Jozua 2:1-24

Jozua, syn Núna, poslal tajne zo Šittímu dvoch vyzvedačov s poverením: „Choďte a obzrite si krajinu i Jericho.“ Oni odišli, vošli do domu neviestky menom Ráchab a tam sa zložili. Kráľovi Jericha oznámili: „Pozor, v noci sem prišli muži spomedzi Izraelitov na výzvedy o krajine!“ Vtedy kráľ Jericha odkázal Ráchab: „Vyveď mužov, ktorí prišli k tebe a vošli do tvojho domu, lebo prišli na výzvedy o celej krajine.“ Ona však tých dvoch mužov odviedla a skryla. Potom povedala: „Tí muži naozaj prišli ku mne, no nevedela som, odkiaľ sú. Keď sa zotmelo a mestská brána sa zatvárala, odišli. Neviem, kam odišli. Ponáhľajte sa za nimi, ešte ich dohoníte.“ Ona ich však vyviedla na strechu a skryla ich pod ľan, ktorý tam bol rozložený. Jerišskí muži ich prenasledovali smerom k Jordánu až k brodom. Len čo prenasledovatelia vyšli, bránu za nimi zatvorili. Vyzvedači sa ešte ani neuložili na spánok, keď Ráchab vyšla k nim na strechu a povedala: „Viem, že Hospodin vám dal túto krajinu. Zachvátil nás strach pred vami a všetci obyvatelia krajiny stratili pred vami odvahu. Počuli sme totiž, ako Hospodin pred vami vysušil vody Trstinového mora, keď ste vychádzali z Egypta. Počuli sme aj to, čo ste urobili dvom amorejským kráľom za Jordánom, Sichónovi a Ógovi, na ktorých ste vykonali kliatbu. Keď sme to počuli, ochablo nám srdce a stratili sme odvahu pred vami, lebo Hospodin, váš Boh, je Bohom hore na nebesiach i dolu na zemi. Teraz mi však prisahajte na Hospodina, že tak, ako som vám milosrdenstvo preukázala ja, tak aj vy preukážete milosrdenstvo domu môjho otca a dáte mi spoľahlivé znamenie, že pri živote zachováte môjho otca, moju matku, mojich bratov aj moje sestry a všetko, čo im patrí, a zachránite nás pred smrťou.“ Muži jej potom povedali: „Vlastným životom ručíme za vás, ak nezradíte našu záležitosť. Keď nám Hospodin dá túto krajinu, preukážeme ti milosrdenstvo a vernosť.“ Potom ich spustila po povraze cez oblok, lebo dom mala na hradbách. Bývala totiž na hradbách. Povedala im: „Choďte do hôr, aby vás prenasledovatelia nestretli, a skrývajte sa tam tri dni, kým sa oni nevrátia. Potom choďte svojou cestou.“ Muži jej povedali: „Budeme oslobodení od tejto prísahy, ktorou si nás zaviazala, ak pri našom vstupe do krajiny nepriviažeš tento motúz z červených nití na okno, cez ktoré si nás spustila, a nevezmeš k sebe svojho otca, matku, bratov a celú rodinu. Kto by potom vyšiel z dvier tvojho domu na ulicu, toho krv nech padne na jeho hlavu, my však budeme oslobodení od viny. Ak by však niekomu ublížili v dome, nech padne jeho krv na našu hlavu. Keby si však našu vec zradila, sme oslobodení od prísahy, ktorou si nás zaviazala.“ Ona odpovedala: „Nech je tak, ako ste vraveli.“ Vtedy ich prepustila a oni odišli. Potom priviazala na okno červený motúz. Muži odišli, prišli do hôr a ostali tam tri dni, kým sa prenasledovatelia nevrátili. Prenasledovatelia ich hľadali na všetkých cestách, no nenašli ich. Potom obaja muži zišli z hôr, prišli k Jozuovi, synovi Núna, a vyrozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo. Jozuovi povedali: „Hospodin nám dal celú krajinu do rúk a všetci jej obyvatelia stratili odvahu pred nami.“