Lukáš 22:1-46
Lukáš 22:1-46 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Blížili sa sviatky nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Pascha. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa však ľudu. Vtedy vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol z počtu Dvanástich, i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže, ako im ho vydá. Tí sa zaradovali a dohodli sa, že mu dajú peniaze. On súhlasil a hľadal vhodnú príležitosť, aby im ho vydal, keď s ním nebude zástup. Prišiel deň nekvasených chlebov, keď mal byť zabitý veľkonočný baránok. Ježiš poslal Petra a Jána a povedal im: „Choďte a pripravte nám veľkonočného baránka.“ Oni sa ho spýtali: „Kde chceš, aby sme ho pripravili?“ Odpovedal im: „Keď budete vchádzať do mesta, stretne vás človek, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, kde vojde. A pánovi domu povedzte: ‚Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej mám so svojimi učeníkmi jesť veľkonočného baránka?‘ On vám ukáže zariadenú veľkú hornú sieň. Tam ho pripravte!“ Odišli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. Keď prišla hodina, zasadol k stolu a apoštoli s ním. Tu im Ježiš povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka, skôr ako budem trpieť, lebo hovorím vám: Už ho viac nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku a povedal: „Vezmite a rozdeľte si ho medzi sebou, lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ Potom vzal chlieb, vzdal vďaku, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Toto robte na moju pamiatku!“ A podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. A hľa, ruka môjho zradcu je s mojou na stole. Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda tomu človeku, ktorý ho zrádza!“ A oni sa medzi sebou hádali, kto z nich je ten, čo to urobí. Vznikla medzi nimi aj hádka, kto z nich je najväčší. Povedal im: „Králi národov panujú nad národmi, a tí, čo majú nad nimi moc, si hovoria dobrodinci. Vy tak nerobte! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca nech je ako služobník. Lebo kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí? Ale ja som medzi vami ten, čo obsluhuje. Vy ste však v mojich skúškach zostali pri mne. A ja vám dávam kráľovstvo, ako ho mne dal môj Otec, aby ste jedli a pili pri stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela. Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som za teba prosil, aby tvoja viera neochabla. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“ On mu však povedal: „Pane, som hotový ísť s tebou aj do väzenia, aj na smrť.“ Ale Ježiš mu povedal: „Hovorím ti, Peter, dnes kohút nezaspieva, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.“ Potom im povedal: „Keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi, či vám niečo chýbalo?“ Oni odpovedali: „Nič.“ A on nato: „Ale odteraz, kto má mešec, nech si ho vezme, podobne aj kapsu, a kto nemá, nech predá svoje šaty a kúpi si meč. Lebo hovorím vám, že sa musí na mne splniť, čo je napísané: A pripočítali ho k zločincom. Všetko sa o mne plní.“ Oni však povedali: „Pane, pozri, tu sú dva meče.“ On im na to povedal: „To stačí.“ Potom vyšiel von a ako zvyčajne odobral sa na Olivový vrch; učeníci ho nasledovali. Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia.“ Sám sa od nich vzdialil asi natoľko, čo by kameňom dohodil, padol na kolená a modlil sa: „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich, no nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. V smrteľnej úzkosti sa modlil ešte vrúcnejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi. Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať unavených od zármutku. A povedal im: „Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia!“
Lukáš 22:1-46 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Blížili sa sviatky nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Pascha. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa však ľudu. Vtedy vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol z počtu Dvanástich, i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže, ako im ho vydá. Tí sa zaradovali a dohodli sa, že mu dajú peniaze. On súhlasil a hľadal vhodnú príležitosť, aby im ho vydal, keď s ním nebude zástup. Prišiel deň nekvasených chlebov, keď mal byť zabitý veľkonočný baránok. Ježiš poslal Petra a Jána a povedal im: „Choďte a pripravte nám veľkonočného baránka.“ Oni sa ho spýtali: „Kde chceš, aby sme ho pripravili?“ Odpovedal im: „Keď budete vchádzať do mesta, stretne vás človek, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, kde vojde. A pánovi domu povedzte: ‚Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej mám so svojimi učeníkmi jesť veľkonočného baránka?‘ On vám ukáže zariadenú veľkú hornú sieň. Tam ho pripravte!“ Odišli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. Keď prišla hodina, zasadol k stolu a apoštoli s ním. Tu im Ježiš povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka, skôr ako budem trpieť, lebo hovorím vám: Už ho viac nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ Potom vzal kalich, vzdal vďaku a povedal: „Vezmite a rozdeľte si ho medzi sebou, lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ Potom vzal chlieb, vzdal vďaku, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Toto robte na moju pamiatku!“ A podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. A hľa, ruka môjho zradcu je s mojou na stole. Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda tomu človeku, ktorý ho zrádza!“ A oni sa medzi sebou hádali, kto z nich je ten, čo to urobí. Vznikla medzi nimi aj hádka, kto z nich je najväčší. Povedal im: „Králi národov panujú nad národmi, a tí, čo majú nad nimi moc, si hovoria dobrodinci. Vy tak nerobte! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca nech je ako služobník. Lebo kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí? Ale ja som medzi vami ten, čo obsluhuje. Vy ste však v mojich skúškach zostali pri mne. A ja vám dávam kráľovstvo, ako ho mne dal môj Otec, aby ste jedli a pili pri stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela. Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som za teba prosil, aby tvoja viera neochabla. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“ On mu však povedal: „Pane, som hotový ísť s tebou aj do väzenia, aj na smrť.“ Ale Ježiš mu povedal: „Hovorím ti, Peter, dnes kohút nezaspieva, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.“ Potom im povedal: „Keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi, či vám niečo chýbalo?“ Oni odpovedali: „Nič.“ A on nato: „Ale odteraz, kto má mešec, nech si ho vezme, podobne aj kapsu, a kto nemá, nech predá svoje šaty a kúpi si meč. Lebo hovorím vám, že sa musí na mne splniť, čo je napísané: A pripočítali ho k zločincom. Všetko sa o mne plní.“ Oni však povedali: „Pane, pozri, tu sú dva meče.“ On im na to povedal: „To stačí.“ Potom vyšiel von a ako zvyčajne odobral sa na Olivový vrch; učeníci ho nasledovali. Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia.“ Sám sa od nich vzdialil asi natoľko, čo by kameňom dohodil, padol na kolená a modlil sa: „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich, no nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. V smrteľnej úzkosti sa modlil ešte vrúcnejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi. Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať unavených od zármutku. A povedal im: „Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia!“
