Náreky 3:25-57

Dobrý je Hospodin voči tým, čo v neho dúfajú, voči duši, ktorá ho hľadá. Dobré je v tichosti čakať na Hospodinovu pomoc. Dobré je pre muža, ak nesie jarmo od svojej mladosti. Nech sedí sám a mlčí, keď mu ho nasadil. Nech do prachu položí svoje ústa, azda je ešte nádej. Nech nastaví líce tomu, kto ho bije, nech sa nasýti potupou. Veď Pán nezavrhuje naveky, ak zarmúti, zľutuje sa vo svojej veľkej láske, pretože neponižuje a nezarmucuje ľudských synov z rozmaru. Keď niekto nohami šliape po všetkých väznených v zemi, keď sa prekrúcajú ľudské práva pred tvárou Najvyššieho, keď sa krivdí človeku pri jeho súdnom spore, či to Pán nevidí? Kto niečo povie a stane sa bez toho, aby Pán rozkázal? Nevychádza z úst Najvyššieho dobré i zlé? Na čo sa môže sťažovať živý človek? Leda tak každý na svoj hriech. Preskúmajme a preverme naše cesty a vráťme sa k Hospodinovi! Pozdvihnime srdcia na dlaniach k Bohu na nebesiach! My sme sa spreneverili a boli sme spurní, a ty si neodpustil. Skryl si sa v hneve a prenasledoval si nás, zabíjal bez súcitu. Skryl si sa v oblaku, aby k tebe neprenikla modlitba. Smeti a odpad si z nás urobil medzi národmi. Všetci naši nepriatelia na nás otvárali ústa. Hrôza a jama na nás čakala, spustnutie a skaza. Moje oči prelievajú potoky vôd nad skazou dcéry môjho ľudu. Oko mi slzí a neustáva, kým nezhliadne a nepozrie Hospodin z nebies. Oko mi zarmucuje dušu pre všetky dcéry môjho mesta. Moji nepriatelia na mňa poľovali bez príčiny ako na vtáča. Môj život umlčali v jame, privalili ma kameňom, naliali mi vodu až nad hlavu, takže som povedal: „Som stratený!“ Z najhlbšej jamy som vzýval tvoje meno, Hospodin. Počul si môj hlas: „Nezakrývaj si uši pred mojím vzdychom, pred mojím volaním o pomoc!“ Bol si nablízku, keď som volal. Povedal si: „Neboj sa!“