Prvá kráľov 22:1-40

Zdieľať

Prvá kráľov 22:1-40 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)

Tri roky nebolo vojny medzi Sýriou a Izraelom. V treťom roku odišiel judský kráľ Jošafát k izraelskému kráľovi. Izraelský kráľ povedal svojim služobníkom: „Iste viete, že Ramót-Gileád patrí nám. My však odkladáme jeho prevzatie z rúk sýrskeho kráľa.“ Potom sa spýtal Jošafáta: „Pôjdeš so mnou do boja proti Ramót-Gileádu?“ Jošafát odpovedal izraelskému kráľovi: „Som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone.“ Jošafát navrhol izraelskému kráľovi: „Pýtaj si najprv odpoveď v slove Hospodina.“ Izraelský kráľ zhromaždil asi štyristo prorokov a spýtal sa ich: „Mám sa pustiť do boja proti Ramót-Gileádu alebo sa toho vzdať?“ Odpovedali: „Choď! Pán ho vydá do moci kráľa.“ Jošafát však podotkol: „Nie je tu aj iný Hospodinov prorok, aby sme sa na neho obrátili?“ Izraelský kráľ odvetil Jošafátovi: „Je tu ešte jeden, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli spýtať Hospodina. Ja ho však nenávidím, lebo mi neprorokuje nič dobré, ale iba zlé. Je to Micha, Jimlov syn.“ Jošafát však povedal: „Kráľ by sa nemal takto vyjadrovať.“ Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: „Ihneď priveď Michu, Jimlovho syna!“ Izraelský kráľ a judský kráľ Jošafát sedeli každý na svojom tróne slávnostne odiati na priestranstve pri Samárijskej bráne a všetci proroci pred nimi prorokovali. Kenaanov syn Cidkija si zhotovil železné rohy a volal: „Takto vraví Hospodin: ‚Nimi budeš vrážať do Sýrčanov, kým s nimi neskoncuješ.‘“ Tak prorokovali všetci proroci: „Vyprav sa proti Ramót-Gileádu a budeš mať úspech. Hospodin ho vydá do kráľovej moci.“ Posol, ktorý šiel po Michu, ho prehováral: „Pozri, predpovede prorokov sú jednoznačne priaznivé pre kráľa. Prispôsob si slová výroku niektorého z nich. Vyjadruj sa priaznivo.“ Micha však odpovedal: „Akože žije Hospodin, hovoriť budem to, čo mi on povie.“ Keď prišiel ku kráľovi, ten sa ho spýtal: „Micha, máme ísť do boja proti Ramót-Gileádu, alebo sa toho vzdať?“ Odpovedal mu: „Vyprav sa a zvíťazíš. Hospodin ho vydá do moci kráľovej.“ Kráľ ho však zahriakol: „Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v Hospodinovom mene hovoril iba pravdu?“ Micha pokračoval: „Videl som celý Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce bez pastiera. Hospodin povedal: ‚Zostali bez pánov. Každý sa môže pokojne vrátiť domov.‘“ Izraelský kráľ povedal Jošafátovi: „Nevravel som ti, že mi nebude prorokovať nič dobrého, ale iba zlé?“ Micha však povedal: „Počuj teda slovo Hospodina: Videl som Hospodina sedieť na tróne a celý nebeský zástup stáť mu po pravici a ľavici. Hospodin sa spýtal: ‚Kto navedie Achába, aby sa dal na výpravu a padol pri Ramót-Gileáde?‘ Odzneli rôzne návrhy. Tu predstúpil akýsi duch, zastal pred Hospodinom a vyhlásil: ‚Ja ho navediem!‘ Hospodin sa ho spýtal: ‚Ako?‘ Odpovedal: ‚Odídem a stanem sa lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘ Hospodin povedal: ‚Ty ho iste navedieš. Vyjdi a urob to!‘ Hospodin teraz vložil zrejme lživého ducha do úst všetkých týchto prorokov, kým on sám ti ohlasuje pohromu.“ Tu pristúpil Kenaanov syn Cidkija, udrel Michu po líci a spýtal sa ho: „Kam šiel duch Hospodina odo mňa, aby sa zhováral s tebou?“ Micha odvetil: „To sám uvidíš v deň, keď sa pôjdeš skryť do odľahlého úkrytu.