Ozeáš 6:1-11

‚Poďte, vráťme sa k Hospodinovi! On nás totiž roztrhal a on nás aj uzdraví, on nás udrel a on nás aj obviaže. Po dvoch dňoch nás oživí, na tretí deň nás vzkriesi a budeme žiť pred jeho tvárou, spoznáme ho a budeme sa usilovať o poznanie Hospodina. Jeho východ je istý ako východ rannej zory a jeho príchod je pre nás ako príchod dažďa, jesenného a jarného dažďa, ktorý zvlažuje zem.‘ Čo si s tebou počať, Efrajim? Čo si s tebou počať, Júda? Veď vaše milosrdenstvo je ako ranný oblak alebo ako rosa, čo sa hneď stratí. Preto som ich okresával prostredníctvom prorokov, zabíjal som ich slovami svojich úst. Moje právo vychádza ako svetlo; lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu, poznanie Boha viac ako spaľované obety. Oni však porušili zmluvu v Adame, tam ma zradili. Gileád je mestom zločincov so stopami po krvi. Ako tlupa číhajúcich záškodníkov je spolok kňazov, zabíjajú na ceste do Síchemu; áno, páchajú nehanebnosti! V dome Izraela som videl strašnú vec: je tam smilstvo Efrajima, poškvrnil sa Izrael. Aj tebe, Júda, nastane žatva, keď zmením údel Izraela.