Jozua 2:1-24
Jozua 2:1-24 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Jozua, syn Núna, poslal tajne zo Šittímu dvoch vyzvedačov s poverením: „Choďte a obzrite si krajinu i Jericho.“ Oni odišli, vošli do domu neviestky menom Ráchab a tam sa zložili. Kráľovi Jericha oznámili: „Pozor, v noci sem prišli muži spomedzi Izraelitov na výzvedy o krajine!“ Vtedy kráľ Jericha odkázal Ráchab: „Vyveď mužov, ktorí prišli k tebe a vošli do tvojho domu, lebo prišli na výzvedy o celej krajine.“ Ona však tých dvoch mužov odviedla a skryla. Potom povedala: „Tí muži naozaj prišli ku mne, no nevedela som, odkiaľ sú. Keď sa zotmelo a mestská brána sa zatvárala, odišli. Neviem, kam odišli. Ponáhľajte sa za nimi, ešte ich dohoníte.“ Ona ich však vyviedla na strechu a skryla ich pod ľan, ktorý tam bol rozložený. Jerišskí muži ich prenasledovali smerom k Jordánu až k brodom. Len čo prenasledovatelia vyšli, bránu za nimi zatvorili. Vyzvedači sa ešte ani neuložili na spánok, keď Ráchab vyšla k nim na strechu a povedala: „Viem, že Hospodin vám dal túto krajinu. Zachvátil nás strach pred vami a všetci obyvatelia krajiny stratili pred vami odvahu. Počuli sme totiž, ako Hospodin pred vami vysušil vody Trstinového mora, keď ste vychádzali z Egypta. Počuli sme aj to, čo ste urobili dvom amorejským kráľom za Jordánom, Sichónovi a Ógovi, na ktorých ste vykonali kliatbu. Keď sme to počuli, ochablo nám srdce a stratili sme odvahu pred vami, lebo Hospodin, váš Boh, je Bohom hore na nebesiach i dolu na zemi. Teraz mi však prisahajte na Hospodina, že tak, ako som vám milosrdenstvo preukázala ja, tak aj vy preukážete milosrdenstvo domu môjho otca a dáte mi spoľahlivé znamenie, že pri živote zachováte môjho otca, moju matku, mojich bratov aj moje sestry a všetko, čo im patrí, a zachránite nás pred smrťou.“ Muži jej potom povedali: „Vlastným životom ručíme za vás, ak nezradíte našu záležitosť. Keď nám Hospodin dá túto krajinu, preukážeme ti milosrdenstvo a vernosť.“ Potom ich spustila po povraze cez oblok, lebo dom mala na hradbách. Bývala totiž na hradbách. Povedala im: „Choďte do hôr, aby vás prenasledovatelia nestretli, a skrývajte sa tam tri dni, kým sa oni nevrátia. Potom choďte svojou cestou.“ Muži jej povedali: „Budeme oslobodení od tejto prísahy, ktorou si nás zaviazala, ak pri našom vstupe do krajiny nepriviažeš tento motúz z červených nití na okno, cez ktoré si nás spustila, a nevezmeš k sebe svojho otca, matku, bratov a celú rodinu. Kto by potom vyšiel z dvier tvojho domu na ulicu, toho krv nech padne na jeho hlavu, my však budeme oslobodení od viny. Ak by však niekomu ublížili v dome, nech padne jeho krv na našu hlavu. Keby si však našu vec zradila, sme oslobodení od prísahy, ktorou si nás zaviazala.“ Ona odpovedala: „Nech je tak, ako ste vraveli.“ Vtedy ich prepustila a oni odišli. Potom priviazala na okno červený motúz. Muži odišli, prišli do hôr a ostali tam tri dni, kým sa prenasledovatelia nevrátili. Prenasledovatelia ich hľadali na všetkých cestách, no nenašli ich. Potom obaja muži zišli z hôr, prišli k Jozuovi, synovi Núna, a vyrozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo. Jozuovi povedali: „Hospodin nám dal celú krajinu do rúk a všetci jej obyvatelia stratili odvahu pred nami.“
