26
Ježiš musí umrieť
1Keď Ježiš skončil svoju reč, povedal učeníkom: 2„Viete, že o dva dni bude slávnosť Paschy; Syn človeka bude vydaný a ukrižujú ho.“
3V tom čase sa zišla židovská rada v paláci veľkňaza Kaifáša. 4Radili sa, akou ľsťou by sa mohli Ježiša zmocniť a zabiť ho. 5Dohodli sa, že by to nemalo byť počas sviatkov, lebo by to mohlo vyvolať vzburu.
Ježiš v Betánii
6Ježiš sa pobral do Betánie do domu Šimona, ktorý bol predtým malomocný. 7Keď jedli, pristúpila k Ježišovi žena s alabastrovou nádobkou drahocenného oleja a ten mu všetok votrela do vlasov: vyjadrila mu tak úctu a rešpekt. 8Učeníkov to pohoršilo: „Také plytvanie! 9Mohlo sa to výhodne predať a peniaze rozdať chudobným!“
10Ježiš to postrehol a povedal: „Prečo jej to zazlievate? 11Chudobných bude medzi vami vždy dosť, ale ja už s vami dlho nebudem. 12Táto žena potrela moje telo olejom, a tak ma vlastne pripravila na pohreb. 13Veru, vždy, keď sa kdekoľvek na svete bude hlásať radostná zvesť o Božom kráľovstve, ľudia budú počuť a premýšľať aj o jej čine.“
Judášova zrada
14Vtedy sa jeden z Ježišových dvanástich učeníkov, Judáš Iškariotský, pobral k veľkňazom a spýtal sa ich: 15„Koľko mi zaplatíte, ak vám vydám Ježiša?“ Dali mu tridsať strieborných. 16Od tej chvíle hľadal vhodnú príležitosť, aby ho zradil.
Posledná večera
17V prvý deň sviatku nekvasených chlebov sa učeníci spýtali Ježiša: „Kde máme pripraviť jedlo na Paschu?“ 18Poslal ich do mesta k istému človeku s odkazom: „Nastal môj čas, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“
19Učeníci vykonali, čo im prikázal a pripravili tam večeru. 20Keď sa zotmelo, jedol so svojimi dvanástimi učeníkmi 21a povedal im: „Jeden z vás ma zradí.“ 22To ich veľmi zarmútilo a každý sa ho spytoval: „Vari len nie ja, Pane!?“ 23Odpovedal: „Je to ten, ktorý jedol so mnou pri jednom stole. 24Syn človeka musí umrieť, ako to predpovedali proroci, ale beda tomu, kto zrádza Syna človeka. Lepšie by mu bolo, keby sa nebol narodil.“
25Judáš sa ho spýtal: „Učiteľ, vari len nie ja!?“
Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“
26Keď jedli, vzal Ježiš chlieb, lámal ho a podával učeníkom so slovami: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo.“ 27Potom vzal kalich s vínom, poďakoval sa Bohu a podal im ho so slovami: „Pite z neho všetci, 28toto je moja krv, ktorá sa vylieva, aby zmyla hriechy mnohých. Je to nová zmluva Boha s človekom. 29Vravím vám, že oddnes nebudem piť z plodu viniča až dovtedy, kým ho nebudeme piť spolu úplne inak – v kráľovstve môjho Otca.“ 30Potom zaspievali chválospev a pobrali sa na Olivový vrch.
Ježiš varuje Petra
31Tam im Ježiš povedal: „Tejto noci ma všetci opustíte, lebo Písmo predpovedá: ‚Budem biť pastiera a ovce sa rozpŕchnu.‘ 32Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley a tam sa spolu stretneme.“
33Peter vyhlásil: „Ak by ťa aj všetci opustili, ja od teba nikdy neodídem.“
34Ježiš mu však povedal: „Pamätaj na moje slová: Ešte túto noc, skôr ako kohút zakikiríka, tri razy ma zaprieš.“
35„Nikdy ťa nezapriem, aj keby som mal zomrieť s tebou!“ zvolal Peter. Ostatní učeníci sa k nemu pridali tiež.
