Logo YouVersion
Ikona Hľadať

Prvá Samuelova 18:1-30

Prvá Samuelova 18:1-30 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)

Keď Dávid skončil rozhovor so Šaulom, Jonatán prilipol celou dušou k Dávidovi. Jonatán ho miloval ako samého seba. V ten deň si ho vzal Šaul k sebe a znemožnil mu návrat k rodine. Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, pretože ho miloval ako samého seba. Jonatán vyzliekol zo seba plášť a dal ho Dávidovi, podobne i svoj výstroj: meč, luk a opasok. Všade na svojich výpravách, kam ho vysielal Šaul, mal Dávid úspech. Preto ho Šaul postavil na čelo svojich bojovníkov. To sa páčilo všetkému ľudu i Šaulovým služobníkom. Pri ich návrate, keď sa po víťazstve nad Filištíncom Dávid vracal, vyšli ženy zo všetkých izraelských miest za spevu a tancov oproti kráľovi Šaulovi s bubnami, s radostným spevom a hrou na hudobných nástrojoch. Ženy pri tanci spievali: „Šaul porazil svoje tisíce, Dávid však svoje desaťtisíce!“ Šaul sa preto veľmi rozhneval. Tento popevok sa mu vôbec nepáčil. Povedal si: „Dávidovi prisúdili desaťtisíce a mne len tisíce. Už mu len kráľovstvo chýba!“ Od tohto dňa Šaul stále zazeral na Dávida. Na druhý deň prepadol Šaula zlý duch od Boha, takže vystrájal vo svojom dome. Dávid ako obvykle hral na citare a Šaul držal kopiju. Šaul si povedal: „Pribodnem Dávida k stene;“ a hodil kopiju. Dávid sa však dva razy uhol. Šaul dostal z Dávida strach. S Dávidom bol totiž Hospodin, zatiaľ čo od Šaula sa odvrátil. Preto ho Šaul odstránil zo svojho kruhu a ustanovil ho za tisícnika. Vychádzal teda a vracal sa na čele ľudu. Na všetkých výpravách sa Dávidovi darilo a Hospodin bol s ním. Keď Šaul videl, že Dávid dosiahol veľký úspech, bál sa ho. Všetci Izraeliti a Júdovci mali Dávida radi, lebo im bol vodcom pri výpravách a návratoch. Šaul povedal Dávidovi: „Tu je moja najstaršia dcéra Merab. Dám ti ju za ženu, len mi statočne slúž a veď Hospodinove boje.