10
O rozvode
1Ježiš opustil Kafarnaum a cez Zajordánsko prešiel až do Judska. Aj tu sa okolo neho zhromaždili zástupy ľudí, ktoré ako zvyčajne vyučoval. 2Prišli za ním farizeji a chceli ho nachytať. Spýtali sa ho: „Je povolený rozvod?“ 3Namiesto odpovede im dal otázku: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ 4Odpovedali mu: „Podľa Mojžiša stačí, ak dá muž svojej žene rozvodový list, a manželstvo je zrušené.“ – 5„Týmto ustanovením urobil Mojžiš ústupok tvrdosti vášho srdca,“ povedal na to Ježiš a pokračoval: 6„Už na počiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu. 7Preto muž opustí svojho otca i svoju matku, pripojí sa k svojej žene 8a tí dvaja sa stanú jedným telom. Takže potom už nežijú ako dvaja jednotlivci, ale stávajú sa jedným telom. 9A preto nech nikto nerozdeľuje, čo Boh spojil.“
10Neskôr, keď boli spolu v dome, učeníci sa ho na to znovu pýtali. 11Povedal im: „Ak muž opustí svoju ženu a ožení sa s inou, dopúšťa sa cudzoložstva. 12Tak isto aj žena: ak opustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“
Ježiš požehnáva deti
13Niektorí ľudia prinášali k Ježišovi deti, aby ich požehnal. Učeníci však proti tomu rázne zakročili. 14Keď to Ježiš videl, nahneval sa a povedal: „Nechajte deti prísť ku mne a nebráňte im v tom, lebo práve takým ako oni patrí Božie kráľovstvo. 15Zapamätajte si: Kto nepríde k Bohu s detskou dôverou, do nebeského kráľovstva sa nedostane.“ 16Potom vzal každé dieťa do náručia, položil mu ruku na hlávku a požehnal ho.
Bohatý človek
17Keď sa zase vydal na cestu, dobehol ho akýsi muž, kľakol si pred ním a spýtal sa ho: „Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som získal večný život?“ 18Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Veď dobrý je len Boh. 19A poznáš predsa prikázania: Nezabiješ; Nescudzoložíš; Neukradneš; Nebudeš falošne svedčiť; Budeš si vážiť svojich rodičov.“ 20On mu na to odpovedal: „Majstre, ale veď podľa týchto prikázaní žijem už od svojej mladosti.“ 21Ježiš sa na muža zahľadel a s láskou mu povedal: „A predsa ti ešte niečo chýba. Choď a predaj všetko, čo máš, peniaze rozdaj chudobným, a poklad v nebi bude tvoj. Potom sa vráť a staň sa mojím nasledovníkom.“ 22Muž po týchto slovách zosmutnel a odišiel so zvesenou hlavou. Bol totiž veľmi bohatý.
23Ježiš sa rozhliadol okolo seba a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko sa bohatým vstupuje do Božieho kráľovstva.“ 24Keď videl, ako ich jeho slová prekvapili, zopakoval ešte raz: „Priatelia, je ťažké dostať sa do Božieho kráľovstva. 25Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako bohatý vojde do Božieho kráľovstva.“ 26To učeníkov ešte väčšmi zmiatlo a spytovali sa jeden druhého: „Tak kto vlastne môže byť zachránený?“ 27Ježiš sa na nich uprene pozrel a povedal: „Ľudia sa sami zachrániť nemôžu. To môže urobiť len Boh, pretože u Boha je možné všetko.“ 28Vtom sa ozval Peter: „A ako je to s nami? My sme predsa nechali všetko a šli sme za tebou!“ 29Ježiš mu na to odpovedal: „Buďte si istí, že každý, kto sa z lásky ku mne a pre šírenie evanjelia niečoho vzdá: domova, života so súrodencami, s rodičmi a s deťmi, alebo majetku, 30vráti sa mu to stonásobne už teraz, v tomto čase, a v budúcnosti ho čaká večný život. No tu na tomto svete musí rátať aj s prenasledovaním. 31Mnohí, ktorých dnes obdivujú, nebudú nič znamenať. A iní, ktorých si dnes nikto nevšimne, budú patriť medzi prvých.“
Ježiš tretí raz hovorí o svojej smrti
32Keď sa uberali do Jeruzalema, Ježiš kráčal vpredu. Učeníci boli znepokojení a tí, čo ho nasledovali, boli plní úzkosti. Ježiš vzal dvanástich učeníkov stranou a znova im hovoril o tom, čo ho čaká. 33„Ideme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný do rúk veľkňazov a učiteľov Zákona. Tí ho odsúdia na smrť a vydajú pohanom. 34Budú sa mu verejne posmievať, pľuvať na neho, zbičujú ho a zabijú. Ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“
Žiadosť Zebedejových synov
35Potom k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a povedali mu: „Majstre, chceme, aby si nám splnil to, o čo ťa požiadame.“ 36Ježiš sa spýtal: „A čo také by to malo byť?“ 37Odpovedali mu: „Keď sa ujmeš vlády vo svojom kráľovstve, chceli by sme mať čo najvýznamnejšie postavenie.“ 38Ježiš im na to povedal: „Ani netušíte, o čo žiadate. Vari môžete piť z kalicha, z ktorého musím piť ja, a prejsť krstom, ktorý ma čaká?“ 39„Áno, môžeme,“ prisvedčili. Ježiš im na to povedal: „Je to tak. Budete piť z môjho kalicha a budete pokrstení rovnakým krstom. 40Ale nie je mojou vecou určovať, kto zaujme miesto po mojej pravici či ľavici. To už rozhodol Boh.“
41Keď ostatní učeníci zistili, o čo žiadali Jakub a Ján, veľmi sa na nich rozhnevali. 42Ježiš si ich však zavolal a povedal im: „Viete, že vládcovia a králi utláčajú svojich podriadených, a tí, čo majú moc, ju neraz zneužívajú. 43Ale medzi vami to tak nemá byť. Naopak, kto chce byť medzi vami dôležitý, nech všetkým pokorne slúži. 44A kto chce byť prvý, nech sa stane sluhom všetkých. 45Veď ani Syn človeka neprišiel na svet preto, aby mu ostatní slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za všetkých.“
Uzdravenie slepého
46Ježiš potom prechádzal so svojimi učeníkmi cez Jericho. Tu sa k nim pridal veľký zástup. Keď neskôr opúšťali mesto, sedel pri ceste slepý žobrák Bartimej, syn Timejov. 47Keď počul, že prichádza Ježiš z Nazareta, začal kričať: „Ježiš, syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!“ 48Ľudia ho napomínali, aby mlčal. On však kričal ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou!“ 49Ježiš sa zastavil a dal muža zavolať k sebe. Bežali poňho a povedali mu: „Máš šťastie, Ježiš ťa volá. Vstaň!“ 50Slepý ihneď odhodil svoj plášť, vyskočil a prišiel k Ježišovi. 51„Čo chceš, aby som pre teba urobil?“ spýtal sa Ježiš. Bartimej odpovedal: „Majstre, chcem opäť vidieť!“ 52Ježiš mu povedal: „Tvoja viera ťa uzdravila, môžeš ísť.“ V tej chvíli sa slepému vrátil zrak a šiel po tej ceste za Ježišom.