Jozua 2:1-24 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Jozua, syn Núna, poslal tajne zo Šittímu dvoch vyzvedačov s poverením: „Choďte a obzrite si krajinu i Jericho.“ Oni odišli, vošli do domu neviestky menom Ráchab a tam sa zložili. Kráľovi Jericha oznámili: „Pozor, v noci sem prišli muži spomedzi Izraelitov na výzvedy o krajine!“ Vtedy kráľ Jericha odkázal Ráchab: „Vyveď mužov, ktorí prišli k tebe a vošli do tvojho domu, lebo prišli na výzvedy o celej krajine.“ Ona však tých dvoch mužov odviedla a skryla. Potom povedala: „Tí muži naozaj prišli ku mne, no nevedela som, odkiaľ sú. Keď sa zotmelo a mestská brána sa zatvárala, odišli. Neviem, kam odišli. Ponáhľajte sa za nimi, ešte ich dohoníte.“ Ona ich však vyviedla na strechu a skryla ich pod ľan, ktorý tam bol rozložený. Jerišskí muži ich prenasledovali smerom k Jordánu až k brodom. Len čo prenasledovatelia vyšli, bránu za nimi zatvorili. Vyzvedači sa ešte ani neuložili na spánok, keď Ráchab vyšla k nim na strechu a povedala: „Viem, že Hospodin vám dal túto krajinu. Zachvátil nás strach pred vami a všetci obyvatelia krajiny stratili pred vami odvahu. Počuli sme totiž, ako Hospodin pred vami vysušil vody Trstinového mora, keď ste vychádzali z Egypta. Počuli sme aj to, čo ste urobili dvom amorejským kráľom za Jordánom, Sichónovi a Ógovi, na ktorých ste vykonali kliatbu. Keď sme to počuli, ochablo nám srdce a stratili sme odvahu pred vami, lebo Hospodin, váš Boh, je Bohom hore na nebesiach i dolu na zemi. Teraz mi však prisahajte na Hospodina, že tak, ako som vám milosrdenstvo preukázala ja, tak aj vy preukážete milosrdenstvo domu môjho otca a dáte mi spoľahlivé znamenie, že pri živote zachováte môjho otca, moju matku, mojich bratov aj moje sestry a všetko, čo im patrí, a zachránite nás pred smrťou.“ Muži jej potom povedali: „Vlastným životom ručíme za vás, ak nezradíte našu záležitosť. Keď nám Hospodin dá túto krajinu, preukážeme ti milosrdenstvo a vernosť.“ Potom ich spustila po povraze cez oblok, lebo dom mala na hradbách. Bývala totiž na hradbách. Povedala im: „Choďte do hôr, aby vás prenasledovatelia nestretli, a skrývajte sa tam tri dni, kým sa oni nevrátia. Potom choďte svojou cestou.“ Muži jej povedali: „Budeme oslobodení od tejto prísahy, ktorou si nás zaviazala, ak pri našom vstupe do krajiny nepriviažeš tento motúz z červených nití na okno, cez ktoré si nás spustila, a nevezmeš k sebe svojho otca, matku, bratov a celú rodinu. Kto by potom vyšiel z dvier tvojho domu na ulicu, toho krv nech padne na jeho hlavu, my však budeme oslobodení od viny. Ak by však niekomu ublížili v dome, nech padne jeho krv na našu hlavu. Keby si však našu vec zradila, sme oslobodení od prísahy, ktorou si nás zaviazala.“ Ona odpovedala: „Nech je tak, ako ste vraveli.“ Vtedy ich prepustila a oni odišli. Potom priviazala na okno červený motúz. Muži odišli, prišli do hôr a ostali tam tri dni, kým sa prenasledovatelia nevrátili. Prenasledovatelia ich hľadali na všetkých cestách, no nenašli ich. Potom obaja muži zišli z hôr, prišli k Jozuovi, synovi Núna, a vyrozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo. Jozuovi povedali: „Hospodin nám dal celú krajinu do rúk a všetci jej obyvatelia stratili odvahu pred nami.“
