Jeremiáš 1:5-19

„Skôr než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa; skôr než si vyšiel z lona, posvätil som ťa; ustanovil som ťa za proroka národom.“ Povedal som: „Pane môj, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som ešte len chlapec.“ Hospodin mi však povedal: „Nehovor: ‚Ja som chlapec,‘ lebo pôjdeš, ku komukoľvek ťa pošlem a povieš všetko, čo ti prikážem! Neboj sa ich, veď som s tebou, aby som ťa vyslobodil,“ znie výrok Hospodina. Potom Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Hospodin mi povedal: „Pozri, vložil som svoje slová do tvojich úst. Ustanovil som ťa dnes nad národmi a nad kráľovstvami, aby si vytrhával a rúcal, ničil a plienil, aby si budoval a sadil.“ Potom mi zaznelo slovo Hospodina takto: „Čo vidíš, Jeremiáš?“ Ja som odpovedal: „Vidím prút mandľovníka.“ Hospodin mi povedal: „Dobre si videl, pretože bdiem nad svojím slovom, aby som ho splnil.“ Potom mi zaznelo slovo Hospodina druhý raz takto: „Čo vidíš?“ Povedal som: „Vidím prekypujúci hrniec a jeho otvor je od severu.“ Hospodin mi povedal: „Od severu sa valí pohroma na všetkých obyvateľov krajiny. Veď zavolám na všetky kmene kráľovstiev na severe,“ znie výrok Hospodina. „Prídu a každý si postaví trón pred vchodom do brán Jeruzalema proti všetkým hradbám dookola a proti všetkým judským mestám. Potom vynesiem svoj rozsudok nad nimi pre všetku ich zlobu, pretože ma opustili, pálili kadidlo cudzím bohom a klaňali sa výtvoru svojich rúk. Ty si však opáš bedrá, vstaň a povedz im všetko, čo som ti prikázal! Nemaj pred nimi strach, aby som ťa nimi nenastrašil! Pozri, ja som ťa dnes urobil opevneným mestom, železným stĺpom a bronzovou hradbou proti celej krajine, proti kráľom Judska a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny. Budú proti tebe bojovať, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou,“ znie výrok Hospodina, „aby som ťa zachránil.“