Jeremiáš 31:1-22

„V tom čase,“ znie výrok Hospodina, „budem Bohom všetkým rodom Izraela a ony budú mojím ľudom.“ Toto hovorí Hospodin: „Na púšti našiel milosť národ, ktorý unikol meču. Izrael šiel, aby dosiahol svoj odpočinok.“ Zďaleka sa mi zjavil Hospodin: „Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti zachoval priazeň. Opäť ťa vybudujem, budeš vystavaná, izraelská panna. Znova sa ozdobíš svojimi bubnami, vyjdeš tancovať v kole tých, čo sa tešia. Opäť budeš vysádzať vinice na vrchoch Samárie. Tí, čo budú sadiť, budú aj užívať. Príde deň, keď budú kričať strážnici na Efrajimskom pohorí: ‚Hor sa, vystúpme na Sion, k Hospodinovi, nášmu Bohu!‘“ Toto hovorí Hospodin: „Radostne jasajte nad Jákobom, plesajte nad popredným národom! Oznamujte, oslavujte a hovorte: ‚Hospodin vyslobodil svoj ľud, zvyšok Izraela.‘ Hľa, privediem ich zo severnej krajiny a zhromaždím ich z končín zeme. Bude medzi nimi slepý a chromý, tehotná žena i rodička; vrátia sa ako veľký zástup. Prídu s plačom, s prosbou o zmilovanie. Povediem ich a privediem ich k potokom vôd, po rovnej ceste, kde sa nepotknú, lebo som otec Izraela a Efrajim je môj prvorodený. Národy, čujte slovo Hospodina, zvestujte ho na ďalekých ostrovoch a hovorte: ‚Ten, čo Izrael rozptýlil, ho zhromaždí, a bude ho strážiť ako pastier svoje stádo.‘ Pretože Hospodin vykúpil Jákoba a vyslobodil ho z ruky silnejšieho, ako je on. Prídu a zaplesajú na výšine Siona, budú sa hrnúť k dobrote Hospodina, k obiliu, muštu a oleju, k mláďatám oviec a dobytka. Ich duša bude ako zavlažená záhrada, už sa nebudú trápiť. Vtedy sa bude tešiť panna v tanci, mladíci a starci pospolu. Ich smútok obrátim na radosť, po žiali ich poteším a rozveselím. Kňazov občerstvím najlepšími vecami a môj ľud sa nasýti mojím dobrodením,“ znie výrok Hospodina. Toto hovorí Hospodin: „Čuj, v Ráme počuť nariekanie, prehorký plač. Ráchel oplakáva svojich synov, nedá sa potešiť pre svojich synov, lebo ich už niet.“ Toto hovorí Hospodin: „Zadrž vzlykanie i slzy v očiach, lebo tvoja námaha dostane odmenu,“ znie výrok Hospodina, „vrátia sa z nepriateľskej krajiny. Tvoje potomstvo má nádej,“ znie výrok Hospodina, „synovia sa vrátia na svoje územie. Zreteľne počujem nariekať Efrajim: ‚Karhal si ma a ja som sa dal karhať ako neskrotený býček. Priveď ma späť a navrátim sa, veď ty si Hospodin, môj Boh. Keď som sa odvrátil, obanoval som to, keď som to pochopil, bil som sa po bedrách, hanbil som sa, červenal, lebo som niesol hanbu svojej mladosti.‘ Či nie je Efrajim mojím drahým synom alebo roztomilým dieťaťom? Kedykoľvek hovorím proti nemu, musím si ho pripomínať, preto sa moje vnútro kvôli nemu chveje, musím sa nad ním zmilovať,“ znie výrok Hospodina. Postav si míľniky, urob si smerovky! Premýšľaj nad upravenou cestou, nad cestou, po ktorej si šla. Vráť sa, izraelská panna, vráť sa do týchto svojich miest! Dokedy budeš blúdiť, odpadlícka dcéra? Čosi nové stvorí Hospodin v krajine: žena sa bude uchádzať o muža.