Jozua 2:1-24 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Nunov syn Jozue vyslal tajne zo Setim na výzvedy dvoch mužov a prikázal im: „Choďte, prezrite krajinu a najmä Jericho!“ Nato odišli. Prišli do domu neviestky menom Rachab, kde chceli prenocovať. Kráľ Jericha však dostal správu: „V noci sem vošlo niekoľko Izraelitov vyzvedať krajinu!“ A kráľ Jericha poslal Rachabe odkaz: „Vydaj mužov, ktorí prišli k tebe a ubytovali sa v tvojom dome! Prišli vyzvedať celú krajinu.“ Ale žena vzala obidvoch mužov a ukryla ich. Potom vravela: „Je pravda, prišli ku mne dvaja mužovia, ale ja som nevedela, odkiaľ sú. Keď mali za tmy zatvoriť bránu, mužovia vyšli. Ale kam šli, to neviem. Rýchle utekajte za nimi! Azda ich ešte dohoníte.“ Potom ich vyviedla na strechu (svojho domu) a ukryla pod ľanovým pazderím, ktoré mala rozložené na streche. Mužovia však, (ktorí došli s odkazom) prenasledovali ich smerom k Jordánu až po brody: keď prenasledovatelia vyšli, mestskú bránu hneď zatvorili. Prv, než usnuli (tí, čo sa ukrývali), žena vystúpila k nim na strechu a vravela mužom: „Viem, že vám Pán dal túto krajinu; doľahol na nás strach pred vami a všetci obyvatelia krajiny sa chvejú pred vami hrôzou. Dopočuli sme sa, že Pán vysušil pred vami vody Červeného mora, keď ste vychádzali z Egypta; a tiež čo ste urobili dvom amorejským kráľom za Jordánom, Sehonovi a Ogovi, na ktorých ste vykonali kliatbu. Keď sme sa to dozvedeli, naše srdce strachom ochablo a nik už nemal odvahy proti vám. Lebo Pán, váš Boh, je Bohom hore na nebesiach i dolu na zemi. Teraz mi však prisahajte na Pána, že ako som ja vám preukázala láskavosť, takisto aj vy preukážete láskavosť mojej rodine. Dajte mi spoľahlivé znamenie, že zachováte pri živote môjho otca a moju matku, mojich bratov a moje sestry, aj všetkých ich príbuzných, že nás zachránite pred smrťou.“ Mužovia jej odpovedali: „Vlastným životom ručíme za vás, ale iba vtedy, keď nezradíte našu vec. Až nám Pán dá túto krajinu, preukážeme ti láskavosť a vernosť.“ Potom ich spustila oknom po povraze, lebo jej dom sa opieral o múr, bývala totiž v mestskom múre. A povedala im: „Choďte na vrchy, aby sa s vami nestretli (vaši) prenasledovatelia, a skrývajte sa tam tri dni, kým sa prenasledovatelia nenavrátia. Potom môžete ísť svojou cestou.“ Mužovia jej vraveli: „Táto prísaha, ktorou si nás zaprisahala, zaväzuje nás len vtedy, keď pri našom príchode do krajiny priviažeš tento červený povraz na okno, ktorým si nás spustila, a keď vezmeš k sebe do domu svojho otca, svoju matku, svojich bratov a celú svoju rodinu. Kto vykročí z dvier tvojho domu von, toho krv bude na jeho hlave, my budeme bez viny. A zasa kto bude s tebou v dome, toho krv padne na našu hlavu, keby sa ho niekto dotkol. Ale ak prezradíš túto našu vec, nebude nás viazať prísaha, ktorou si nás zaprisahala.“ Ona odpovedala: „Nech sa stane tak, ako hovoríte!“ Potom ich prepustila. Keď sa vzdialili, priviazala červený povraz na okno. Oni odišli a šli na vrchy. Tam zostali tri dni, kým sa prenasledovatelia nevrátili. Prenasledovatelia ich hľadali po všetkých cestách, ale nenašli ich. Potom sa obidvaja mužovia vydali na spiatočnú cestu; zostúpili z vrchov, prekročili Jordán a prišli k Nunovmu synovi Jozuemu. Porozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo. Povedali Jozuemu: „Pán nám dal do rúk celú túto krajinu. Všetci obyvatelia krajiny majú pred nami hrozný strach.“