“ Pritom si však myslel: „Nech nepadne mojou rukou, ale rukou Filištíncov.“ Dávid odpovedal Šaulovi: „Kto som ja a čo je môj rod, rodina môjho otca v Izraeli, aby som sa mohol stať kráľovým zaťom?“ No keď už mali vydať Šaulovu dcéru Merab za Dávida, dali ju za ženu Adrielovi z Mecholy. Do Dávida sa zamilovala Šaulova dcéra Michal. Keď to oznámili Šaulovi, súhlasil s tým. Povedal si totiž: „Vydám ju zaňho, aspoň mu bude osídlom a zasiahne ho ruka Filištíncov.“ Šaul zopakoval Dávidovi ponuku: „Dnes máš možnosť stať sa mojím zaťom.“ Šaul prikázal svojim služobníkom: „Prehovorte nenápadne Dávida: ‚Kráľ si ťa iste obľúbil a všetci jeho služobníci ťa majú radi. Mal by si sa stať kráľovým zaťom.‘“ Keď to Šaulovi služobníci predniesli Dávidovi, ten namietal: „Myslíte si, že sa len tak možno stať kráľovým zaťom? Veď som len chudobný a bezvýznamný človek.“ Služobníci oznámili Šaulovi všetko, čo povedal Dávid. Šaul poznamenal: „Odkážte Dávidovi, že kráľ od neho nežiada veno, ale sto predkožiek Filištíncov, aby sa tak pomstil na svojich nepriateľoch.“ Šaul sa nazdával, že prostredníctvom Filištíncov zasiahne Dávida. Jeho služobníci podali o tom Dávidovi správu. Dávid uvítal návrh, ako sa stať kráľovým zaťom. Ešte pred uplynutím stanoveného času sa Dávid so svojím mužstvom vydal na cestu. Medzi Filištíncami pobil dvesto mužov a ich predkožky v požadovanom počte predložil kráľovi, aby sa tak mohol stať jeho zaťom. Šaul mu dal svoju dcéru Michal za ženu. Šaul sa presvedčil, že Hospodin je s Dávidom a že jeho dcéra Michal Dávida miluje. Šaul sa preto ešte viac bál Dávida a stal sa mu natrvalo nepriateľom. Filištínski velitelia naďalej podnikali bojové výpravy. Keď však vyrazili, Dávid bol úspešnejší než ostatní Šaulovi služobníci. Tým sa Dávidovo meno veľmi preslávilo.