“ Izraelský kráľ prikázal: „Vezmi Michu a odveď ho k veliteľovi mesta Amónovi a ku kráľovmu synovi Joášovi. Zahlás: ‚Toto prikazuje kráľ: Strčte ho do žalára a chovajte ho najnutnejšou dávkou chleba a vody, kým sa šťastne nevrátim.‘“ Micha sa však ozval: „Ak sa šťastne vrátiš, Hospodin skrze mňa nehovoril.“ A dodal: „Čujte to, všetky národy!“ Izraelský kráľ a judský kráľ Jošafát sa vypravili proti Ramót-Gileádu. Izraelský kráľ navrhol Jošafátovi: „Ja pôjdem do boja v prestrojení, ale ty si obleč svoje šaty.“ Izraelský kráľ sa prestrojil a tak šiel do boja. Sýrsky kráľ však vydal tridsiatim dvom veliteľom bojových vozov príkaz: „Neútočte proti malému ani proti veľkému, ale jedine proti izraelskému kráľovi.“ Keď velitelia bojových vozov zbadali Jošafáta, pokladali ho za izraelského kráľa a zaútočili naňho. Jošafát volal o pomoc. Len čo zistili velitelia bojových vozov, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho. Vtom ktosi len tak napol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi články brnenia. Ten prikázal svojmu pohoničovi: „Obráť sa a vyvez ma z bojiska, lebo som ranený.“ Keďže sa v ten deň boj vystupňoval, kráľ musel zotrvať v bojovom voze proti Sýrčanom. Večer zomrel. Krv z rany stekala na dno voza. Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: „Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny! Kráľ zomrel!“ Potom odišli do Samárie a tam ho pochovali. Keď pri samárijskom rybníku oplachovali voz, psy chlípali jeho krv a neviestky sa v nej umývali podľa Hospodinovho slova, ktoré vyriekol. Ostatné Achábove skutky, všetko čo vykonal, slonovinou ozdobený palác, ktorý postavil, všetky mestá, ktoré vybudoval, je zapísané v Kronike izraelských kráľov. Keď sa Acháb uložil k svojim predkom, stal sa po ňom kráľom jeho syn Achazja.

Prvá kráľov 22:1-40 Slovenský ekumenický preklad (SEB)

Tri roky nebolo vojny medzi Sýriou a Izraelom. V treťom roku odišiel judský kráľ Jošafát k izraelskému kráľovi. Izraelský kráľ povedal svojim služobníkom: „Iste viete, že Ramót-Gileád patrí nám. My však odkladáme jeho prevzatie z rúk sýrskeho kráľa.“ Potom sa spýtal Jošafáta: „Pôjdeš so mnou do boja proti Ramót-Gileádu?“ Jošafát odpovedal izraelskému kráľovi: „Som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone.“ Jošafát navrhol izraelskému kráľovi: „Pýtaj si najprv odpoveď v slove Hospodina.“ Izraelský kráľ zhromaždil asi štyristo prorokov a spýtal sa ich: „Mám sa pustiť do boja proti Ramót-Gileádu alebo sa toho vzdať?“ Odpovedali: „Choď! Pán ho vydá do moci kráľa.“ Jošafát však podotkol: „Nie je tu aj iný Hospodinov prorok, aby sme sa na neho obrátili?“ Izraelský kráľ odvetil Jošafátovi: „Je tu ešte jeden, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli spýtať Hospodina. Ja ho však nenávidím, lebo mi neprorokuje nič dobré, ale iba zlé. Je to Micha, Jimlov syn.“ Jošafát však povedal: „Kráľ by sa nemal takto vyjadrovať.“ Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: „Ihneď priveď Michu, Jimlovho syna!“ Izraelský kráľ a judský kráľ Jošafát sedeli každý na svojom tróne slávnostne odiati na priestranstve pri Samárijskej bráne a všetci proroci pred nimi prorokovali. Kenaanov syn Cidkija si zhotovil železné rohy a volal: „Takto vraví Hospodin: ‚Nimi budeš vrážať do Sýrčanov, kým s nimi neskoncuješ.‘“ Tak prorokovali všetci proroci: „Vyprav sa proti Ramót-Gileádu a budeš mať úspech. Hospodin ho vydá do kráľovej moci.