11
Pán učí modliť sa
1Raz sa Ježiš opäť modlil v ústraní. Keď skončil, poprosil ho jeden z učeníkov: „Pane, nauč nás, ako sa máme modliť. Veď aj Ján to učil svojich učeníkov.“
2Ježiš mu povedal: „Keď sa modlíte, hovorte: ‚Otče, nech je vzdaná úcta a česť tvojmu menu. Nech príde tvoje kráľovstvo. 3Dávaj nám chlieb na každý deň 4a odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame každému, kto sa previňuje voči nám. A nedovoľ, aby sme podľahli pokušeniu.‘ “
Podobenstvo o neodbytnom priateľovi
5Potom ešte doložil: „Predstavte si, že niekto z vás má priateľa a o polnoci zaklope uňho so žiadosťou: ‚Prosím ťa, požičaj mi tri chleby. 6Dostal som nečakanú návštevu a nemám ju čím pohostiť.‘ 7Priateľ neotvorí a namrzene odpovie: ‚Daj mi pokoj! Nevidíš, že je už zamknuté? Všetci sme už v posteli a deti spia. Nebudem predsa vstávať, aby som ti dal chlieb.‘
8Poviem vám: aj keď najprv odmietne vstať, hoci je to jeho priateľ, napokon mu predsa vyhovie, lebo sa nedal odbiť a naliehavo prosil. 9Preto vám hovorím: Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám! 10Lebo kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.
11Je azda medzi vami taký otec, ktorý by dal svojmu synovi kameň, keby prosil o chlieb, alebo by mu dal hada, keby prosil o rybu? 12Alebo by mu dal škorpióna namiesto vajca? 13Ak teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá váš nebeský Otec Svätého Ducha tým, čo ho o to prosia.“
Ježiš a Belzebul
14Raz Ježiš vyhnal zlého ducha z nemého človeka. Keď ľudia počuli, že nemý hovorí, čudovali sa. 15Niektorí však namietali: „To mu Belzebul, knieža démonov, prepožičal moc, preto ho zlí duchovia poslúchajú.“ 16Iní pochybovačne žiadali, aby urobil znamenie z neba, ktorým by potvrdil, že ho poslal Boh.
17Ale on poznal ich myšlienky, a preto povedal: „Kráľovstvu, ktoré je vnútorne rozdelené, a v ktorom ľudia proti sebe bojujú, hrozí zánik. A podobne rodine, v ktorej vládne zvada a hádky. 18Ak by teda satan bojoval sám proti sebe, ako môže obstáť jeho kráľovstvo? 19Ak som ja dostal moc od Belzebula, od koho ju dostali vaši žiaci? Veď tiež vyháňajú démonov! Oni sami dokážu, že sa mýlite. 20Ale ak vyháňam démonov Božou mocou, to je dôkaz, že k vám prišlo Božie kráľovstvo.
21Ak svoj dom stráži silný, dobre ozbrojený muž, nemusí sa báť o svoj majetok. 22Ale ak ho napadne niekto silnejší a premôže ho, odníme mu zbraň, na ktorú sa spoliehal a zmocní sa jeho majetku.
23Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje.“
Návrat nečistého ducha
24„Keď je z človeka vyhnaný nečistý duch, blúdi po suchých, vyprahnutých miestach a hľadá, kam by sa utiahol. Ak také miesto nenájde, povie si: ‚Vrátim sa, odkiaľ som vyšiel.‘ 25Keď sa tam vráti, zistí, že jeho príbytok je uprataný a vyzdobený. 26Ide teda, nájde sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. Taký človek je na tom horšie ako predtým.“
27Pri tých slovách akási žena zo zástupu nahlas zvolala: „Šťastná je žena, ktorá ťa porodila a odchovala!“
28Ježiš jej však na to povedal: „Ešte šťastnejší sú tí, ktorí počujú Božie slovo a žijú podľa neho.“
Jonášovo znamenie
29Obklopoval ho čoraz väčší zástup a tak začal kázať: „Len bezbožní ľudia si vyžadujú zázračné dôkazy, že ma poslal Boh. Ale nedostanú iné znamenie, iba znamenie Jonášovo. 30Tak ako bol Jonáš znamením pre obyvateľov Ninive, tak bude aj Syn človeka znamením tomuto ľudu.