Prvá Samuelova 18:1-30 Slovenský ekumenický preklad (SEB)

Keď Dávid skončil rozhovor so Šaulom, Jonatán prilipol celou dušou k Dávidovi. Jonatán ho miloval ako samého seba. V ten deň si ho vzal Šaul k sebe a znemožnil mu návrat k rodine. Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, pretože ho miloval ako samého seba. Jonatán vyzliekol zo seba plášť a dal ho Dávidovi, podobne i svoj výstroj: meč, luk a opasok. Všade na svojich výpravách, kam ho vysielal Šaul, mal Dávid úspech. Preto ho Šaul postavil na čelo svojich bojovníkov. To sa páčilo všetkému ľudu i Šaulovým služobníkom. Pri ich návrate, keď sa po víťazstve nad Filištíncom Dávid vracal, vyšli ženy zo všetkých izraelských miest za spevu a tancov oproti kráľovi Šaulovi s bubnami, s radostným spevom a hrou na hudobných nástrojoch. Ženy pri tanci spievali: „Šaul porazil svoje tisíce, Dávid však svoje desaťtisíce!“ Šaul sa preto veľmi rozhneval. Tento popevok sa mu vôbec nepáčil. Povedal si: „Dávidovi prisúdili desaťtisíce a mne len tisíce. Už mu len kráľovstvo chýba!“ Od tohto dňa Šaul stále zazeral na Dávida. Na druhý deň prepadol Šaula zlý duch od Boha, takže vystrájal vo svojom dome. Dávid ako obvykle hral na citare a Šaul držal kopiju. Šaul si povedal: „Pribodnem Dávida k stene;“ a hodil kopiju. Dávid sa však dva razy uhol. Šaul dostal z Dávida strach. S Dávidom bol totiž Hospodin, zatiaľ čo od Šaula sa odvrátil. Preto ho Šaul odstránil zo svojho kruhu a ustanovil ho za tisícnika. Vychádzal teda a vracal sa na čele ľudu. Na všetkých výpravách sa Dávidovi darilo a Hospodin bol s ním. Keď Šaul videl, že Dávid dosiahol veľký úspech, bál sa ho. Všetci Izraeliti a Júdovci mali Dávida radi, lebo im bol vodcom pri výpravách a návratoch. Šaul povedal Dávidovi: „Tu je moja najstaršia dcéra Merab. Dám ti ju za ženu, len mi statočne slúž a veď Hospodinove boje.“ Pritom si však myslel: „Nech nepadne mojou rukou, ale rukou Filištíncov.“ Dávid odpovedal Šaulovi: „Kto som ja a čo je môj rod, rodina môjho otca v Izraeli, aby som sa mohol stať kráľovým zaťom?“ No keď už mali vydať Šaulovu dcéru Merab za Dávida, dali ju za ženu Adrielovi z Mecholy. Do Dávida sa zamilovala Šaulova dcéra Michal. Keď to oznámili Šaulovi, súhlasil s tým. Povedal si totiž: „Vydám ju zaňho, aspoň mu bude osídlom a zasiahne ho ruka Filištíncov.“ Šaul zopakoval Dávidovi ponuku: „Dnes máš možnosť stať sa mojím zaťom.“ Šaul prikázal svojim služobníkom: „Prehovorte nenápadne Dávida: ‚Kráľ si ťa iste obľúbil a všetci jeho služobníci ťa majú radi. Mal by si sa stať kráľovým zaťom.‘“ Keď to Šaulovi služobníci predniesli Dávidovi, ten namietal: „Myslíte si, že sa len tak možno stať kráľovým zaťom? Veď som len chudobný a bezvýznamný človek.“ Služobníci oznámili Šaulovi všetko, čo povedal Dávid. Šaul poznamenal: „Odkážte Dávidovi, že kráľ od neho nežiada veno, ale sto predkožiek Filištíncov, aby sa tak pomstil na svojich nepriateľoch.“ Šaul sa nazdával, že prostredníctvom Filištíncov zasiahne Dávida. Jeho služobníci podali o tom Dávidovi správu. Dávid uvítal návrh, ako sa stať kráľovým zaťom. Ešte pred uplynutím stanoveného času sa Dávid so svojím mužstvom vydal na cestu. Medzi Filištíncami pobil dvesto mužov a ich predkožky v požadovanom počte predložil kráľovi, aby sa tak mohol stať jeho zaťom. Šaul mu dal svoju dcéru Michal za ženu. Šaul sa presvedčil, že Hospodin je s Dávidom a že jeho dcéra Michal Dávida miluje. Šaul sa preto ešte viac bál Dávida a stal sa mu natrvalo nepriateľom. Filištínski velitelia naďalej podnikali bojové výpravy. Keď však vyrazili, Dávid bol úspešnejší než ostatní Šaulovi služobníci. Tým sa Dávidovo meno veľmi preslávilo.

