Prvá Samuelova 30:1-31

Na tretí deň došiel Dávid so svojimi mužmi do Ciklagu. Amalékovia predtým vtrhli do Negevu a Ciklagu; Ciklag dobyli a vypálili. Ženy, čo tam boli, i všetkých bez výnimky odvliekli do zajatia a pokračovali v ceste. Nikoho však nezabili, len ich hnali. Keď prišiel Dávid so svojimi mužmi k mestu, zistil, že je vypálené a že ich ženy, synovia a dcéry boli odvlečení. Dávid a ľud, čo ho sprevádzal, sa pustili do prenikavého náreku; plakali až do úplného vyčerpania. Aj obe Dávidove ženy, Achinoam z Jezreelu a ženu po Nabálovi Abigajil z Karmelu, odvliekli do zajatia. Dávid sa tým dostal do tiesnivého položenia, lebo sa mu ľud vyhrážal ukameňovaním. Všetci boli totiž roztrpčení, každý pre svojho syna a dcéru. Dávid však našiel odvahu v Hospodinovi, svojom Bohu. Dávid povedal kňazovi Ebjatárovi, Achimelechovmu synovi: „Prines mi efód!“ Ebjatár mu ho teda priniesol. Dávid si pýtal odpoveď od Hospodina na otázku: „Ak budem prenasledovať tú hordu, dohoním ju?“ Odpoveď znela: „Prenasleduj ich, iste ich dohoníš a svojich vyslobodíš.“ Dávid nato odišiel a s ním aj šesťsto mužov, ktorí ho sprevádzali; prišli k potoku Besór, kde sa niektorí zastavili. Dávid pokračoval v prenasledovaní Amalékov so štyristo mužmi; dvesto príliš unavených mužov tam však zostalo. Tí sa nevládali prebrodiť cez potok Besór. V poli našli nejakého Egypťana a priviedli ho k Dávidovi. Dali sa mu najesť chleba a napiť vody. Dali mu aj trochu lisovaných fíg a dve priehrštia sušených hrozienok. Keď si zajedol, pookrial, lebo už tri dni a tri noci neokúsil ani chlieb, ani vodu. Dávid sa ho spýtal: „Komu patríš a odkiaľ si?“ Odpovedal mu: „Som mladý Egypťan, sluha istého Amaléka. Keď som pred tromi dňami ochorel, môj pán ma prepustil. Robili sme vpády do južnej oblasti Kereťanov, do južnej oblasti Judska i do južnej oblasti Kalébovcov a vypálili sme Ciklag.“ Dávid sa spýtal: „Mohol by si ma k tej horde zaviesť?“ On odvetil: „Prisahaj mi na Boha, že ma nezabiješ a nevydáš môjmu pánovi, potom ťa k tej zberbe privediem.“ Keď ho ta priviedol, Amalékovia boli roztrúsení po celom kraji. Jedli, pili a hodovali z celej tej veľkej koristi, ktorú pobrali z krajiny Filištíncov a z Judska. Dávid ich zabíjal od rána do večera nasledujúceho dňa. Nikto z nich neušiel okrem štyristo mládencov, ktorí nasadli na ťavy a ušli. Dávid zachránil všetko, čo Amalékovia pobrali, a vyslobodil i svoje dve ženy. Nikto z nich nechýbal, ani deti, ani dospelí, ani synovia, ani dcéry. Korisť a všetko, čo im pobrali, priviedol Dávid späť. Dávid pobral všetky ovce a dobytok. Tí, čo ich hnali, a boli pred stádom, volali: „To je Dávidova korisť!“ Potom prišiel Dávid k tým dvesto mužom, ktorí pre vyčerpanosť nešli za ním a ktorých zanechal pri potoku Besór. Tí vyšli oproti Dávidovi a jeho mužom. Keď sa Dávid priblížil k ľuďom, spýtal sa, ako sa majú. No všetci zlí a naničhodní ľudia spomedzi tých, čo sprevádzali Dávida, sa ozvali: „Tí, čo nešli s nami, nedostanú z koristi, ktorú sme získali. Každý dostane svoju ženu a svojho syna. Nech si ich odvedú a odídu.“ Dávid však povedal: „Bratia moji, nerobte tak s tým, čo nám dal Hospodin. On nás zachránil a hordu, čo sa na nás vyrútila, nám vydal do rúk. S tým nemožno súhlasiť. Rovnaký podiel patrí bojovníkovi ako strážcovi výstroja. Spoločne sa podelia.“ To platilo odvtedy i ďalej a ustanovil to za právoplatný poriadok, platný v Izraeli dodnes. Keď prišiel Dávid do Ciklagu, poslal z tej koristi starším Judska, svojim priateľom a odkázal: „Tu máte podiel z koristi od Hospodinových nepriateľov. Určený je pre tých, čo bývajú v Bételi, v Ramót-Negeve, v Jattíre, v Aroéri, v Sifmóte, v Eštemoe, v Rachále, v mestách Jerachmeelovcov, v mestách Kénitov, v Chorme, v Bór-Ašáne, v Atáchu, v Hebrone a na všetkých miestach, ktoré Dávid navštevoval so svojimi mužmi.“