Druhá Makabejcov 14
14
Nikanorova výprava a Alkimove intrigy
1O tri roky neskôr sa Júdovi ľudia dozvedeli, že Seleukov syn Demetrios sa po medzipristátí v Tripolise priplavil so silným vojskom a loďstvom 2a potom, čo dal zabiť Antiocha a jeho tútora Lysiasa, zmocnil sa krajiny. 3Istý Alkimos, bývalý veľkňaz, ktorý sa v čase rozbrojov bez donútenia poškvrňoval, pochopil, že sa už nijakým spôsobom nemôže zachrániť a tobôž nie získať prístup k svätému oltáru. 4Preto v stopäťdesiatom prvom roku prišiel ku kráľovi Demetriovi, priniesol mu zlatý veniec, palmovú ratolesť a okrem toho niekoľko olivových vetvičiek, aké sa zvyčajne používali v chráme. V ten deň nepodnikol nič iné. 5Keď ho však Demetrios pozval na zasadanie rady a vypytoval sa, aká je situácia medzi Židmi a aké majú plány, chopil sa príležitosti uplatniť svoj nerozumný zámer a odpovedal: 6„Skupina Židov, ktorí sa nazývajú chasidi a ktorých vedie Júda Makabejský, podnecujú vojny a vyvolávajú vzbury. Nedovoľujú, aby sa ríša dožila trvalého pokoja. 7Preto som bol zbavený svojej dedičnej hodnosti — hovorím o veľkňazskom úrade — a prišiel som sem, 8a to predovšetkým z úprimnej starostlivosti o záujmy kráľa a okrem toho aj z ohľadu na svojich spoluobčanov. Lebo pre nerozumnosť spomenutých ľudí je ťažko postihnutý celý náš národ. 9Moja rada, kráľ: Ráč preskúmať toto všetko do podrobností a ujmi sa našej krajiny a nášho sužovaného ľudu, veď si známy svojou ľudomilnosťou, ktorá každému vychádza v ústrety. 10Lebo kým je Júda nažive, nebude v ríši pokoj.“
11Keď toto Alkimos povedal, ostatní kráľovi dôverníci nepriateľsky naladení proti Júdovi sa ponáhľali Demetria ešte viac podnecovať. 12Kráľ si hneď povolal Nikanora, dovtedajšieho náčelníka oddielov slonov a ustanovil ho za správcu Judska. 13Vyslal ho ta s rozkazom, aby zabil Júdu, aby rozprášil jeho spolubojovníkov a aby ustanovil Alkima za veľkňaza svätého chrámu. 14Pohania v Judsku, ktorí utekali pred Júdom, húfne sa pridávali k Nikanorovi, lebo sa nazdávali, že nešťatie a pohromy Židov budú znamenať ich šťastie.
Zmierenie Júdu a Nikanora
15Keď sa Židia dopočuli, že sa Nikanor približuje a že sa k nemu pripájajú pohania, sypali na seba prach a úpenlivo prosili toho, ktorý si pred vekmi vyvolil svoj ľud a vždy sa viditeľnými zásahmi ujímal svojho vlastníctva. 16Na rozkaz veliteľa sa hneď pohli a pri dedine Dessau sa stretli s nepriateľom. 17Keď sa Júdov brat Šimon zrazil s Nikanorom, takmer utrpel porážku, lebo ho nepriatelia znenazdania vydesili. 18No keď Nikanor počul o veľkej chrabrosti Júdových spolubojovníkov a o ich oduševnení v bojoch za vlasť, vzdal sa úmyslu prelievať krv. 19Poslal preto Posidónia, Teodota a Matatiáša, aby ponúkli a prijali záruky mieru. 20Po veľmi dôkladnom preskúmaní podrobností veliteľ oboznámil vojakov so stavom vecí. Keď sa ukázalo, že majú rovnaký názor, vyjadrili súhlas s dohodou. 21Určili deň, keď sa stretnú medzi štyrmi očami. Z jednej i z druhej strany vyšiel dopredu voz a postavili kreslá. 22Júda rozostavil na vhodných miestach ozbrojených mužov, aby zabránil nečakanej nečestnosti zo strany nepriateľov. Spoločné rozhovory však prebiehali v ovzduší súladu. 23Nikanor sa potom zdržiaval v Jeruzaleme a neurobil nič neprístojné. Prepustil zástupy, ktoré sa k nemu húfne nahrnuli. 24Júdu mal stále pri sebe a bol tomuto mužovi srdečne naklonený. 25Povzbudzoval ho, aby sa oženil a mal deti. Júda sa oženil, mal sa dobre a tešil sa zo života. 