Prvá Samuelova 30:1-31
Prvá Samuelova 30:1-31 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Na tretí deň došiel Dávid so svojimi mužmi do Ciklagu. Amalékovia predtým vtrhli do Negevu a Ciklagu; Ciklag dobyli a vypálili. Ženy, čo tam boli, i všetkých bez výnimky odvliekli do zajatia a pokračovali v ceste. Nikoho však nezabili, len ich hnali. Keď prišiel Dávid so svojimi mužmi k mestu, zistil, že je vypálené a že ich ženy, synovia a dcéry boli odvlečení. Dávid a ľud, čo ho sprevádzal, sa pustili do prenikavého náreku; plakali až do úplného vyčerpania. Aj obe Dávidove ženy, Achinoam z Jezreelu a ženu po Nabálovi Abigajil z Karmelu, odvliekli do zajatia. Dávid sa tým dostal do tiesnivého položenia, lebo sa mu ľud vyhrážal ukameňovaním. Všetci boli totiž roztrpčení, každý pre svojho syna a dcéru. Dávid však našiel odvahu v Hospodinovi, svojom Bohu. Dávid povedal kňazovi Ebjatárovi, Achimelechovmu synovi: „Prines mi efód!“ Ebjatár mu ho teda priniesol. Dávid si pýtal odpoveď od Hospodina na otázku: „Ak budem prenasledovať tú hordu, dohoním ju?“ Odpoveď znela: „Prenasleduj ich, iste ich dohoníš a svojich vyslobodíš.“ Dávid nato odišiel a s ním aj šesťsto mužov, ktorí ho sprevádzali; prišli k potoku Besór, kde sa niektorí zastavili. Dávid pokračoval v prenasledovaní Amalékov so štyristo mužmi; dvesto príliš unavených mužov tam však zostalo. Tí sa nevládali prebrodiť cez potok Besór. V poli našli nejakého Egypťana a priviedli ho k Dávidovi. Dali sa mu najesť chleba a napiť vody. Dali mu aj trochu lisovaných fíg a dve priehrštia sušených hrozienok. Keď si zajedol, pookrial, lebo už tri dni a tri noci neokúsil ani chlieb, ani vodu. Dávid sa ho spýtal: „Komu patríš a odkiaľ si?“ Odpovedal mu: „Som mladý Egypťan, sluha istého Amaléka. Keď som pred tromi dňami ochorel, môj pán ma prepustil. Robili sme vpády do južnej oblasti Kereťanov, do južnej oblasti Judska i do južnej oblasti Kalébovcov a vypálili sme Ciklag.“ Dávid sa spýtal: „Mohol by si ma k tej horde zaviesť?“ On odvetil: „Prisahaj mi na Boha, že ma nezabiješ a nevydáš môjmu pánovi, potom ťa k tej zberbe privediem.“ Keď ho ta priviedol, Amalékovia boli roztrúsení po celom kraji. Jedli, pili a hodovali z celej tej veľkej koristi, ktorú pobrali z krajiny Filištíncov a z Judska. Dávid ich zabíjal od rána do večera nasledujúceho dňa. Nikto z nich neušiel okrem štyristo mládencov, ktorí nasadli na ťavy a ušli. Dávid zachránil všetko, čo Amalékovia pobrali, a vyslobodil i svoje dve ženy. Nikto z nich nechýbal, ani deti, ani dospelí, ani synovia, ani dcéry. Korisť a všetko, čo im pobrali, priviedol Dávid späť. Dávid pobral všetky ovce a dobytok. Tí, čo ich hnali, a boli pred stádom, volali: „To je Dávidova korisť!“ Potom prišiel Dávid k tým dvesto mužom, ktorí pre vyčerpanosť nešli za ním a ktorých zanechal pri potoku Besór. Tí vyšli oproti Dávidovi a jeho mužom. Keď sa Dávid priblížil k ľuďom, spýtal sa, ako sa majú. No všetci zlí a naničhodní ľudia spomedzi tých, čo sprevádzali Dávida, sa ozvali: „Tí, čo nešli s nami, nedostanú z koristi, ktorú sme získali. Každý dostane svoju ženu a svojho syna. Nech si ich odvedú a odídu.