Ježišova modlitba
36Potom prišli na miesto zvané Getsemane a Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy si tu sadnite, a ja pôjdem ďalej, aby som sa modlil.“ 37Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Tu na neho doľahol zármutok a padla naňho tieseň. 38Smutne im povedal: „Prežívam smrteľnú úzkosť. Zostaňte tu a bdejte so mnou.“
39Trochu sa od nich vzdialil, padol tvárou na zem a modlil sa: „Môj Otče! Ak je to možné, nech ma minie tento kalich. Ale nech sa stane, ako ty chceš, nie ako ja.“ 40Potom sa vrátil k učeníkom a našiel ich spať. Povedal Petrovi: „To ste so mnou nemohli ani hodinu bdieť? 41Bdejte a modlite sa. Inak vás premôže pokušenie. Ste síce plní odhodlania, ale sami nemáte dosť síl obstáť.“
42Znova sa vzdialil a modlil sa: „Môj Otče, ak to nie je možné, aby ma tento kalich minul a ja ho musím vypiť až do dna, nech sa stane tvoja vôľa.“ 43Vrátil sa k svojim učeníkom a oni zasa spali; nevládali premôcť spánok. 44Nechal ich spať, odišiel po tretí raz a opäť sa modlil o to isté. 45Potom sa vrátil k učeníkom a povedal: „Vari ešte sále spíte a odpočívate? Prišiel čas, keď bude Syn človeka zradený a vydaný do rúk podlých ľudí. 46Vstaňte a poďme. Uvidíte môjho zradcu – práve prichádza!“
Ježiša zatknú
47Ešte ani nedohovoril, a už sa ukázal Judáš, jeden z jeho dvanástich učeníkov. Spolu s ním prišiel veľký zástup mužov ozbrojených mečmi a palicami. Poslali ich veľkňazi a vodcovia ľudu. 48Judáš si s nimi dohodol znamenie: Bude to ten, s ktorým sa pozdravím bozkom. Toho zatknite! 49Nato pristúpil k Ježišovi a povedal: „Pozdravujem ťa, učiteľ!“ a pobozkal ho.
50Ježiš mu povedal: „Priateľu, vieš, prečo si prišiel?“ Vtom sa na Ježiša vrhli a zajali ho.
51Jeden z tých, ktorí boli s Ježišom, vytiahol krátky meč, napadol veľkňazovho sluhu a odsekol mu ucho.
52„Odlož svoj meč!“ prikázal mu Ježiš. „Kto mečom bojuje, mečom zahynie. 53Myslíš, že by som teraz nemohol poprosiť svojho Otca, aby mi poslal viac ako dvanásť légií anjelov? 54Ale ako by sa potom naplnilo to, čo hovorí Písmo?“
55Potom sa obrátil na ozbrojencov: „Som azda nebezpečný zločinec, že ste ma prišli zajať s mečmi a palicami? Prečo ste ma nezatkli už v chráme, kde som deň čo deň učil?“ 56Ale to sa stalo preto, aby sa splnili predpovede prorokov. V tej chvíli ho všetci jeho učeníci opustili a rozutekali sa.
Vypočúvanie
57Zatknutého Ježiša potom odviedli k veľkňazovi Kaifášovi, kde sa zhromaždili učitelia Zákona a vodcovia ľudu. 58Peter ho z diaľky nasledoval až po veľkňazov palác. Vošiel na nádvorie a zamiešal sa medzi služobníctvo, aby sa dozvedel, čo sa s ním stane. 59Medzitým sa veľkňaz aj celá veľrada usilovali nájsť nepravé dôkazy proti Ježišovi, aby ho mohli obviniť a odsúdiť na smrť. 60Nenašli však nič, hoci si zaobstarali mnohých falošných svedkov. Napokon vystúpili dvaja a zhodne svedčili: 61„Tento muž povedal, že má moc zboriť chrám a za tri dni ho znovu postaviť.“
62Vtedy sa ujal slova veľkňaz a spýtal sa Ježiša: „Počul si obvinenia? Čo chceš povedať na svoju obhajobu?“ 63Ale Ježiš mlčal. A tak mu veľkňaz položil ďalšiu otázku: „Vyzývam ťa pri živom Bohu, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Syn Boží.“
64Ježiš odvetil: „Ty sám si to povedal. Ale hovorím vám, že odteraz uvidíte Syna človeka, ako sedí po pravici Všemohúceho a ako prichádza na nebeských oblakoch.“ 65Vtedy veľkňaz od zúrivosti roztrhol svoje vrchné rúcho a povedal: „To je rúhanie! Potrebujeme vari ďalších svedkov?! Počuli ste to na vlastné uši! 66Aký trest si zaslúži?“ Všetci mu odpovedali: „Zaslúži si smrť!“
67Začali mu pľuť do tváre, bili ho po hlave, udierali palicami 68a posmievali sa mu: „Ak si Mesiáš, uhádni, kto ťa udrel!“
Peter zaprie Ježiša
69Peter zatiaľ sedel vonku na nádvorí. Tu k nemu pristúpila jedna slúžka so slovami: „Aj ty patríš k tomu Ježišovi z Galiley!“ 70Ale Peter to pred všetkými zaprel: „Neviem, o čom hovoríš!“
71Potom sa pobral k bráne, ale zazrela ho iná žena a upozornila okolostojacich: „Tento človek chodieval s tým Ježišom z Nazareta.“
72No Peter sa zaprisahal: „Nepoznám toho človeka!“
73O chvíľu pristúpili k nemu tí, čo tam stáli, a povedali mu: „Určite k nemu patríš, veď aj tvoje nárečie ťa prezrádza!“
74Peter sa zariekal a zaprisahával: „Ale ja toho človeka naozaj nepoznám!“ Vtom zakikiríkal kohút 75a Peter si spomenul na Ježišove slová: „Skôr ako zakikiríka kohút, tri razy ma zaprieš.“ Vybehol von a žalostne sa rozplakal.
