Prvá kráľov 22:1-40

Tri roky nebolo vojny medzi Sýriou a Izraelom. V treťom roku odišiel judský kráľ Jošafát k izraelskému kráľovi. Izraelský kráľ povedal svojim služobníkom: „Iste viete, že Ramót-Gileád patrí nám. My však odkladáme jeho prevzatie z rúk sýrskeho kráľa.“ Potom sa spýtal Jošafáta: „Pôjdeš so mnou do boja proti Ramót-Gileádu?“ Jošafát odpovedal izraelskému kráľovi: „Som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone.“ Jošafát navrhol izraelskému kráľovi: „Pýtaj si najprv odpoveď v slove Hospodina.“ Izraelský kráľ zhromaždil asi štyristo prorokov a spýtal sa ich: „Mám sa pustiť do boja proti Ramót-Gileádu alebo sa toho vzdať?“ Odpovedali: „Choď! Pán ho vydá do moci kráľa.“ Jošafát však podotkol: „Nie je tu aj iný Hospodinov prorok, aby sme sa na neho obrátili?“ Izraelský kráľ odvetil Jošafátovi: „Je tu ešte jeden, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli spýtať Hospodina. Ja ho však nenávidím, lebo mi neprorokuje nič dobré, ale iba zlé. Je to Micha, Jimlov syn.“ Jošafát však povedal: „Kráľ by sa nemal takto vyjadrovať.“ Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: „Ihneď priveď Michu, Jimlovho syna!“ Izraelský kráľ a judský kráľ Jošafát sedeli každý na svojom tróne slávnostne odiati na priestranstve pri Samárijskej bráne a všetci proroci pred nimi prorokovali. Kenaanov syn Cidkija si zhotovil železné rohy a volal: „Takto vraví Hospodin: ‚Nimi budeš vrážať do Sýrčanov, kým s nimi neskoncuješ.‘“ Tak prorokovali všetci proroci: „Vyprav sa proti Ramót-Gileádu a budeš mať úspech. Hospodin ho vydá do kráľovej moci.“ Posol, ktorý šiel po Michu, ho prehováral: „Pozri, predpovede prorokov sú jednoznačne priaznivé pre kráľa. Prispôsob si slová výroku niektorého z nich. Vyjadruj sa priaznivo.“ Micha však odpovedal: „Akože žije Hospodin, hovoriť budem to, čo mi on povie.“ Keď prišiel ku kráľovi, ten sa ho spýtal: „Micha, máme ísť do boja proti Ramót-Gileádu, alebo sa toho vzdať?“ Odpovedal mu: „Vyprav sa a zvíťazíš. Hospodin ho vydá do moci kráľovej.“ Kráľ ho však zahriakol: „Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v Hospodinovom mene hovoril iba pravdu?“ Micha pokračoval: „Videl som celý Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce bez pastiera. Hospodin povedal: ‚Zostali bez pánov. Každý sa môže pokojne vrátiť domov.‘“ Izraelský kráľ povedal Jošafátovi: „Nevravel som ti, že mi nebude prorokovať nič dobrého, ale iba zlé?“ Micha však povedal: „Počuj teda slovo Hospodina: Videl som Hospodina sedieť na tróne a celý nebeský zástup stáť mu po pravici a ľavici. Hospodin sa spýtal: ‚Kto navedie Achába, aby sa dal na výpravu a padol pri Ramót-Gileáde?‘ Odzneli rôzne návrhy. Tu predstúpil akýsi duch, zastal pred Hospodinom a vyhlásil: ‚Ja ho navediem!‘ Hospodin sa ho spýtal: ‚Ako?‘ Odpovedal: ‚Odídem a stanem sa lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘ Hospodin povedal: ‚Ty ho iste navedieš. Vyjdi a urob to!‘ Hospodin teraz vložil zrejme lživého ducha do úst všetkých týchto prorokov, kým on sám ti ohlasuje pohromu.“ Tu pristúpil Kenaanov syn Cidkija, udrel Michu po líci a spýtal sa ho: „Kam šiel duch Hospodina odo mňa, aby sa zhováral s tebou?“ Micha odvetil: „To sám uvidíš v deň, keď sa pôjdeš skryť do odľahlého úkrytu.“ Izraelský kráľ prikázal: „Vezmi Michu a odveď ho k veliteľovi mesta Amónovi a ku kráľovmu synovi Joášovi. Zahlás: ‚Toto prikazuje kráľ: Strčte ho do žalára a chovajte ho najnutnejšou dávkou chleba a vody, kým sa šťastne nevrátim.‘“ Micha sa však ozval: „Ak sa šťastne vrátiš, Hospodin skrze mňa nehovoril.“ A dodal: „Čujte to, všetky národy!“ Izraelský kráľ a judský kráľ Jošafát sa vypravili proti Ramót-Gileádu. Izraelský kráľ navrhol Jošafátovi: „Ja pôjdem do boja v prestrojení, ale ty si obleč svoje šaty.“ Izraelský kráľ sa prestrojil a tak šiel do boja. Sýrsky kráľ však vydal tridsiatim dvom veliteľom bojových vozov príkaz: „Neútočte proti malému ani proti veľkému, ale jedine proti izraelskému kráľovi.“ Keď velitelia bojových vozov zbadali Jošafáta, pokladali ho za izraelského kráľa a zaútočili naňho. Jošafát volal o pomoc. Len čo zistili velitelia bojových vozov, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho. Vtom ktosi len tak napol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi články brnenia. Ten prikázal svojmu pohoničovi: „Obráť sa a vyvez ma z bojiska, lebo som ranený.“ Keďže sa v ten deň boj vystupňoval, kráľ musel zotrvať v bojovom voze proti Sýrčanom. Večer zomrel. Krv z rany stekala na dno voza. Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: „Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny! Kráľ zomrel!“ Potom odišli do Samárie a tam ho pochovali. Keď pri samárijskom rybníku oplachovali voz, psy chlípali jeho krv a neviestky sa v nej umývali podľa Hospodinovho slova, ktoré vyriekol. Ostatné Achábove skutky, všetko čo vykonal, slonovinou ozdobený palác, ktorý postavil, všetky mestá, ktoré vybudoval, je zapísané v Kronike izraelských kráľov. Keď sa Acháb uložil k svojim predkom, stal sa po ňom kráľom jeho syn Achazja.