“ Dávid však povedal: „Bratia moji, nerobte tak s tým, čo nám dal Hospodin. On nás zachránil a hordu, čo sa na nás vyrútila, nám vydal do rúk. S tým nemožno súhlasiť. Rovnaký podiel patrí bojovníkovi ako strážcovi výstroja. Spoločne sa podelia.“ To platilo odvtedy i ďalej a ustanovil to za právoplatný poriadok, platný v Izraeli dodnes. Keď prišiel Dávid do Ciklagu, poslal z tej koristi starším Judska, svojim priateľom a odkázal: „Tu máte podiel z koristi od Hospodinových nepriateľov. Určený je pre tých, čo bývajú v Bételi, v Ramót-Negeve, v Jattíre, v Aroéri, v Sifmóte, v Eštemoe, v Rachále, v mestách Jerachmeelovcov, v mestách Kénitov, v Chorme, v Bór-Ašáne, v Atáchu, v Hebrone a na všetkých miestach, ktoré Dávid navštevoval so svojimi mužmi.“
Prvá Samuelova 30:1-31 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Na tretí deň došiel Dávid so svojimi mužmi do Ciklagu. Amalékovia predtým vtrhli do Negevu a Ciklagu; Ciklag dobyli a vypálili. Ženy, čo tam boli, i všetkých bez výnimky odvliekli do zajatia a pokračovali v ceste. Nikoho však nezabili, len ich hnali. Keď prišiel Dávid so svojimi mužmi k mestu, zistil, že je vypálené a že ich ženy, synovia a dcéry boli odvlečení. Dávid a ľud, čo ho sprevádzal, sa pustili do prenikavého náreku; plakali až do úplného vyčerpania. Aj obe Dávidove ženy, Achinoam z Jezreelu a ženu po Nabálovi Abigajil z Karmelu, odvliekli do zajatia. Dávid sa tým dostal do tiesnivého položenia, lebo sa mu ľud vyhrážal ukameňovaním. Všetci boli totiž roztrpčení, každý pre svojho syna a dcéru. Dávid však našiel odvahu v Hospodinovi, svojom Bohu. Dávid povedal kňazovi Ebjatárovi, Achimelechovmu synovi: „Prines mi efód!“ Ebjatár mu ho teda priniesol. Dávid si pýtal odpoveď od Hospodina na otázku: „Ak budem prenasledovať tú hordu, dohoním ju?“ Odpoveď znela: „Prenasleduj ich, iste ich dohoníš a svojich vyslobodíš.“ Dávid nato odišiel a s ním aj šesťsto mužov, ktorí ho sprevádzali; prišli k potoku Besór, kde sa niektorí zastavili. Dávid pokračoval v prenasledovaní Amalékov so štyristo mužmi; dvesto príliš unavených mužov tam však zostalo. Tí sa nevládali prebrodiť cez potok Besór. V poli našli nejakého Egypťana a priviedli ho k Dávidovi. Dali sa mu najesť chleba a napiť vody. Dali mu aj trochu lisovaných fíg a dve priehrštia sušených hrozienok. Keď si zajedol, pookrial, lebo už tri dni a tri noci neokúsil ani chlieb, ani vodu. Dávid sa ho spýtal: „Komu patríš a odkiaľ si?“ Odpovedal mu: „Som mladý Egypťan, sluha istého Amaléka. Keď som pred tromi dňami ochorel, môj pán ma prepustil. Robili sme vpády do južnej oblasti Kereťanov, do južnej oblasti Judska i do južnej oblasti Kalébovcov a vypálili sme Ciklag.“ Dávid sa spýtal: „Mohol by si ma k tej horde zaviesť?