Prvá Samuelova 18:1-30 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

A keď dokončil svoj rozhovor so Šaulom, Jonatánova duša sa privinula k Dávidovej duši a Jonatán ho miloval ako seba samého. V ten deň ho Šaul pojal sebou a nedovolil mu vrátiť sa do domu jeho otca. Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, lebo ho miloval ako seba samého. I vyzliekol si Jonatán plášť, ktorý mal na sebe, a dal ho Dávidovi; aj svoj výstroj, aj svoj meč, aj svoju kušu, aj svoj opasok. A Dávid úspešne vykonal všetko, čo mu Šaul zveril, preto ho Šaul postavil nad bojovníkov. A bol obľúbený u ľudu aj u Šaulovho služobníctva. Ale keď vchádzali, keď sa Dávid vracal po porážke Filištínca, vychádzali ženy zo všetkých izraelských miest so spevom a tancom v ústrety kráľovi Šaulovi, s bubnami, plesaním a harfami. A natešené ženy nôtili a hovorili: „Porazil Šaul svojich tisíc, ale Dávid svojich desaťtisíc.“ Vtedy sa Šaul veľmi nahneval a nepáčila sa mu táto reč. Vravel: „Dávidovi dali desaťtisíc a mne dali takých tisíc. Už mu chýba len kráľovstvo.“ A od toho dňa Šaul na Dávida zazeral. Na druhý deň zlý duch od Boha tak napadol Šaula, že zúril v dome. Dávid hral rukou na citare ako každý deň. Šaul mal v ruke kopiju. Vtom Šaul vrhol kopiju a pomyslel si: „Priklincujem Dávida k múru.“ Ale Dávid sa mu dva razy uhol. A Šaul sa bál Dávida, lebo s ním bol Pán, od Šaula sa však vzdialil. Preto ho Šaul dal od seba preč a urobil ho plukovníkom; i vychádzal a prichádzal na čele ľudu. V každom svojom podnikaní mal Dávid úspech, lebo s ním bol Pán. Keď Šaul videl, že má veľké šťastie, bál sa ho. Ale celý Izrael a Júda miloval Dávida, lebo on vychádzal a prichádzal v ich čele. Vtedy povedal Šaul Dávidovi: „Pozri, svoju najstaršiu dcéru Merobu ti dám za manželku. Len mi buď hrdinom a bojuj Pánove boje!“ Šaul si povedal: „Nech na ňom nie je moja ruka, nech je na ňom ruka Filištíncov!“ Dávid odpovedal Šaulovi: „Čo som ja a čo je môj život, rod môjho otca v Izraeli, že by som mal byť kráľovým zaťom?“ Ale keď prišiel čas, že Dávid mal dostať Šaulovu dcéru Merobu, dostal ju za manželku Hadriel z Mecholy. Šaulova dcéra Michol sa zamilovala do Dávida. Oznámila to Šaulovi a bolo mu to po vôli. Šaul si vravel: „Dám mu ju, nech mu je na osídlo a nech je na ňom ruka Filištíncov!“ A Dávidovi povedal Šaul druhý raz: „Teraz budeš mojím zaťom.“ A svojim sluhom Šaul prikázal: „Vravte Dávidovi dôverne toto: Hľa, kráľ má v tebe záľubu, aj jeho služobníci ťa majú radi. Teraz budeš kráľovým zaťom.“ Šaulovi sluhovia hovorili Dávidovi tieto veci do uší. Ale Dávid odpovedal: „Zdá sa vám to také ľahké stať sa kráľovým zaťom? Veď ja som človek chudobný a bezvýznamný!“ A služobníci oznámili Šaulovi: „Toto hovoril Dávid.“ Šaul odpovedal: „Toto povedzte Dávidovi: Kráľ nežiada zásnubné, iba sto predkožiek Filištíncov, aby sa vykonala pomsta na kráľových nepriateľoch.“ Ale Šaul zamýšľal vrhnúť Dávida do ruky Filištíncov. Sluhovia oznámili tieto slová Dávidovi a Dávidovi bolo po vôli stať sa (takto) kráľovým zaťom. Ešte ani neubehli dni, keď sa Dávid zobral, išiel so svojím mužstvom a zabil dvesto Filištíncov. Ich predkožky Dávid doniesol a v plnom počte ich dal kráľovi, aby sa stal kráľovým zaťom. Nato mu Šaul dal svoju dcéru Michol za ženu. Šaul teda videl a presvedčil sa, že s Dávidom je Pán. A Šaulova dcéra Michol ho milovala. Preto sa Šaul aj naďalej Dávida bál. Tak sa stal Šaul Dávidovým ustavičným nepriateľom. Filištínske kniežatá opätovne vyrážali; ale vždy, keď vyrazili, konal Dávid úspešnejšie ako všetci Šaulovi sluhovia a jeho meno bolo veľmi slávne.

Prvá Samuelova 18:1-30 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)

