Druhá Samuelova 22:2-16

Hovoril: „Hospodin je moja skala, moja pevnosť, môj vysloboditeľ. Môj Boh je moja skala, k nemu sa utiekam, môj štít, roh mojej spásy, moja pevnosť, moje útočisko: môj záchranca, zachránil si ma pred násilím. Volám na Hospodina, ktorý je hoden chvály, som zachránený pred svojimi nepriateľmi. Oblievali ma vlny smrti, prívaly záhuby ma vydesili. Stiesnili ma putá podsvetia, nástrahy smrti šli mi v ústrety. V úzkosti som volal k Hospodinovi, kričal som o pomoc k svojmu Bohu. Vo svojom chráme vypočul môj hlas, moje výkriky prenikli k jeho sluchu. Zem sa pohla a zatriasla, zachveli sa základy nebies, pohli sa, lebo vzplanul hnevom. Dym sa mu valil z nozdier, oheň z jeho úst pohlcoval, žeravé uhlíky blčali z neho. Naklonil nebesia a zostúpil, pod nohami mal mrákavu. Niesol sa na cherubovi a letel, vznášal sa na krídlach vetra. Obklopil sa temnotou, z temných vôd a hustých oblakov si spravil stany. Jeho jasom sa uhlíky vznietili do žerava. Hospodin zahrmel z neba, Najvyšší sa ozval. Vystrelil šípy a rozohnal ich, zmiatol ich bleskom. Objavili sa morské dná, obnažili sa základy sveta, lebo si pohrozil, Hospodin, a zadul svojím rozhnevaným dychom.