“ On odvetil: „Prisahaj mi na Boha, že ma nezabiješ a nevydáš môjmu pánovi, potom ťa k tej zberbe privediem.“ Keď ho ta priviedol, Amalékovia boli roztrúsení po celom kraji. Jedli, pili a hodovali z celej tej veľkej koristi, ktorú pobrali z krajiny Filištíncov a z Judska. Dávid ich zabíjal od rána do večera nasledujúceho dňa. Nikto z nich neušiel okrem štyristo mládencov, ktorí nasadli na ťavy a ušli. Dávid zachránil všetko, čo Amalékovia pobrali, a vyslobodil i svoje dve ženy. Nikto z nich nechýbal, ani deti, ani dospelí, ani synovia, ani dcéry. Korisť a všetko, čo im pobrali, priviedol Dávid späť. Dávid pobral všetky ovce a dobytok. Tí, čo ich hnali, a boli pred stádom, volali: „To je Dávidova korisť!“ Potom prišiel Dávid k tým dvesto mužom, ktorí pre vyčerpanosť nešli za ním a ktorých zanechal pri potoku Besór. Tí vyšli oproti Dávidovi a jeho mužom. Keď sa Dávid priblížil k ľuďom, spýtal sa, ako sa majú. No všetci zlí a naničhodní ľudia spomedzi tých, čo sprevádzali Dávida, sa ozvali: „Tí, čo nešli s nami, nedostanú z koristi, ktorú sme získali. Každý dostane svoju ženu a svojho syna. Nech si ich odvedú a odídu.“ Dávid však povedal: „Bratia moji, nerobte tak s tým, čo nám dal Hospodin. On nás zachránil a hordu, čo sa na nás vyrútila, nám vydal do rúk. S tým nemožno súhlasiť. Rovnaký podiel patrí bojovníkovi ako strážcovi výstroja. Spoločne sa podelia.“ To platilo odvtedy i ďalej a ustanovil to za právoplatný poriadok, platný v Izraeli dodnes. Keď prišiel Dávid do Ciklagu, poslal z tej koristi starším Judska, svojim priateľom a odkázal: „Tu máte podiel z koristi od Hospodinových nepriateľov. Určený je pre tých, čo bývajú v Bételi, v Ramót-Negeve, v Jattíre, v Aroéri, v Sifmóte, v Eštemoe, v Rachále, v mestách Jerachmeelovcov, v mestách Kénitov, v Chorme, v Bór-Ašáne, v Atáchu, v Hebrone a na všetkých miestach, ktoré Dávid navštevoval so svojimi mužmi.“
Prvá Samuelova 30:1-31 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Keď Dávid a jeho mužovia na tretí deň došli do Sikelegu, vpadli Amalekiti na rovinu a do Sikelegu, dobyli Sikeleg a vypálili ho ohňom. Ženy, ktoré v ňom boli, zajali od najmenších po najväčšie. Nezabili nikoho, iba odviedli a šli svojou cestou. Keď Dávid a jeho mužovia došli do mesta a videli, že je vypálené ohňom a ich ženy, synovia a dcéry sú zajaté, pozdvihol Dávid a mužstvo, ktoré bolo s ním, hlas a plakali, až nemali už síl plakať. Aj obe Dávidove manželky, Jezraelitka Achinoam a žena karmelského Nábala Abigail padli do zajatia. Dávid bol vo veľkej úzkosti, lebo mužstvo hovorilo, že ho treba ukameňovať, veď duše celého mužstva boli roztrpčené pre ich synov a dcéry. Ale Dávid sa vzmužil v Pánovi, svojom Bohu. Tu Dávid povedal Achimelechovmu synovi, kňazovi Abiatarovi: „Dones mi efód!“ Abiatar doniesol Dávidovi efód a Dávid sa spýtal Pána: „Mám prenasledovať tú bandu? Dohoním ju?“ Odpovedal mu: „Prenasleduj, lebo ich isto dohoníš a všetko oslobodíš!