Prvá Samuelova 18:1-30

Keď Dávid skončil rozhovor so Šaulom, Jonatán prilipol celou dušou k Dávidovi. Jonatán ho miloval ako samého seba. V ten deň si ho vzal Šaul k sebe a znemožnil mu návrat k rodine. Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, pretože ho miloval ako samého seba. Jonatán vyzliekol zo seba plášť a dal ho Dávidovi, podobne i svoj výstroj: meč, luk a opasok. Všade na svojich výpravách, kam ho vysielal Šaul, mal Dávid úspech. Preto ho Šaul postavil na čelo svojich bojovníkov. To sa páčilo všetkému ľudu i Šaulovým služobníkom. Pri ich návrate, keď sa po víťazstve nad Filištíncom Dávid vracal, vyšli ženy zo všetkých izraelských miest za spevu a tancov oproti kráľovi Šaulovi s bubnami, s radostným spevom a hrou na hudobných nástrojoch. Ženy pri tanci spievali: „Šaul porazil svoje tisíce, Dávid však svoje desaťtisíce!“ Šaul sa preto veľmi rozhneval. Tento popevok sa mu vôbec nepáčil. Povedal si: „Dávidovi prisúdili desaťtisíce a mne len tisíce. Už mu len kráľovstvo chýba!“ Od tohto dňa Šaul stále zazeral na Dávida. Na druhý deň prepadol Šaula zlý duch od Boha, takže vystrájal vo svojom dome. Dávid ako obvykle hral na citare a Šaul držal kopiju. Šaul si povedal: „Pribodnem Dávida k stene;“ a hodil kopiju. Dávid sa však dva razy uhol. Šaul dostal z Dávida strach. S Dávidom bol totiž Hospodin, zatiaľ čo od Šaula sa odvrátil. Preto ho Šaul odstránil zo svojho kruhu a ustanovil ho za tisícnika. Vychádzal teda a vracal sa na čele ľudu. Na všetkých výpravách sa Dávidovi darilo a Hospodin bol s ním. Keď Šaul videl, že Dávid dosiahol veľký úspech, bál sa ho. Všetci Izraeliti a Júdovci mali Dávida radi, lebo im bol vodcom pri výpravách a návratoch. Šaul povedal Dávidovi: „Tu je moja najstaršia dcéra Merab. Dám ti ju za ženu, len mi statočne slúž a veď Hospodinove boje.“ Pritom si však myslel: „Nech nepadne mojou rukou, ale rukou Filištíncov.“ Dávid odpovedal Šaulovi: „Kto som ja a čo je môj rod, rodina môjho otca v Izraeli, aby som sa mohol stať kráľovým zaťom?“ No keď už mali vydať Šaulovu dcéru Merab za Dávida, dali ju za ženu Adrielovi z Mecholy. Do Dávida sa zamilovala Šaulova dcéra Michal. Keď to oznámili Šaulovi, súhlasil s tým. Povedal si totiž: „Vydám ju zaňho, aspoň mu bude osídlom a zasiahne ho ruka Filištíncov.“ Šaul zopakoval Dávidovi ponuku: „Dnes máš možnosť stať sa mojím zaťom.“ Šaul prikázal svojim služobníkom: „Prehovorte nenápadne Dávida: ‚Kráľ si ťa iste obľúbil a všetci jeho služobníci ťa majú radi. Mal by si sa stať kráľovým zaťom.‘“ Keď to Šaulovi služobníci predniesli Dávidovi, ten namietal: „Myslíte si, že sa len tak možno stať kráľovým zaťom? Veď som len chudobný a bezvýznamný človek.“ Služobníci oznámili Šaulovi všetko, čo povedal Dávid. Šaul poznamenal: „Odkážte Dávidovi, že kráľ od neho nežiada veno, ale sto predkožiek Filištíncov, aby sa tak pomstil na svojich nepriateľoch.“ Šaul sa nazdával, že prostredníctvom Filištíncov zasiahne Dávida. Jeho služobníci podali o tom Dávidovi správu. Dávid uvítal návrh, ako sa stať kráľovým zaťom. Ešte pred uplynutím stanoveného času sa Dávid so svojím mužstvom vydal na cestu. Medzi Filištíncami pobil dvesto mužov a ich predkožky v požadovanom počte predložil kráľovi, aby sa tak mohol stať jeho zaťom. Šaul mu dal svoju dcéru Michal za ženu. Šaul sa presvedčil, že Hospodin je s Dávidom a že jeho dcéra Michal Dávida miluje. Šaul sa preto ešte viac bál Dávida a stal sa mu natrvalo nepriateľom. Filištínski velitelia naďalej podnikali bojové výpravy. Keď však vyrazili, Dávid bol úspešnejší než ostatní Šaulovi služobníci. Tým sa Dávidovo meno veľmi preslávilo.