Lukáš 22:1-46 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu. Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich; i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá. Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze. On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup. Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. Poslal Petra a Jána so slovami: „Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!“ Oni sa ho opýtali: „Kde ju máme pripraviť?“ Povedal im: „Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, a majiteľovi domu povedzte: »Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?« On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte.“ Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole. Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človeku, ktorý ho zrádza!“ A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť. Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší. Povedal im: „Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník. Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje. Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach a ja vám dám kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela. Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“ On mu povedal: „Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť.“ Ale Ježiš povedal: „Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.“ Potom im povedal: „Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?“ Oni odpovedali: „Nie.“ On im povedal: „Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč. Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: »Započítali ho medzi zločincov.« Lebo sa spĺňa o mne všetko.“ Oni hovorili: „Pane, pozri, tu sú dva meče.“ On im povedal: „Stačí.“ Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním. Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku. I povedal im: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“
Lukáš 22:1-46 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
I približovali sa slávnosti nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľkou nocou."Veľkňazi a zákonníci sa radili, ako by Ježiša zahubili; lebo sa báli ľudu.""Vtedy vošiel satan do Judáša, ktorého volali Iškariotský, jedného z dvanástich;"ten odišiel, dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže, ako im Ho vydá.Zaradovali sa a dohodli, že mu dajú peniaze.A on privolil. Potom hľadal príležitosť zradiť im Ho bez prítomnosti ľudu. I prišiel deň nekvasených chlebov, keď mal byť zabitý veľkonočný baránok.Poslal teda Petra a Jána a povedal im: Choďte, pripravte nám hod veľkonočného baránka, aby sme jedli.Oni Mu povedali: Kde chceš, aby sme ho pripravili?Odpovedal im: Keď budete vchádzať do mesta, stretne vás človek, ktorý ponesie krčah vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde,a povedzte majiteľovi domu: Majster ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej mám jesť veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi?"A on vám ukáže veľkú dvoranu na poschodí (už) prichystanú; tam (ho) pripravte."Išli teda a našli, ako im povedal, a pripravili hod veľkonočného baránka.Keď prišla hodina, posadil sa a [dvanásti] apoštolovia s Ním."Tu im povedal: Túžobne som si žiadal jesť s vami tohto veľkonočného baránka, skôr, ako by som trpel;"lebo hovorím vám, že ho nikdy viac nebudem jesť, len už dokonalého v kráľovstve Božom."Potom vzal kalich, dobrorečil a povedal: Vezmite ho a deľte sa medzi sebou;"lebo hovorím vám, že odteraz nebudem piť z plodu vínneho kmeňa, až kým nepríde kráľovstvo Božie."Nato vzal chlieb, dobrorečil, lámal a dával im, hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás; to čiňte na moju pamiatku."A podobne (vzal) po večeri kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.Ale, hľa, ruka môjho zradcu je spolu s mojou na stole.Syn človeka ide totiž, ako bolo uložené, ale beda človeku, ktorý Ho zrádza!A oni sa začali medzi sebou dohadovať, kto z nich by sa chystal toto urobiť. Povstal medzi nimi spor, kto z nich je asi najväčší.On im povedal: Kráľovia panujú nad svojimi národmi, a tí, čo majú moc nad nimi, volajú sa dobrodincami."Vy však nie tak! Ale najväčší medzi vami nech je ako najmenší; a vodca ako slúžiaci. "Lebo kto je väčší: ten, čo sedí za stolom, a či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí? Ale ja som medzi vami ako ten, čo slúži,vy však ste tí, čo ste v mojich pokušeniach zostali pri mne.Ako mne dal Otec, aj ja dávam vám kráľovstvo,aby ste jedli a pili za stolom v mojom kráľovstve a sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov izraelských. "[Tu povedal Pán]: Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu;"ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.On však odpovedal: Pane, hotový som ísť s Tebou aj do väzenia, aj na smrť.(Ježiš) mu riekol: Hovorím ti, Peter: dnes kohút nezaspieva, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.Potom im hovoril: Keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi, či ste mali v niečom nedostatok? Oni odpovedali: V ničom!"Tu im povedal: Ale odteraz, kto má mešec, nech (si ho) vezme, a podobne kapsu; a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč;"lebo hovorím vám, že sa musí naplniť pri mne, čo je napísané: A počítali ho medzi zločincov. Plní sa totiž, čo je (predpovedané) o mne.Oni však povedali: Pozri, Pane, dva meče (sú) tu. Riekol im: To stačí! "Potom vyšiel a poberal sa podľa obyčaje na Olivový vrch; nasledovali Ho aj učeníci."Keď prišiel na miesto, povedal im: Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.Sám sa však vzdialil od nich tak ďaleko, ako dohodí človek kameňom, padol na kolená a takto sa modlil:"Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja."Tu sa Mu ukázal anjel z neba a posilňoval Ho.A On v smrteľnej úzkosti modlil sa ešte horlivejšie. I vystúpil Mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem.Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať, unavených zármutkom,a povedal im: Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.