“ Nato sa Dávid pohol, aj šesťsto mužov, ktorí boli s ním, a došli k potoku Besor. (Ostatní však ostali.) Dávid potom prenasledoval (nepriateľa) so štyristo mužmi; dvesto mužov, ktorí boli prislabí prebrodiť rieku Besor, ostalo. Na poli našli akéhosi Egypťana. Priviedli ho k Dávidovi, dali mu chleba, aby si zajedol, a napojili ho vodou. Dali mu aj kus figového koláča a dva strapce hrozienok. Keď si zajedol, vrátil sa doňho duch, lebo tri dni a tri noci nejedol chlieb a nepil vodu, a Dávid sa ho opýtal: „Ku komu patríš a odkiaľ si?“ Odpovedal: „Som egyptský chlapec, otrok istého Amalekitu. Môj pán ma tu nechal, lebo som pred troma dňami ochorel. Vpadli sme na rovinu Kréťanov, na tú, čo patrí Júdovi, a na rovinu Kalebovu a Sikeleg sme vypálili ohňom.“ Dávid sa ho opýtal: „Povedieš ma za tou bandou?“ Odpovedal: „Zaprisahaj sa mi na Boha, že ma neusmrtíš a že ma nevydáš do ruky môjho pána, tak ťa povediem za tou bandou.“ Zaviedol ich. A hľa, rozprestierali sa po celej krajine, jedli, pili a oslavovali veľkú korisť, ktorú zobrali v krajine Filištíncov a v júdskej krajine. A Dávid ich bil od svitu až do večera (nasledujúceho dňa) a nezachránil sa nik z nich, iba štyristo mladých mužov, ktorí vysadli na ťavy a ušli. Tak Dávid oslobodil všetko, čo zobrali Amalekiti; aj svoje dve manželky Dávid oslobodil. Nič sa im nestratilo, ani malé, ani veľké veci, ani synovia, ani dcéry, ani korisť, ani nič, čo im odňali; Dávid všetko doniesol naspäť. Potom Dávid vzal všetky ovce a dobytok a tí, čo ich pred ním hnali, vraveli: „Toto je Dávidova korisť.“ Keď Dávid prišiel k dvesto mužom, ktorí boli takí slabí, že nemohli ísť za Dávidom, a preto ich nechal pri rieke Besor, oni vyšli v ústrety Dávidovi a v ústrety mužstvu, ktoré bolo s ním. Dávid pristúpil k ľuďom a pozdravil ich. Ale všelijakí zlí a naničhodní ľudia z mužov, čo išli s Dávidom, sa ozvali a hovorili: „Pretože nešli s nami, nedostanú z koristi, ktorú sme oslobodili; každý nech si vezme len svoju ženu a svojich synov a nech ide!“ Ale Dávid povedal: „Nerobte tak, bratia, za to, čo nám dal Pán! Zachránil nás a dal nám do ruky bandu, ktorá išla proti nám. Ktože bude v tejto veci na vás počúvať? Veď taká istá čiastka patrí tomu, kto tiahne do boja ako tomu, kto ostáva pri batožine! Podelia sa rovnako.“ A tak to bolo od toho dňa aj naďalej. Urobil to pravidlom a zákonom v Izraeli až po dnešný deň. Keď Dávid došiel do Sikelegu, poslal z koristi starším Júdu, svojim priateľom s odkazom: „Tu máte dar z koristi Pánových nepriateľov.“ Tým, čo boli v Beteli, tým, čo boli v Ráme na Rovine, tým, čo boli v Jatire, tým, čo boli v Aroeri, tým, čo boli v Sefamote, tým, čo boli v Estamo. Tým, čo boli v Rachali, tým, čo boli v mestách Jerameelitov, a tým, čo boli v mestách Kinejcov. Tým, čo boli v Arame, tým, čo boli v Bór-Asáne, tým, čo boli v Atachu. Tým, čo boli v Hebrone, a všetkým miestam, kadiaľ prechodil Dávid a jeho mužovia.
