Niekto však povie: „Ako sú mŕtvi kriesení? V akom tele prídu?“ Nerozumný! Čo ty seješ, neožije, ak neodumrie. A čo seješ, neseješ ako telo, ktoré má vzniknúť, ale holé zrno, či pšenice, alebo niečoho iného. Boh mu však dáva telo, ako sám chcel, a každému semenu jeho vlastné telo. Nie každé telo je také isté telo, ale iné je telo ľudí, iné je telo zvierat a zas iné je telo vtákov a iné rýb. A sú telá nebeské a telá pozemské, ale iný je jas tiel nebeských a iný pozemských. Iný je jas slnka, iný jas mesiaca a iný je jas hviezd; veď hviezda od hviezdy sa líši jasom.
Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: čo sa seje porušené, vstáva neporušené; čo je zasiate potupené, vstáva v sláve; čo je siate bezvládne, vstáva v moci. Seje sa telo prirodzené, vstáva telo duchovné. Ak jestvuje prirodzené telo, jestvuje i duchovné. Tak je aj napísané: Prvý človek, Adam, stal sa živou bytosťou, posledný Adam oživujúcim Duchom. Nie je však skôr duchovné, ale prirodzené, až potom duchovné. Prvý človek je zo zeme, pozemský, druhý človek je z neba. Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je ten nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. A ako sme niesli podobu toho pozemského, tak budeme niesť aj podobu toho nebeského.