26Keď Alkimos videl vzájomnú zhodu medzi Nikanorom a Júdom, zadovážil si odpis uzavretých zmlúv, išiel s nimi k Demetriovi a žaloval, že Nikanor má protištátne zámery, pretože určil Júdu, zákerného nepriateľa ríše, za svojho nástupcu. 27Tieto obvinenia z úst tohto podliaka zaúčinkovali na kráľa tak, že vzbĺkol hnevom a v rozčúlení napísal Nikanorovi. Oznámil mu, že vonkoncom nesúhlasí so zmluvami, a prikázal, aby ihneď poslal toho Makabejca v putách do Antiochie. 28Keď sa to Nikanor dozvedel, ohromilo ho to. Veľmi ťažko sa zmieroval s tým, že by mal zrušiť, čo už bolo dohodnuté. Veď ten druhý sa nedopustil nijakého bezprávia. 29Kráľovi však odporovať nemohol. Preto striehol na vhodnú príležitosť, keď to bude môcť vykonať úskokom. 30Lenže Makabejec si všimol, že Nikanor sa voči nemu správa chladnejšie a že pri stretnutiach je menej zdvorilý ako zvyčajne. Z toho usúdil, že táto odmeranosť neveští nič dobré, a tak zhromaždil okolo seba nemalý počet svojich ľudí a skrýval sa pred Nikanorom. 31Keď si Nikanor uvedomil, že ho Júda šikovne oklamal, prišiel k veľkému svätému chrámu, práve keď kňazi prinášali predpísané obety. Rozkázal, aby mu toho muža vydali. 32Keď pod prísahou tvrdili, že nevedia, kde je teraz ten, ktorého hľadá, 33vystrel svoju pravicu proti chrámu a zaprisahal sa: „Ak mi nevydáte Júdu zviazaného, zrovnám tento Boží dom so zemou. Zrúcam obetný oltár a postavím tu nádherný chrám Dionýzovi!“ 34Po týchto slovách odišiel. Kňazi však vystreli ruky k nebu a vzývali toho, ktorý vždy vedie boj za náš národ: 35„Tebe, Pánovi všetkého, hoci nič nepotrebuješ, sa zapáčilo mať príbytok medzi nami.#Dt 12,5; 1Krľ 8,27 36Teraz, svätý Pane, od ktorého vychádza každé posvätenie, zachovaj naveky bez poškvrny tento nedávno očistený dom.“#Iz 6,3
Razisova smrť
37Istého Razisa, jedného z jeruzalemských starších, udali u Nikanora. Bol to muž, ktorý miloval spoluobčanov a mal vynikajúcu povesť. Pre jeho dobrotu ho nazývali otcom Židov. 38Veď len nedávno, za čias roztržky, ho obžalovali, že sa neochvejne drží židovstva; bol totiž ochotný za židovstvo so všetkou horlivosťou vydať telo i dušu. 39Nikanor chcel dať jasne najavo svoj odpor voči Židom, preto poslal vyše päťsto vojakov, aby ho zadržali. 40Myslel si, že im jeho zatknutím spôsobí ťažký úder. 41Keď sa vojenské roty už-už mali zmocniť veže a vylomiť bránu do dvora, a keď im kázali priniesť oheň a podpáliť brány, Razis, obkľúčený zo všetkých strán, nastavil meč proti sebe.#1Sam 31,4 42Radšej chcel čestne zomrieť než padnúť do rúk hriešnikom a svoju šľachetnosť vystaviť nedôstojnej potupe. 43V tej náhlivosti a rozčúlení sa však nezasiahol presne. Medzitým už roty vnikali dnu cez brány, a tak vybehol odvážne na múr a udatne sa vrhol na zástup. 44Vojaci sa rýchlo rozostúpili, takže vznikla medzera a on padol doprostred na prázdne miesto. 45Ešte žil a plný vášnivého hnevu sa postavil. Prúdom sa mu valila krv z bolestivých rán. Behom prenikol cez zástupy a zastal na strmej skale. 46Keď už celkom stiekol z krvi, vytrhol si vnútornosti a oboma rukami ich hodil na zástupy. Pritom vzýval Vládcu života a ducha, aby mu ich znova vrátil. Takto opustil tento svet.
Aktuálne označené:
Druhá Makabejcov 14: SEBDT
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
Slovenský ekumenický preklad, 4. opravené vydanie, 2017. © Slovenská biblická spoločnosť