Keď Dávid dohovoril so Saulom, duša Jonatánova sa spojila s dušou Dávidovou. Jonatán si ho zamiloval ako seba samého.Saul ho toho dňa prijal k sebe a nedovolil mu vrátiť sa do otcovho domu.Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, lebo si ho zamiloval ako seba samého.Jonatán vyzliekol plášť, ktorý mal na sebe, dal ho Dávidovi, ako i svoje rúcho a meč, i svoj luk a opasok.Dávid tiahol všade, kam ho Saul posielal, a pritom si počínal rozumne, takže Saul ho postavil na čelo bojovníkov. To sa zapáčilo celému ľudu i Saulovým služobníkom. Pri ich príchode, keď sa Dávid vracal po zabití Filištínca, vyšli ženy zo všetkých izraelských miest, spievali, tancovali a výskali pred kráľom Saulom pri zvuku bubnov a cimbalov.Ženy si veselo pospevovali: Porazil Saul svojich tisíc a Dávid svojich desaťtisíc. Nato sa Saul veľmi rozhneval, lebo sa mu tá reč nepáčila, a povedal: Dávidovi dali desaťtisíc, a mne len tisíc, už mu nič nechýba, len samé kráľovstvo.Preto od toho dňa hľadel Saul krivým okom na Dávida."Na nasledujúci deň prišiel na Saula zlý duch od Hospodina, takže zúril vo svojom dome; Dávid však hral ako každý deň. A Saul mal v ruke kopiju."Vtom Saul hodil kopiju a povedal si: Pribodnem Dávida ku stene. Ale Dávid sa mu dvakrát uhol.Saul dostal strach z Dávida, pretože Hospodin bol s ním, ale od Saula odstúpil.Preto ho Saul odstránil od seba a ustanovil ho za tisícnika. I vychádzal a vchádzal na čele ľudu.Dávid si na všetkých svojich cestách počínal múdro a Hospodin bol s ním.Keď Saul videl, že si veľmi múdro počína, bál sa ho.Ale celý Izrael i Júda miloval Dávida, lebo on vychádzal a prichádzal na jeho čele. Saul povedal Dávidovi: Hľa, svoju najstaršiu dcéru Mérab ti dám za manželku, len buď udatný a bojuj boje Hospodinove. Pritom si však Saul sám pomyslel: Nech moja ruka nesiahne na neho, ale nech siahne po ňom ruka Filištíncov.Dávid povedal Saulovi: Kto som ja a čo je môj rod, čeľaď môjho otca v Izraeli, aby som sa stal kráľovým zaťom?V tom čase, keď Saulovu dcéru Mérab mali vydať za Dávida, dali ju za manželku Mechólatskému Adríélovi.Ale Saulova dcéra Míkal sa zamilovala do Dávida, a keď to oznámili Saulovi, páčilo sa mu to.Saul si povedal: Dám mu ju, nech mu bude osídlom a nech na neho siahne ruka Filištíncov. Preto Saul povedal Dávidovi druhýkrát: Dnes máš byť mojím zaťom.Svojim služobníkom Saul prikázal: Hovorte s Dávidom dôverne a povedzte mu: Hľa, kráľovi sa páčiš, i všetci jeho služobníci ťa majú radi, buď teda kráľovým zaťom.Keď Saulovi služobníci hovorili Dávidovi tieto slová, Dávid povedal: Či sa vám to zdá byť maličkosťou: stať sa kráľovým zaťom? Veď ja som chudobný a bezvýznamný muž!Vtedy mu Saulovi služobníci oznámili: Toto povedal Dávid.Saul prikázal: Tak povedzte Dávidovi: Kráľ si nežiada snubný dar, len sto filištínskych obriezok, aby sa vykonala pomsta nad kráľovými nepriateľmi. Pritom Saul počítal s tým, že Dávid padne rukou Filištíncov.Keď jeho služobníci oznámili Dávidovi tieto slová, Dávidovi sa zapáčilo stať sa kráľovým zaťom. Ešte ani neuplynuli určené dni,"keď Dávid vstal, odišiel i so svojimi mužmi a pobil z Filištíncov dvesto mužov; Dávid doniesol ich obriezky a v plnom počte ich odovzdal kráľovi, aby sa mohol stať kráľovým zaťom. Nato mu dal Saul svoju dcéru Míkal za manželku."Keď Saul videl a presvedčil sa, že Hospodin je s Dávidom a že ho Saulova dcéra Míkal miluje,ešte väčšmi sa bál Dávida. Tak sa Saul stal Dávidovým nepriateľom na celý život. A filištínske kniežatá robili nájazdy.Kedykoľvek tiahli, Dávid si počínal múdrejšie ako všetci Saulovi služobníci. Tak sa jeho meno stalo veľmi slávnym.