31Kráľovná z juhu vystúpi na súde a odsúdi týchto ľudí, lebo sama neváhala podniknúť dlhú cestu, aby poznala Šalamúnovu múdrosť, a tu je predsa niekto omnoho väčší ako Šalamún.
32A podobne aj obyvatelia Ninive vystúpia na súde proti takýmto ľuďom a odsúdia ich, lebo oni oľutovali svoje činy, keď počúvali Jonáša, a tu je predsa niekto väčší, ako bol Jonáš.“
Príklady o svetle
33„Nikto predsa nerozsvieti lampu, aby ju prikryl nádobou alebo strčil pod posteľ, ale postaví ju na stôl, aby svietila všetkým v dome. 34Oči sú pre teba ako lampa, ktorá dáva svetlo. Ak je tvoje oko čisté, tvoj život bude naplnený svetlom, ale ak sa zakalí, bude aj celé tvoje telo v tme. 35Dbaj teda, aby nič nebránilo prenikaniu svetla, a aby ničím nebolo zatienené. Ak bude tvoje vnútro naplnené svetlom a nebude v tebe nijaký tmavý kút, 36vtedy aj celý tvoj život bude plný svetla, akoby ťa svetlo prežiarilo svojím jasom.“
Tvrdé slová pokrytcom
37Keď dohovoril, pozval ho jeden z farizejov k sebe na obed. Ježiš prišiel a sadol si za stôl. 38Vynechal obradné umývanie rúk pred jedlom, čo farizeja nemilo prekvapilo. 39Ježiš mu povedal: „Vy farizeji umývate všetko iba zvonka, ale na vnútro nedbáte, vnútri ste plní chamtivosti a zloby. 40Zaslepenci! Či ten, ktorý stvoril vonkajšok, nestvoril aj to, čo je vo vnútri? 41Či štedrosť nie je najlepším dôkazom vašej čistoty?
42Beda vám, farizeji, ktorí starostlivo dbáte, aby ste dávali desiatu čiastku z mäty, ruty či iných bylín, ale zabúdate na spravodlivosť a lásku, ktorú žiada Boh. Na tom vám malo záležať, desiatky sú samozrejmosťou.
43Beda vám, farizeji! Radi vyhľadávate čestné miesta v synagógach a vyžadujete, aby vás ľudia na ulici úctivo zdravili. 44Beda vám! Ste ako zabudnuté hroby, po ktorých ľudia chodia a nevedia, aká nečistota sa v nich skrýva.“ 45Nato mu jeden z učiteľov Zákona povedal: „Učiteľ, to, čo hovoríš, nás uráža!“
46Ježiš mu na to povedal: „Beda aj vám, učiteľom Zákona! Uvaľujete na ľudí bremená, ktoré nevládzu uniesť, ale sami pre nich nie ste ochotní ani len prstom pohnúť, aby ste im pomohli. 47Beda vám! Staviate pomníky prorokom, ktorých zabili vaši otcovia. 48Nijako sa od svojich predkov nelíšite – čo hovoria proroci vás nezaujíma. 49Boh vo svojej prozreteľnosti povedal: ‚Pošlem k nim prorokov a poslov, ale oni niektorých zabijú a ostatných budú prenasledovať.‘ 50Preto na vašu hlavu padne vina za preliatu krv všetkých božích mužov 51od Ábela až po Zachariáša, ktorý zahynul medzi oltárom a svätyňou. Hovorím vám, že aj vy budete braní na zodpovednosť za to, čo sa stalo.
52Beda vám, učitelia Zákona! Privlastnili ste si kľúč, ktorým sa dajú otvoriť dvere pravého poznania. Sami ste nevošli, a tým, ktorí chceli vojsť, ste zabránili.“
53Tieto slová strašne popudili farizejov a učiteľov Zákona, 54začali doňho dorážať a klásť mu zákerné otázky, aby ho mohli pre nejaký výrok obžalovať.