Prvá Samuelova 30:1-31 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Na tretí deň, keď prišiel Dávid so svojimi mužmi do Ciklagu, Amálékovia vtrhli do Negebu a do Ciklagu, Ciklag dobyli a vypálili ho.Ženy, ktoré boli v ňom, odvliekli do zajatia, a to od najmladších po najstaršie. Nikoho nezabili, ale hnali ich, a tak šli svojou cestou.Keď prišiel Dávid so svojimi mužmi k mestu, ajhľa, bolo vypálené a ženy, synovia i dcéry boli odvlečení do zajatia.Vtedy Dávid a ľud, ktorý bol s ním, pustili sa do hlasného náreku, takže už nemali ani síl.Obe Dávidove ženy boli odvlečené: Áchínóam Jezreelská a Abigajil, žena Nábála Karmelského.Tak sa dostal Dávid do tiesne, lebo ľud hovoril, že ho ukameňuje, pretože všetok ľud bol rozhorčený: jeden pre synov, druhý pre dcéry. Ale Dávid našiel posilu v Hospodinovi, svojom Bohu.Vtedy Dávid povedal kňazovi Ebjátárovi, synovi Achímelechovmu: Prines mi efód. Ebjátár priniesol Dávidovi efód.Dávid sa dopytoval Hospodina: Mám túto hordu prenasledovať? Dostihnem ju? Hospodin riekol: Prenasleduj, lebo iste ju dostihneš a ich vyslobodíš."Nato Dávid odišiel so šesťsto mužmi; došli k potoku Bešór, niektorí však zaostali.""Dávid teda prenasledoval so štyristo mužmi. Dvesto mužov totiž zaostalo; natoľko boli ustatí, že nemohli prejsť cez potok Bešór."Na poli našli Egypťana, priviedli ho k Dávidovi a dali mu najesť sa chleba a napiť vody.Podali mu kus figového koláča a dve hrudky hrozienok. Keď si zajedol, prišiel k sebe, lebo už tri dni a tri noci nejedol chlieb a nepil vodu."Dávid mu povedal: Čí si ty a odkiaľ si? On odpovedal: Som egyptský mládenec, sluha istého Amálékovca; môj pán ma opustil, pretože som pred tromi dňami ochorel."Vtrhli sme do Negebu Keretejcov, aj do územia Júdu, aj do Negebu Kalébovcov, a Ciklag sme vypálili."Vtedy mu Dávid povedal: Zaviedol by si ma k tej horde? On odpovedal: Na Boha mi prisahaj, že ma nezabiješ a nevydáš do rúk môjho pána; tak ťa privediem k tej horde."Priviedol ho, a hľa, boli roztratení po celej krajine. Jedli, pili a tancovali nad všetkou tou veľkou korisťou, ktorú pobrali v krajine Filištíncov a v Judsku.Dávid ich bil od úsvitu až do večera druhého dňa a neunikol z nich nikto, len štyristo mladých mužov, ktorí posadali na ťavy a ušli.Tak oslobodil Dávid všetko, čo pobrali Amálékovci, a vyslobodil aj obidve svoje ženy.Nechýbal im nikto, ani malý, ani veľký, ani synovia, ani dcéry a nič z koristi, ani z toho, čo im boli pobrali. Všetko to priviedol Dávid späť."Dávid zajal všetky ovce a dobytok; a hnali ich pred ním volajúc: To je Dávidova korisť."Keď prišiel Dávid k oným dvesto mužom, ktorí pre ustatosť nevládali ísť za ním, takže ich zanechal pri potoku Bešór, tí vyšli naproti Dávidovi a ľudu, ktorý bol s ním. Keď sa Dávid priblížil k ľudu, pozdravil ich."Ale všetci zlí a naničhodní ľudia, ktorí šli s Dávidom, vyhlásili: Pretože nešli s nami, nedáme im z koristi, ktorú sme zachránili, ale každému len jeho ženu a synov; nech si ich poberú a odídu."Dávid však povedal: Nerobte tak, bratia moji, s tým, čo nám dal Hospodin, ktorý nás zachránil a vydal do našich rúk hordu, ktorá vytiahla proti nám.Ktože vás poslúchne v tejto veci? Rovnaký bude podiel toho, ktorý šiel do boja, i podiel toho, ktorý ostal pri batožine. Rovnako sa podelia.Tak to bývalo od toho dňa i naďalej a urobil z toho zákon a obyčaj v Izraeli až dodnes.Keď Dávid prišiel do Ciklagu, poslal z koristi starším Judska, svojim priateľom, s odkazom: Tu máte dar z koristi z Hospodinových nepriateľov.Tým, ktorí boli v Bételi, v Rámót-Negebe, tým, ktorí boli v Jattíre,v Aróéri, a ktorí boli v Sifmóte, v Eštémóe,v Rachále, v mestách Jerachmeélovcov, v mestách Kénijcov,tým, ktorí boli v Chorme, v Bór-Ášane, v Atáku,v Chebróne a na všetkých miestach, po ktorých chodieval Dávid a jeho mužovia.