Žalmy 90:1-10

Pane, býval si nám príbytkom z pokolenia na pokolenie. Skôr ako sa vrchy zrodili, skôr než vznikla zem a svet, od vekov naveky ty si Boh. Človeka vraciaš do prachu, hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka.“ Veď tisíc rokov je v tvojich očiach ako včerajšok, čo sa pominul, ako čas nočnej stráže. Odplavuješ ich, sú ako sen, ako tráva, čo pučí zrána; zrána rozkvitá a rastie, na večer vädne a uschýna. Od hnevu tvojho hynieme; desí nás tvoja prchkosť. Kladieš si naše viny pred seba, tajnosti do svetla svojej tváre. Všetky dni naše miznú v tvojom hneve, roky sa nám končia ako vzdych. Počet našich rokov býva sedemdesiat, pri väčšej sile aj osemdesiat; ich pýchou je len lopota a strasť, rýchlo sa pominú a my odlietame.