Logo YouVersion
Ikona Hľadať

Rimanom 4

4
Abrahám ospravedlnený z viery
1Aká bola Abrahámova skúsenosť? Čo o ňom môžeme povedať ako o našom praotcovi? 2Keby Abrahám dosiahol spravodlivosť na základe svojich skutkov, možno by sa v očiach ľudí mal čím pochváliť, ale nie pred Bohom. 3Veď Písmo hovorí: „Abrahám Bohu dôveroval a Boh ho preto považoval za spravodlivého.“
4Ak niekto koná nejakú prácu, svoju mzdu nedostáva ako dar, ale ako niečo, na čo má nárok. 5Tomu však, kto sa neusiluje dosiahnuť spravodlivosť skutkami, ale dôveruje Bohu, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť. To je spôsob, akým Boh ospravedlňuje bezbožných. 6O tom hovorí aj kráľ Dávid, ktorý nazýva šťastným toho človeka, ktorého Boh ospravedlnil bez jeho vlastnej zásluhy: 7„Šťastní sú tí, ktorým Boh odpustil previnenia a ktorých hriechy prikryl. 8Šťastný je človek, ktorému Boh nepočíta hriechy!“
9Vzťahuje sa toto zasľúbenie iba na tých, ktorí sa podrobili obradu obriezky, alebo aj na ostatných? O Abrahámovi sme predsa povedali, že ho Boh považoval za spravodlivého, lebo mu Abrahám uveril. 10Kedy sa to stalo? Po jeho obrezaní, alebo ešte predtým? Áno, bolo to ešte predtým, ako sa dal obrezať. 11Znamenie obriezky prijal ako spečatenie svojho ospravedlnenia na základe viery. Ospravedlnený však bol už pred svojím obrezaním. Tak sa stal Abrahám praotcom tých, čo síce neboli obrezaní, ale ktorých Boh pre ich vieru považuje za spravodlivých. 12Zároveň je aj predchodcom tých, ktorí sú nielen obrezaní, ale podobne ako on žijú životom viery, tak ako Abrahám pred svojím obrezaním.
Božie zasľúbenie prijímame vierou
13Abrahámovi a jeho potomkom zasľúbil Boh slávnu budúcnosť nie preto, že dodržiavali prikázania zákona, ale preto, že ho Boh na základe jeho viery považoval za spravodlivého. 14Ak by sa dedičmi Božích zasľúbení stali tí, ktorí sa spoliehajú na zákon, viera by bola zbytočná a Božie zasľúbenie dané Abrahámovi by stratilo zmysel. 15Zákon so sebou prináša Boží hnev a naopak: kde nie je zákon, tam nie je ani jeho prestúpenie. 16Toto zasľúbenie je založené na viere, aby bolo jasné, že je darom Božej milosti. Takto je isté, že zasľúbenie platilo pre všetkých Abrahámových potomkov; nielen tých, čo stavajú na Zákone, ale aj tých, ktorých s Abrahámom spája rovnaká viera. On je otcom všetkých nás. 17Tak treba rozumieť Písmu, ktoré hovorí: „Určil som ťa za otca mnohých národov.“ V Božích očiach je preto Abrahám naším otcom. Abrahám totiž uveril Bohu, ktorý oživuje mŕtvych, o tom, čo ešte nie je, hovorí, akoby sa to už stalo.
18Abrahám napriek beznádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov podľa slov: „Také početné bude tvoje potomstvo.“ 19Neochabol vo viere ani vtedy, keď si pomyslel na svoje neduživé telo, veď mal bezmála sto rokov, a jeho žena Sára takisto prekročila vek, keď mohla mať deti.
20Abrahám o Božom zasľúbení nepochyboval. Uveril Bohu, jeho viera bola čoraz pevnejšia a tým vzdal chválu Bohu. 21Bol neochvejne presvedčený, že Boh má moc vykonať všetko, čo zasľúbil. 22A práve pre takúto vieru Boh označil Abraháma za spravodlivého.
23Slová „bolo mu to počítané za spravodlivosť“ nie sú zaznamenané len kvôli Abrahámovi, 24ale aj kvôli nám. Aj nás ospravedlní, ak uveríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána. 25On bol vydaný za naše hriechy a vstal z hrobu, aby nás ospravedlnil.

Aktuálne označené:

Rimanom 4: NPK

Zvýraznenie

Zdieľať

Kopírovať

None

Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás