6
Doma nikto nie je prorokom
1Onedlho odišiel z toho kraja a vrátil sa aj so svojimi učeníkmi do Nazareta, svojho domovského mesta. 2V najbližšiu sobotu sa pobral do synagógy a tam vyučoval. Ľudia, ktorí ho počúvali, žasli a spytovali sa jeden druhého: „Kde sa to v ňom len berie? Kde získal takú múdrosť? Ba robí aj zázraky! 3Veď je to obyčajný tesár! Poznáme ho, je to syn Márie! A poznáme aj jeho bratov Jakuba, Jozefa, Júdu a Šimona! Aj jeho sestry tu žijú s nami!“ A pohoršovali sa na ňom. 4Ježiš im na to povedal: „Nikde si proroka nevážia tak málo ako v jeho vlasti, vo vlastnom dome a v jeho rodine.“ 5Kvôli ich nevere tam nemohol prejaviť svoju moc nijakým zázrakom. Uzdravil len zopár ľudí tým, že na nich vložil ruky. 6Čudoval sa, ako veľmi mu nedôverujú.
Ježiš vysiela dvanástich apoštolov
Potom chodil po okolitých dedinách a vyučoval ľudí. 7Zavolal si dvanástich učeníkov, aby ich po dvoch vysielal vyslobodzovať ľudí od zlých duchov. 8Prikázal im, aby si na cestu okrem palice nič nebrali: ani chlieb, ani nijakú kapsu, ani peniaze. 9Nemali ísť naboso, ale nemali si brať ani náhradnú obuv či šaty. 10Dal im takýto pokyn: „Ak vstúpite do niektorého domu, zostaňte v ňom až do svojho odchodu z toho mesta. 11No ak by vás niekde nechceli prijať a nevypočuli vaše svedectvo, choďte preč a otraste si pred nimi aj prach zo svojich nôh, aby ste ich tak varovali pred Božím hnevom.“
12A tak sa učeníci vydali na cestu a nabádali ľudí: „Odvráťte sa od svojich hriechov!“ 13Oslobodzovali ľudí od zlých duchov, mnohých chorých pomazali olejom a uzdravovali ich.
Herodes a smrť Jána Krstiteľa
14O Ježišovi sa všade veľa hovorilo a dopočul sa o ňom aj kráľ Herodes. Niektorí ľudia vraveli: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, preto koná také zázraky.“ 15Iní sa nazdávali, že je to Eliáš, a ďalší boli presvedčení, že je to jeden z prorokov minulosti. 16No keď to počul Herodes, usúdil: „Je to Ján, ktorému som dal sťať hlavu. Určite vstal z mŕtvych.“
17Kráľ Herodes dal totiž Jána zatknúť a v putách zavrieť do žalára. Urobil to kvôli Herodiade, manželke svojho brata Filipa, ktorú si vzal za ženu. 18Ján Krstiteľ mu totiž vyčítal: „Tým, že žiješ s manželkou svojho brata, porušuješ zákon!“ 19Herodias ho za to znenávidela a usilovala sa pripraviť ho o život, ale neodvážila sa. 20Vedela, že Herodes Jána Krstiteľa berie vážne, pokladá ho za spravodlivého a svätého človeka a drží nad ním ochrannú ruku. Jánove slová ho síce vždy vnútorne rozrušili, ale predsa ho rád počúval.
21Napokon sa Herodiade naskytla vhodná príležitosť. Herodes usporiadal na oslavu svojich narodenín slávnostnú hostinu a pozval na ňu dvoranov, dôstojníkov a významné osobnosti z celej Galiley. 22Na oslave tancovala Herodiadina dcéra a svojím pôvabom všetkých uchvátila. Herodes ňou bol taký očarený, že zvolal: „Žiadaj si odo mňa všetko, čo chceš, a dostaneš to!“ 23Slávnostne sa pred všetkými zaprisahal, že jej dá čokoľvek; hoci aj polovicu svojho kráľovstva. 24Dcéra sa šla poradiť s matkou. Tá ju naviedla, aby si žiadala hlavu Jána Krstiteľa. 25Rýchlo sa vrátila a predniesla mu svoju žiadosť: „Chcem, aby si mi ihneď priniesol na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ 26Kráľ veľmi zosmutnel, ale netrúfal si nesplniť sľub, ktorý dal pred všetkými hosťami. 27Poslal teda do väzenia kata, aby sťal Jánovi hlavu. Kat príkaz splnil, sťal Jána v žalári 28a priniesol jeho hlavu na mise. Dal ju dievčaťu a tá ju odovzdala svojej matke. 29Keď sa to dopočuli Jánovi učeníci, prišli po jeho telo a pochovali ho.
Nasýtenie päťtisícového zástupu
30Apoštoli sa vrátili z ciest a znova sa zišli u Ježiša. Vyrozprávali mu všetko, čo robili a vyučovali. 31Ježiš im navrhol: „Utiahnime sa niekam do ústrania a odpočiňme si trochu.“ Stále boli totiž obklopení húfom ľudí a nemali sa kedy ani najesť. 32Chceli sa teda odplaviť na odľahlé miesto. 33No ľudia zbadali, ako odchádzajú na loďke. Bežali po brehu a keď loďka pristála, už tam na nich čakali. 34Keď Ježiš vystúpil z loďky a uvidel ten obrovský zástup ľudí, prišlo mu ich ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera. Začal ich učiť mnohým veciam.
35Na sklonku dňa za ním prišli učeníci a pripomenuli mu: „Pozri, čas už pokročil a sme na pustom mieste. 36Povedz ľuďom, aby si išli do okolitých dediniek a osád nakúpiť nejaké jedlo.“ 37Ježiš im odpovedal: „Vy sa im postarajte o jedlo!“
Namietli: „To máme pre všetkých nakúpiť jedlo za dvesto denárov?“ 38Spýtal sa ich: „Koľko tu máte chleba? Choďte a zistite to!“ Vrátili sa a oznámili mu: „Dokopy päť chlebov a dve ryby.“ 39Ježiš vyzval ľudí, aby sa rozdelili na skupiny a usadili sa na tráve. 40V každej skupine bolo päťdesiat až sto ľudí. 41Potom vzal tých päť chlebov, uprel zrak na nebo a poďakoval za ne Bohu. Rozlamoval chleby a podával učeníkom, aby ich roznášali ľuďom. To isté urobil aj s rybami. 42Všetci sa najedli dosýta 43a ešte sa nazbieralo aj dvanásť košov zvyškov. 44Tak sa nasýtilo päťtisíc mužov.
Ježiš kráča po vode
45Hneď nato Ježiš prikázal učeníkom, aby opäť nasadli do loďky a preplavili sa na druhú stranu do Betsaidy. Sám ešte zostal, lebo sa chcel rozlúčiť s ľuďmi a poslať ich domov. 46Keď sa rozišli, Ježiš sa pobral na vrch modliť.
47Nastala noc, učeníci boli uprostred jazera a on sa ešte modlil hore na vrchu. 48Na svitaní videl, že ešte vždy namáhavo veslujú, lebo sa plavili proti vetru. Vydal sa za nimi po hladine jazera a chcel sa priblížiť až k loďke. 49Keď ho zbadali, ako kráča po vode, začali kričať od hrôzy, lebo si mysleli, že je to prízrak. 50Ale on ich upokojoval: „Hlavu hore! Nebojte sa, veď to som ja!“ 51Vstúpil k nim do loďky a vietor ihneď utíchol. To ich ohromilo. 52Ani po zázraku s chlebmi a ani teraz stále nič nechápali – lebo pochopiť nechceli.
53Potom pristáli na druhom brehu v genezaretskom kraji. 54Len čo Ježiš vystúpil z loďky, ľudia ho ihneď spoznali. 55Po celom kraji sa roznieslo, že sa sem priplavil. Nech prišiel kdekoľvek, z celého kraja prinášali k nemu chorých. 56Všade, kam prišiel, v dedinách, v mestách, osadách alebo vonku na samotách, kládli na voľne prístupné miesta chorých. Prosili ho, aby sa mohli dotknúť aspoň okraja jeho šiat. A každý, kto sa ho s vierou dotkol, bol uzdravený.