“ Posol, ktorý šiel po Michu, ho prehováral: „Pozri, predpovede prorokov sú jednoznačne priaznivé pre kráľa. Prispôsob si slová výroku niektorého z nich. Vyjadruj sa priaznivo.“ Micha však odpovedal: „Akože žije Hospodin, hovoriť budem to, čo mi on povie.“ Keď prišiel ku kráľovi, ten sa ho spýtal: „Micha, máme ísť do boja proti Ramót-Gileádu, alebo sa toho vzdať?“ Odpovedal mu: „Vyprav sa a zvíťazíš. Hospodin ho vydá do moci kráľovej.“ Kráľ ho však zahriakol: „Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v Hospodinovom mene hovoril iba pravdu?“ Micha pokračoval: „Videl som celý Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce bez pastiera. Hospodin povedal: ‚Zostali bez pánov. Každý sa môže pokojne vrátiť domov.‘“ Izraelský kráľ povedal Jošafátovi: „Nevravel som ti, že mi nebude prorokovať nič dobrého, ale iba zlé?“ Micha však povedal: „Počuj teda slovo Hospodina: Videl som Hospodina sedieť na tróne a celý nebeský zástup stáť mu po pravici a ľavici. Hospodin sa spýtal: ‚Kto navedie Achába, aby sa dal na výpravu a padol pri Ramót-Gileáde?‘ Odzneli rôzne návrhy. Tu predstúpil akýsi duch, zastal pred Hospodinom a vyhlásil: ‚Ja ho navediem!‘ Hospodin sa ho spýtal: ‚Ako?‘ Odpovedal: ‚Odídem a stanem sa lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘ Hospodin povedal: ‚Ty ho iste navedieš. Vyjdi a urob to!‘ Hospodin teraz vložil zrejme lživého ducha do úst všetkých týchto prorokov, kým on sám ti ohlasuje pohromu.“ Tu pristúpil Kenaanov syn Cidkija, udrel Michu po líci a spýtal sa ho: „Kam šiel duch Hospodina odo mňa, aby sa zhováral s tebou?“ Micha odvetil: „To sám uvidíš v deň, keď sa pôjdeš skryť do odľahlého úkrytu.“ Izraelský kráľ prikázal: „Vezmi Michu a odveď ho k veliteľovi mesta Amónovi a ku kráľovmu synovi Joášovi. Zahlás: ‚Toto prikazuje kráľ: Strčte ho do žalára a chovajte ho najnutnejšou dávkou chleba a vody, kým sa šťastne nevrátim.‘“ Micha sa však ozval: „Ak sa šťastne vrátiš, Hospodin skrze mňa nehovoril.“ A dodal: „Čujte to, všetky národy!“ Izraelský kráľ a judský kráľ Jošafát sa vypravili proti Ramót-Gileádu. Izraelský kráľ navrhol Jošafátovi: „Ja pôjdem do boja v prestrojení, ale ty si obleč svoje šaty.“ Izraelský kráľ sa prestrojil a tak šiel do boja. Sýrsky kráľ však vydal tridsiatim dvom veliteľom bojových vozov príkaz: „Neútočte proti malému ani proti veľkému, ale jedine proti izraelskému kráľovi.“ Keď velitelia bojových vozov zbadali Jošafáta, pokladali ho za izraelského kráľa a zaútočili naňho. Jošafát volal o pomoc. Len čo zistili velitelia bojových vozov, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho. Vtom ktosi len tak napol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi články brnenia. Ten prikázal svojmu pohoničovi: „Obráť sa a vyvez ma z bojiska, lebo som ranený.“ Keďže sa v ten deň boj vystupňoval, kráľ musel zotrvať v bojovom voze proti Sýrčanom. Večer zomrel. Krv z rany stekala na dno voza. Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: „Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny! Kráľ zomrel!“ Potom odišli do Samárie a tam ho pochovali. Keď pri samárijskom rybníku oplachovali voz, psy chlípali jeho krv a neviestky sa v nej umývali podľa Hospodinovho slova, ktoré vyriekol. Ostatné Achábove skutky, všetko čo vykonal, slonovinou ozdobený palác, ktorý postavil, všetky mestá, ktoré vybudoval, je zapísané v Kronike izraelských kráľov. Keď sa Acháb uložil k svojim predkom, stal sa po ňom kráľom jeho syn Achazja.

Prvá kráľov 22:1-40 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

Tri roky žili v pokoji, nebolo vojny medzi Aramejčanmi a medzi Izraelitmi. V treťom roku zostúpil júdsky kráľ Jozafat ku kráľovi Izraela. Vtedy kráľ Izraela povedal svojim poddaným: „Viete vy, že Ramot v Galaáde patrí nám? A my sa nehneme vziať si ho z moci aramejského kráľa.“ A Jozafata sa spýtal: „Pôjdeš so mnou do vojny proti Ramotu v Galaáde?“ Jozafat odpovedal izraelskému kráľovi: „Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone!“ Potom Jozafat povedal izraelskému kráľovi: „Vyžiadaj si dnes, prosím, Pánovo slovo!“ Nato kráľ Izraela zhromaždil prorokov, približne štyristo mužov, a spýtal sa ich: „Mám ísť do vojny proti Ramotu v Galaáde? Alebo to mám nechať?“ Odpovedali: „Tiahni! Pán ho dá do ruky kráľa!“ Ale Jozafat sa spýtal: „Nie je tu ešte nejaký Pánov prorok, aby sme sa ho mohli spýtať?“ Izraelský kráľ odpovedal Jozafatovi: „Je ešte jeden človek, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli dopytovať Pána, lenže ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale len zlo. Je to Jemlov syn Micheáš.“ Jozafat odpovedal: „Nehovor tak, kráľu!“ Nato izraelský kráľ zavolal jedného komorníka a povedal: „Priveď rýchlo Micheáša, Jemlovho syna!“ Izraelský kráľ a júdsky kráľ Jozafat sedeli oblečení do rúcha, každý na svojom tróne na priestranstve pri vchode do brány Samárie a všetci proroci prorokovali pred nimi. Kanaánov syn Sedekiáš si urobil železné rohy a vravel: „Toto hovorí Pán: Týmito dokoleš Aramejčanov do zániku.“ A všetci proroci prorokovali podobne: „Tiahni proti Ramotu v Galaáde, budeš mať úspech a Pán ho vydá do ruky kráľa.“ Posol, ktorý šiel zavolať Micheáša, hovoril mu: „Hľa, slová prorokov sú jednotné a priaznivé kráľovi! Nech je aj tvoja reč ako reč hociktorého z nich, predpovedaj šťastie!“ Ale Micheáš odpovedal: „Ako žije Pán, budem hovoriť to, čo mi povie Pán.“ Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho pýtal: „Micheáš, máme ísť do boja proti Ramotu v Galaáde, alebo to máme nechať?“ Odpovedal mu: „Tiahni, budeš mať úspech, Pán ho vydá do ruky kráľa!“ Ale kráľ mu vravel: „Koľko ráz ťa mám zaprisahať, aby si mi v Pánovom mene hovoril iba pravdu?“ Odpovedal: „Videl som celý Izrael roztratený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy Pán povedal: »Títo nemajú pána; nech sa každý vráti v pokoji domov!«“ Tu izraelský kráľ povedal Jozafatovi: „Nevravel som ti, že mi neprorokuje dobro, len nešťastie!?“ A tamten pokračoval: „Nuž počuj slovo Pánovo! Videl som Pána sedieť na tróne a celé nebeské vojsko stáť pri ňom po jeho pravej i ľavej strane. A Pán povedal: »Kto chce podviesť Achaba, aby šiel a padol pri Ramote v Galaáde?« Nato hovoril jeden tak, druhý onak. Vtedy vyšiel akýsi duch, zastal pred Pánom a povedal: »Ja ho podvediem!« A Pán sa ho spýtal: »Ako?« Odpovedal: »Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.« On povedal: »Oklameš ho, aj to dokážeš! Choď a urob tak!« Pán teda vložil do úst všetkých týchto tvojich prorokov lživého ducha, lebo Pán vyslovil proti tebe nešťastie.“ Vtom pristúpil syn Kanaána Sedekiáš, udrel Micheáša po líci a povedal: „Kadiaľže odišiel Pánov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?“ Ale Micheáš odpovedal: „To uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa schoval.“ Kráľ Izraela povedal: „Chyť Micheáša a zaveď ho k mešťanostovi Amonovi a kráľovičovi Joasovi a povedz: Takto hovorí kráľ: Tohoto dajte do väznice a biedne ho živte chlebom a vodou, kým sa šťastne navrátim!“ Micheáš však odvetil: „Ak sa naozaj šťastne vrátiš, nehovoril cezo mňa Pán.“ (A povedal: „Čujte to, všetci ľudia!“) Kráľ Izraela a júdsky kráľ Jozafat tiahli teda proti Ramotu v Galaáde. Izraelský kráľ povedal Jozafatovi, že sa preoblečie, a tak pôjde do boja: „Ty sa však obleč do svojho rúcha!“ Izraelský kráľ sa aj preobliekol, a tak šiel do boja. Aramejský kráľ však prikázal veliteľom vozov, ktorých mal tridsaťdva: „Nebojujte ani s malým, ani s veľkým, ale iba so samým kráľom Izraela!“ Keď potom velitelia vozov zazreli Jozafata, povedali si: „To je iste kráľ Izraela!“ Obrátili sa a bojovali proti nemu. Ale Jozafat vykríkol a keď velitelia vozov videli, že to nie je kráľ Izraela, obrátili sa preč od neho. Ale akýsi muž nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony panciera. On povedal svojmu kočišovi: „Obráť a vyvez ma z bojišťa, som ranený!“ Nakoľko sa však bitka v ten deň stupňovala, ostal kráľ stáť vo voze proti Aramejčanom. Večer zomrel; krv z rany tiekla dnu do voza. Okolo západu slnka znelo táborom volanie: „Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny, lebo kráľ zomrel!“ Prišli do Samárie a kráľa pochovali v Samárii. Keď potom v samarijskom rybníku oplakovali voz, psy lízali jeho krv (a smilnice sa tam kúpali) podľa predpovede, ktorú vyslovil Pán. Ostatok Achabových dejín, všetko, čo urobil, dom zo slonoviny, ktorý postavil, a všetky mestá, ktoré opevnil, je opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. Tak sa Achab uložil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ochoziáš.

Prvá kráľov 22:1-40 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)

Tri roky nebolo vojny medzi Sýrčanmi a Izraelom.V treťom roku prišiel judský kráľ Jóšáfát k izraelskému kráľovi.Izraelský kráľ povedal svojim služobníkom: Viete predsa, že Rámót-Gileád patrí nám. My sme však nečinní a neberieme ho z rúk sýrskeho kráľa.Potom sa opýtal Jóšáfáta: Pôjdeš so mnou do boja proti Rámót-Gileádu? Jóšáfát odvetil izraelskému kráľovi: Som ako ty. Môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone. Ďalej povedal Jóšáfát izraelskému kráľovi: Opýtaj sa, prosím, najprv na slovo Hospodinovo.Izraelský kráľ zhromaždil teda prorokov, okolo štyristo mužov, a opýtal sa ich: Mám ísť do boja proti Rámót-Gileádu, alebo to nechať tak? Odvetili: Choď, Pán ho dá kráľovi do rúk.Jóšáfát povedal: Nieto tu ešte Hospodinovho proroka, že by sme sa jeho opýtali?Izraelský kráľ odpovedal Jóšáfátovi: Ešte je jeden muž, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli opýtať Hospodina, ale toho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobré, len zlé. Je to Mícha, syn Jimlov. Ale Jóšáfát povedal: Nech kráľ tak nehovorí.Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: Ponáhľaj sa pre Míchu, syna Jimlovho!Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšáfát sedeli každý na svojom tróne, odetí do slávnostných rúch, na holohumnici pri vchode do brány Samárie. A všetci proroci prorokovali pred nimi.Cidkijá, syn Kenaanov, si urobil železné rohy a ohlasoval: Takto hovorí Hospodin: Týmito budeš klať Sýrčanov až do ich zničenia.Podobne prorokovali všetci proroci: Vytiahni proti Rámót-Gileádu, budeš mať úspech. Hospodin ti ho vydá do rúk. Posol, ktorý šiel, zavolal Míchu a hovoril mu: Pozri, reči prorokov sú pre kráľa jednohlasne priaznivé. Nech je aj tvoja reč ako reč jedného z nich. Predpovedaj dobré.Mícha odpovedal: Akože žije Hospodin, budem hovoriť, čo mi Hospodin povie.Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho opýtal: Mícha, mám ísť do boja proti Rámót-Gileádu, a či to nechať tak? Odpovedal mu: Tiahni, budeš mať úspech. Hospodin ho dá kráľovi do rúk.Kráľ mu na to povedal: Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi hovoril len pravdu v mene Hospodinovom?Odpovedal: Videl som všetok Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Hospodin riekol: Tieto nemajú pánov. Nech sa každý navráti v pokoji.Vtedy povedal izraelský kráľ Jóšáfátovi: Či som ti nepovedal, že mi neprorokuje dobré, iba zlé?Ten však pokračoval: Počuj teraz slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na tróne. Všetky nebeské voje stáli pred Ním po Jeho pravici a ľavici.Tu prehovoril Hospodin: Kto omámi Achába, aby vyrazil do boja a padol pri Rámót-Gileáde? Keď jeden hovoril tak, druhý onak,predstúpil akýsi duch, zastal si pred Hospodinom a povedal: Ja ho povediem. Hospodin sa ho opýtal: Čím?"Odvetil: Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Nato mu riekol: Ty ho podvedieš; dokážeš to. Vyjdi a urob tak!"A hľa, Hospodin dal lživého ducha do úst všetkých týchto tvojich prorokov. Hospodin teda vyriekol proti tebe zlé. Vtedy pristúpil Cidkija, syn Kenaanov, udrel Míchu po líci a povedal: Ako to? Duch Hospodinov odišiel odo mňa, aby hovoril k tebe?Mícha riekol: Však ty uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa skryl.Nato izraelský kráľ povedal: Chyť Míchu a odveď ho späť k Amótovi, veliteľovi mesta, a Jóášovi, kráľovmu synovi.Povedz: Toto rozkazuje kráľ: Uvrhnite tohto do väzenia, nech je o chlebe a vode, kým neprídem v pokoji.Mícha sa ozval: Ak sa ty naozaj v pokoji vrátiš, neprehovoril ku mne Hospodin. A dodal: Počujte to všetky národy! Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšáfát vytiahli proti Rámót-Gileádu.Izraelský kráľ povedal Jóšáfátovi: Ja sa preoblečiem a pôjdem do boja, ale ty si obleč svoje šaty. Izraelský kráľ sa teda preobliekol a šiel do boja.Sýrsky kráľ rozkázal tridsiatim dvom veliteľom vojnových vozov: Nebojujte ani proti malému ani proti veľkému, ale proti samému izraelskému kráľovi.Keď velitelia vojnových vozov zbadali Jóšáfáta, povedali si: To je izraelský kráľ - a obrátili sa do boja proti nemu. Jóšáfát vykríkol o pomoc.No len čo velitelia vojnových vozov spozorovali, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho. Vtedy istý muž natiahol nevdojak luk a zasiahol medzi spony pancierov izraelského kráľa. Ten rozkázal svojmu vozatajovi: Vyvez ma z tábora, lebo som ranený.Keďže sa boj v ten deň stále stupňoval, zostal kráľ vo voze oproti Sýrčanom. Večer však zomrel. Krv z rany vytiekla na dno voza.Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny!Tak zomrel kráľ. Keď prišli do Samárie, pochovali v nej kráľa.Keď vyplachovali voz pri Samárskom rybníku, psy lízali kráľovu krv a neviestky sa v tom kúpali podľa slova, ktoré vyriekol Hospodin.Ostatné Achábove činy, všetko, čo vykonal, dom zo slonoviny, ktorý vystaval, a všetky mestá, čo vybudoval, sú opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.Keď Acháb usnul so svojimi otcami, miesto neho sa stal kráľom jeho syn Achazja.