Prvá kroník 16:1-36

Božiu archu preniesli a uložili v stane, ktorý pre ňu roztiahol Dávid. Potom prinášali pred Bohom spaľované obety a obety spoločenstva. Keď Dávid dokončil spaľovanú obetu a obety spoločenstva, požehnal ľud v Hospodinovom mene. Potom nadelil všetkým Izraelitom, mužovi i žene, každému bochník chleba, datľový a hrozienkový koláč. Niektorých levitov určil na službu pred Hospodinovou archou, aby vyznávali, chválili a oslavovali Hospodina, Boha Izraela. Vedúcim bol Asáf, jeho zástupcom Zecharja; Jeíel, Šemiramót, Jechíel, Mattitja, Eliáb, Benaja, Obéd-Edóm a Jeíel hrali na harfách a citarách, Asáf na cimbale. Kňazi Benaja a Jachazíel neprestajne hrali na trúbach pred archou Božej zmluvy. V ten deň Dávid prvý raz poveril Asáfa a jeho bratov, aby vzdávali vďaku Hospodinovi takto: „Ďakujte Hospodinovi, vzývajte jeho meno! Medzi národmi oznamujte jeho skutky! Spievajte mu, hrajte mu! Rozprávajte o všetkých jeho divoch! Chváľte sa jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, čo hľadajú Hospodina! Dopytujte sa na Hospodina a jeho moc, ustavične hľadajte jeho tvár! Spomínajte na divy, ktoré konal, na znamenia a na rozsudky jeho úst, vy, potomstvo Izraela, jeho služobníka, synovia Jákoba, jeho vyvolení! On, Hospodin, je náš Boh, jeho rozhodnutia platia na celej zemi. Večne pamätajte na jeho zmluvu, na slovo, ktoré prikázal tisícim pokoleniam. Uzavrel ju s Abrahámom a prísahou potvrdil Izákovi, ako zákon ju určil Jákobovi Izraelovi ako večnú zmluvu, keď povedal: ‚Tebe dám krajinu Kanaán do dedičného vlastníctva.‘ Keď vás bolo ešte malý počet, sotva hŕstka, a boli ste v nej len cudzincami, keď putovali od národa k národu a z jedného kráľovstva k inému ľudu, nedovolil, aby ich niekto utláčal, pre nich pokarhal aj kráľov: ‚Nedotýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom!‘ Spievaj Hospodinovi, celá zem, deň čo deň ohlasujte jeho spásu! Hovorte medzi pohanmi o jeho sláve, o jeho divoch medzi všetkými národmi, lebo Hospodin je veľký a hoden všetkej chvály, báť sa ho treba viac než všetkých bohov. Všetci pohanskí bohovia sú len modly, Hospodin však stvoril nebesia. Predchádza ho velebná dôstojnosť, moc a radosť je tam, kde prebýva. Rody národov, vzdávajte Hospodinovi, vzdávajte Hospodinovi slávu a moc! Vzdávajte Hospodinovi slávu hodnú jeho mena! Prineste obetný dar a vstúpte pred neho! Klaňajte sa Hospodinovi v jeho svätej nádhere. Chvej sa pred ním, celá zem! Svet je založený pevne, nepohne sa! Nech sa radujú nebesia a plesá zem, nech vravia medzi národmi: ‚Hospodin je kráľom!‘ Nech hučí more i to, čo je v ňom! Nech jasá pole i všetko, čo je na ňom! Nech plesajú všetky lesné stromy pred Hospodinom, lebo prichádza súdiť zem. Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá jeho milosť. Volajte: ‚Zachráň nás, Bože, náš záchranca! Spomedzi pohanov nás zhromaždi a vysloboď, aby sme mohli ďakovať tvojmu svätému menu a honosiť sa tvojou chválou! Zvelebený buď Hospodin, Boh Izraela, od vekov až naveky!‘“ A všetok ľud odpovedal: „Amen“ a „Haleluja.“