej konárov.“ Nech sú tvoje ňadrá ako hroznové strapce a vôňa tvojho dychu ako voňavé jablká. Tvoje podnebie je ako najlepšie víno, ktoré môjmu milému naozaj chutí a spôsobí, že aj pery spiacich prehovoria. Ja patrím môjmu milému a on po mne túži! Poď, milý môj, vyjdeme do poľa, spávať budeme v dedinách, včasráno vstaneme kvôli viniciam, pozrieme, či už vyháňa vinič, či sa už otvárajú kvety, či už kvitnú granátovníky. Tam ti chcem dať svoju lásku.