Jozua 2:1-24 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Józua, syn Núnov, tajne poslal zo Šittímu dvoch mužov vyzvedačov s poverením: Choďte a obzrite si krajinu aj Jericho. Oni odišli, vošli do domu neviestky menom Rachab a tam sa uložili.Keď oznámili kráľovi Jericha: Pozor, v noci prišli sem mužovia spomedzi Izraelcov vyšpehovať krajinu! -kráľ Jericha poslal Rachabe rozkaz: Vyveď mužov, ktorí vošli do tvojho domu a prišli k tebe, lebo prišli, aby vysliedili celú krajinu."Žena vzala tých dvoch mužov a skryla ich; potom povedala: Skutočne, mužovia prišli ku mne, ale nevedela som, odkiaľ sú."Keď sa zmrklo a mestská brána sa zatvárala, mužovia odišli. Neviem však kam. Ponáhľajte sa za nimi, ešte ich dostihnete.Ona ich však vyviedla na strechu a skryla pod ľan, ktorý mala rozložený na streche."Mužovia ich prenasledovali smerom k Jordánu až k brodom; len čo prenasledovatelia vyšli, bránu zavreli."Ale ešte sa ani neuložili k spánku, vyšla ona k mužom na strechua povedala im: Viem, že Hospodin vám dal túto krajinu, že padol na nás strach pred vami a že všetci obyvatelia krajiny stratili odvahu pred vami,lebo sme počuli, ako Hospodin vysušil vody Červeného mora pred vami, keď ste vychádzali z Egypta, i čo ste urobili dvom amorejským kráľom za Jordánom, Síchónovi a Ógovi, na ktorých ste vykonali kliatbu."Keď sme to počuli, zmalomyseľnelo nám srdce a nikto nemal odvahu pred vami; lebo Hospodin, váš Boh, je Bohom hore na nebi a dolu na zemi."Teraz prisahajte mi na Hospodina, že ako ja som vám preukázala milosrdenstvo, i vy preukážete milosrdenstvo domu môjho otca a dáte mi spoľahlivé znamenie,že pri živote zachováte môjho otca, moju matku, mojich bratov i moje sestry, a všetko, čo im patrí, a zachránite nás pred smrťou."Nato jej mužovia povedali: Svojím životom ručíme za vás, ak nezradíte našu záležitosť; keď nám Hospodin dá túto krajinu, preukážeme ti milosrdenstvo a vernosť.""Potom ich spustila po povraze cez oblok, lebo jej dom bol na hradbách; bývala totiž na hradbách.""Povedala im: Choďte do hôr, aby na vás prenasledovatelia nenatrafili, a skrývajte sa tam tri dni, kým sa vaši prenasledovatelia nevrátia; potom choďte svojou cestou."Mužovia jej povedali: Zbavení budeme tejto prísahy, ktorou si nás zaviazala:Keď prídeme do krajiny, priviaž tento motúz z červených nití na oblok, cez ktorý si nás spustila, a vezmi k sebe svojho otca, matku, bratov a celú svoju rodinu."Kto potom vyjde z dvier tvojho domu na ulicu, toho krv nech padne na jeho hlavu, my však budeme zbavení viny; ale keď na niekoho, kto je s tebou v dome, položia ruku, nech padne jeho krv na našu hlavu."Keby si ty zradila našu záležitosť, sme zbavení prísahy, ktorou si nás zaviazala.Ona hovorila: Nech je, ako ste povedali. Potom ich prepustila a oni odišli. Vtedy priviazala červený motúz na oblok."Tak odišli a pri šli do hôr; tam zostali tri dni, kým sa prenasledovatelia nevrátili. Prenasledovatelia ich hľadali na všetkých cestách, ale nenašli ich."Vtedy obaja mužovia zostúpili z hôr, prišli k Józuovi, synovi Núnovmu, a vyrozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo.Povedali Józuovi: Hospodin nám dal celú krajinu do rúk a všetci obyvatelia krajiny stratili odvahu pred nami.