Lukáš 22:1-46

Blížili sa sviatky nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Pascha. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa však ľudu. Vtedy vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol z počtu Dvanástich, i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže, ako im ho vydá. Tí sa zaradovali a dohodli sa, že mu dajú peniaze. On súhlasil a hľadal vhodnú príležitosť, aby im ho vydal, keď s ním nebude zástup. Prišiel deň nekvasených chlebov, keď mal byť zabitý veľkonočný baránok. Ježiš poslal Petra a Jána a povedal im: „Choďte a pripravte nám veľkonočného baránka.“ Oni sa ho spýtali: „Kde chceš, aby sme ho pripravili?“ Odpovedal im: „Keď budete vchádzať do mesta, stretne vás človek, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, kde vojde. A pánovi domu povedzte: ‚Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej mám so svojimi učeníkmi jesť veľkonočného baránka?‘ On vám ukáže zariadenú veľkú hornú sieň. Tam ho pripravte!“ Odišli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. Keď prišla hodina, zasadol k stolu a apoštoli s ním. Tu im Ježiš povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka, skôr ako budem trpieť, lebo hovorím vám: Už ho viac nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku a povedal: „Vezmite a rozdeľte si ho medzi sebou, lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ Potom vzal chlieb, vzdal vďaku, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Toto robte na moju pamiatku!“ A podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. A hľa, ruka môjho zradcu je s mojou na stole. Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda tomu človeku, ktorý ho zrádza!“ A oni sa medzi sebou hádali, kto z nich je ten, čo to urobí. Vznikla medzi nimi aj hádka, kto z nich je najväčší. Povedal im: „Králi národov panujú nad národmi, a tí, čo majú nad nimi moc, si hovoria dobrodinci. Vy tak nerobte! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca nech je ako služobník. Lebo kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí? Ale ja som medzi vami ten, čo obsluhuje. Vy ste však v mojich skúškach zostali pri mne. A ja vám dávam kráľovstvo, ako ho mne dal môj Otec, aby ste jedli a pili pri stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela. Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som za teba prosil, aby tvoja viera neochabla. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“ On mu však povedal: „Pane, som hotový ísť s tebou aj do väzenia, aj na smrť.“ Ale Ježiš mu povedal: „Hovorím ti, Peter, dnes kohút nezaspieva, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.“ Potom im povedal: „Keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi, či vám niečo chýbalo?“ Oni odpovedali: „Nič.“ A on nato: „Ale odteraz, kto má mešec, nech si ho vezme, podobne aj kapsu, a kto nemá, nech predá svoje šaty a kúpi si meč. Lebo hovorím vám, že sa musí na mne splniť, čo je napísané: A pripočítali ho k zločincom. Všetko sa o mne plní.“ Oni však povedali: „Pane, pozri, tu sú dva meče.“ On im na to povedal: „To stačí.“ Potom vyšiel von a ako zvyčajne odobral sa na Olivový vrch; učeníci ho nasledovali. Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia.“ Sám sa od nich vzdialil asi natoľko, čo by kameňom dohodil, padol na kolená a modlil sa: „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich, no nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. V smrteľnej úzkosti sa modlil ešte vrúcnejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi. Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať unavených od zármutku. A povedal im: „Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia!“